Prečo cítim zlosť k mame?
Prečo k nej cítim zlosť? Prečo mám na ňu samé zlé spomienky? Starala sa o mňa a o brata sama. Veľmi sa snažila, robila pre nás všetko. Nikdy si domov nepriniesla cudzieho chlapa (o čo som ju aj istý čas prosila, chýbal mi otec), nikdy sa neflákala, nechodila po baroch ale z prace rovno k nám. Bola veľmi veriaca, taká samaritanka. Pomáhala všetkým naokolo. Vždy u nás niekto zvonil, lebo niečo potreboval - chlieb, peniaze, oblečenie...
Prečo si napriek tomu všetkému neviem spomínať na pekne chvíle? Nenávidím cirkev, kostol, vyčítam jej strašne veľa vecí. Niekedy mám výčitky, prečo mám k nej taky postoj a niekedy citim, že sa stalo niečo, čo ma od nej veľmi silno oddelilo. Mám výčitky lebo si myslím že si to nezaslúži. Celý život obetovala pre nás.
Ďakujem vám všetkým! Veľmi si to vážim ako ste sa tu rozpísali. Máte vo všetkom pravdu. Pravda je aj to, že je tam toho viac. Koniec koncov pravda je taká, že každá sme nejaká a že mnoho detí by dalo čokoľvek aspoň za takú mamu. Naozaj nebola zlá a naozaj to chce asi otvorený rozhovor a pochopím možno oveľa viac veci.
Nemusíš rozprávať, sama prídeš na to vďaka svojim deťom.
Jednoducho, hľadaj súcit. Predstav si ze prídeš o svojho muža. Predstav si ze si mala jej detstvo ktoré bolo určite ťažké. Proste len súcit treba hľadať, potom príde odpustenie a úľava 😊
Si tak nevdacne dievcisko. Zrejme nemas deti lebo inak by nemohla vypustit z ust take ohavnosti.
@beata_k pise ze ma deti, ale podla mna ze male dieta a pomoc od manzela..inak by to veru nenapisala…
@beata_k nabudúce radšej 3x myslí a raz píš
No to hovori ta prava. Si precitaj po sebe ako sa vyjadrujes o svojej matke, ktora robila vsetko co mohla. A panicke sa mali.
Viete čo má prekvapuje? Sama obhajoba na úžasnú a obetavu matku ale ani jedna otázka, o akých zlých spomienkach hovorím.
Automaticky musí byť matka ktorá je sama na deti svätá a dokonalá žena so svatožiarou nad hlavou. A áno ja som nevdačné dievčisko lebo si nevážim že som mala čo jesť.
Neviem čo som vlastne čakala, ale viac nebudem reagovať.
Celý život som počúvala akú mám dokonalú mamu len neviem prečo som tomu do dnešného dňa neuverila.
@beata_k koľko informácií máš o tom že si dovolíš tvrdiť čo sa mi mali?
Pozri autorka nevšímaj si reakcie takýchto ľudí. Prišla len útočiť.
Ved sama pises, ze si cely zivot pocuvala aku mas dokonalu mamu. Ano, ano vsteci si vymyslaju a spikli sa proti tebe. No ty chudatko.
Myslela som to tak ,že mala aj ona toho dosť a nie vždy sa dá všetko zvládnuť a možno ty máš iné predstavy o výchove ako mala ona,nie všetko čo je inak ako chceme je zlé a áno buď rada ,že si vyrástla mala čo jesť a máš už svoju rodinu ,treba sa tešiť z toho a vykašľať sa na staré krivdy.Neboj aj teba bude tvoje dieťa nenávidieť a hnevať sa na teba,za niečo čo si ty pokladala za správne a ono to zas nenavidelo
No tak napíš čo také zle ti mama spravila ,lebo zatiaľ si len napísala ako k nej cítiš zlosť a áno každá matka čo ostane sama s deťmi,si zaslúži pochvalu
@makodob ďakujem. Možno by som dostala viac pochopenia, keby som zašla do detailov, ale to nemám v pláne. Samozrejme že mama bola a je vždy všade obľúbená. Ta mala vždy pochopenia pre všetkých a vždy bola ochotná pomôcť každému aj na náš úkor.
@beata_k ona hovorí o svojich emóciach, bola otvorená a pýtala si radu, lebo to chce zmeniť. Niekedy svojim pocitom človek nerozkáže a ona ich otvorene povedala. To inak vobec neznamená, že nemá úctu k vlastnej mame. Ty si ju však posúdila a ty si tá neúctivá a vyzeráš, že máš viac rokov ako ona. Ona má svoje emócie držať na uzde a ty ich udržat nevieš? Neviem prejavuješ úctu svojej matke, ale druhého haníš? O čom to je? Možeš sa aj ty nad sebou zamyslieť.
Nechces,písať detaily a chceš aby sme ťa pochopili ,to asi nepôjde a tvoju mamu tu nik nepovažuje za svätú ale veľa žien vie čo je to byt sama na deti a všetko utiahnuť
@minenkak dobre. Napíšem čerstvú situáciu. Dieťa malo silnú nádchu, veľmi ťažko dýchalo. Unavené, malátne a celú noc sa budila kvôli soplom. Hneď ráno som volala že nepríde do školy a nasadila som domácu liečbu. Spomenula som si ako ma mama nútila ísť do školy aj do kostola v takom stave. Nemala som teplotu, tak sa so mnou nebavila. Spomenula som si ako som stála v tom studenom kostole, nemohla som prehltať, z nosa mi tieklo, bolela ma hlava a vedela som, že keď nebudem mať teplotu, ráno budem musieť ísť do školy. Preto som do teplého čaju dala teplomer, aby mi teplota vyšla nad 38,5 (do 38 som do školy musela ísť, to nebola teplota!)
Nepochopím ako mi toto mohla robiť. Veď mne je môjho dieťaťa tak ľúto, keď vidím ako sa mu ťažko dýcha a ako sa celú noc budila. V živote by som mu toto nedokázala urobiť, že kým nemá 40 tak do kostola pôjde.
To len taký príklad, čerstvá situácia ktorá mi vybavila to, prečo som ju niekedy neznášala
Áno rozumiem, veľa kresťanov sa schováva za taku masku dobroty a chcú vyhovieť viac druhým ako by mali. Možno to inak nevedela, možno mala pocit, že je to takto lepšie, že takáto musí byť. A rozdeľovala čas nerozumne a teda vás deti ukracovala o čas s ňou. Jej to možno prišlo, že tým, že máte jedlo a strechu nad hlavou urobila pre vás veľa. Moja mamka bola taká, mali sme jedlo, čisté šaty, proste materiálne veci boli zabezpečené a to bolo pre ňu, že je o nás postarané. Emočne to však bolo na bode mrazu, vobec nám neprejavovala lásku slovami, dotykom. Jej prejav lásky bola starostlivosť, ale to som pochopila až ako dospelá.
Toto je všetko uhol pohľadu,ten kostol chápem ,že ťa hnevá a tá škola,veľa detí v takom stave chodí stále do škôlok a škôl,matky ich nemajú kde dať ,OČR asi není platená sto percent, niekto to prežíva ako ty a niekto pokiaľ nieje teplota nerieši.Ako som už napísala užívaj si svoju rodinu a nerieš staré krivdy
Ahoj. Úplne rozumiem všetkému, čo píšeš. Moja mama zostala na mňa a sestru sama, otec nám žiaľ veľmi skoro zomrel. Reálne nemám mame čo vyčítať, pracovala, aby sme mali čo jesť, obliekať, kde bývať, raz za 2 roky sme sa dostali aj na dovolenku, aj na darčeky na sviatky jej vyšlo, aj nás občas zobrala na výlet. Nebila nás, ani nijak inak netýrala, nebola ani nelogicky prísna a despoticka, ani keď sme boli v puberte. Akurát že s nami trávila minimum času. Neobjimali, netúlili sme sa, nehovorila nám, že nás ľúbi, nehrala sa s nami, nikdy nemala čas, keď som jej chcela povedať niečo dôležité. Moje spomienky na detstvo sú o tom, že my so sestrou v izbe a mama v kuchyni. Keď som prišla za ňou, s niečím sa zdôveriť alebo niečo sa opýtať, mala vždy strašne veľa práce, musela vždy upratovať. Ešte aj na tie výlety sme vždy chodili s nejakými jej známymi a ona ich strávila rozhovorom s dospelými. Keď sa na to dívam logicky, rozumiem je, bola unavená. Akurát že ja ako dieťa by som oveľa viac než vyblýskaný ocenila, keby si so mnou oddýchla na gauči, kým jej ja porozprávam svoje trápenia a zážitky. Necítim voči nej hnev, nezazlievam jej to a nikdy nebudem vyčítať, ale vôbec sa necítim nevďačne za to, že ja svojim deťom takouto matkou byť nechcem. To, že človek robí, koľko vie, neznamená, že je to vždy dosť. Z príspevku čítam, že tak ako moja mama, aj tvoja robila veľa, len tú svoju aktivitu rozdelila neférovo. Čo sa týka odpustenia, odpúšťame kvôli sebe. Ak máš možnosť, nebolo by zlé otvoriť tému svojho detstva s odborníkom.
Hnev dáva ľuďom falošný pocit moci, majú pocit, že ich oprávňuje kritizovať, urážať, nenávidieť a neznášať iných. Agresívni, nahnevaní ľudia majú pocit, že majú právo hádať sa, ubližovať iným alebo sa správať k ľuďom zle.
Hnev môže byť však aj katalyzátorom zmeny a premeny podnecujúcej vášeň, vzrušenie, nadšenie. Ak niečo vo vašom živote nefunguje a vy sa preto hneváte, tento hnev vám ponúka možnosť oslobodiť sa od vašich prekonaných presvedčení, návykov, následne zdravotných ťažkostí, akými sú depresie, pocit bezmocnosti, preťaženia.
Aké mala ona v tom čase možnosti? Mohla zostať s tebou na OČR? Mala naozaj tú možnosť? Vtedy sa chodilo do školy aj s teplotou aj so zelenými soplami. Tvoja mama tiež nemala na výber. Musela a basta. Čo jej teraz ideš vyčítať? Nechodíš v jej topánkach, tak nesúď. Robila čo mohla a ako vedela. Ty ako dieťa si to videla ináč, z iného pohľadu.
Tvoja mama je asi typ cloveka,ktory sa ide pre cudzich rozdat,ale svojim doma nevie dat lasku. O mojej mame by tiez nikto nepovedal,ze nas doma mlatila ako zito a ze som bola psychicky tyrana Dokazala sa pretvarovat aj pred otcom. Oco ani netusi,ake ohavnosti robila v jeho nepritomnosti. Neodpustila som jej nikdy,nedokazem to. A teraz,ked vidim,co robi s vnucatami,vsetko sa mi vracia. Navonok medik,ale ak spravia nieco,co sa jej nepaci,uz ma tie svoje psycho reci a reci o tom ako by ich ona strieskala,keby bola ich mama. Neviem,co ti poradit ako ten hnev zo seba dostat,ja sama to nedokazem a to sa snazim. Ja by som jej bitky aj to vsetko odpustila,ale to,ze ma nikdy neobjala,nepritulila,nedala ziadnu lasku z toho som zatrpkla. Proste sa starala o to,aby sme netrpeli hladom,ale ze nase detske duse krvacaju a hladuju po laske,uznani,pochvale,to ju nikdu netrapilo. A pritom medzi ludmi je vysmieta,kolegyne oslovuje zatko,zlaticko,milacik. Kokso a nam detom nikdy pekne nepovedala,to mi hlava neberie.
Moja mama s nami v podstate tiez bola sama a mam teda kopec peknych spomienok na vylety, hry, ako nam citala kazdy den vecer rozpravky. Cim som starsia a aj teraz ked mam svoje deti si uvedomujem, ze nam naozaj obetovala cely zivot a kym sme boli deti nikam nechodila iba do roboty a s nami kade tade.
Tie co ti tu pisu, ze si nevdacna a taka hentaka, no neviem ved dieta sa nepyta na svet a ked ho raz mam, tak sa mu snazim dat maximum. Dat dietatu byvanie, jedlo a osatenie nie je materstvo, toto dostane aj v decaku. Bez ohladu na financne moznosti sa naozaj daju detom vytvorit krasne spomienky, len treba chciet a laska, objatie, pekne slovo su uplne zadarmo.
Inak moja mamka bola úplne iná ako rodič a inak sa správa k vnúčatám. S vnúčatami chodí na výlety, venuje im maximum času, keď je s nimi. Ale keby ich mala každý deň, tak je to iné, lebo nabehne bežná starostlivosť, rutina a už vychovávaš. Už nie sú vnúčatká len na pobavenie. Je to veľký rozdiel byť matkou a byť babičkou. A vždy to tak bolo.
Ja som mala kopec krívd voči svojej mame, to čo so mnou ona vystrájala bolo veľmi zlé. Ale ona kopírovala svoju mamku a v mojich očiach bola babka tiež super. Avšaj došla som v živote do bodu, bolo to po narodení mojej prvej dcérky, kedy som svoju mamku začala kopírovať, začala som sa správať k svojej dcérke rovnako sko ona ku mne v istých situáciách, nie až v takej miere, ale veľmi som spozornela, prečo to vlastne robím. Lebo vždy som si hovorila, že nikdy nebudem taká ako je ona. A až vtedy som si uvedomila koľko hnevu si voči nej nezmyselne držím a nechcem a nebudem opakovať jej chyby. Začala som cielene meniť svoje naučené reakcie a úplne sa to zmenilo. Mojej mamke som nikdy nič nepovedala, nepotrebovala som to. Dokonca som je poďakovala za všetko čo pre nás robila, ja som tiež nebola veľmi poslušná, najma v puberte. Len som jej to všetko odpustila. Viem, že aj ona má veľmi veľa krívd od babky. Ale náš vzťah sa zmenil a časom si aj ona priznáva, ako vidi moj prístup k deťom, že mohla robiť veci inak. Boli samozrejme situácie, kedy to prepískla, ale vtedy som jej rázne povedala, že ak to nestopne, tak sa budeme stretávať obmedzene. Pochopila to veľmi rýchlo a začala ma ako matku rešpektovať, teraz ju ani nenapadne robiť niečo proti našej výchove s manželom a je s tým ok, mnohé veci pochopila a aj ja. Tak ti prajem veľa síl a odhodlania, aby ste mali s tvojou mamkou do budúcna vrúcny a milujúci vzťah ❤️