Prečo sa môj priateľ správa chladno po pol roku?
Ahojte, chcem len vedieť čo si o tom myslíte. S priateľom som pol roka, poznali sme sa už pred tým z mojej práce kde často chodil a tak sme sa aj dali dokopy. Mám 25 priateľ 28. On chodí pracovať do zahraničia, je doma len jeden týždeň v mesiaci, ale máme v pláne spoločné bývanie, chcel ostať už somnou, povedal že pôjde už len pár krát. Takže nejako fungujeme, doteraz bolo všetko krásne, pár krát sme sa pohádali kvôli hlúpostiam ale nič vážne, no v poslednej dobe z ničoho nič mám pocit že sa mi prestáva venovať. Volali sme každý deň keď bol preč, alebo minimálne sme si písali a vedeli sme čo ten druhý robí. Posledné dva týždne je akýsi chladný, menej mi volá, odpisuje mi čoraz menej. Pritom viem že čas má pretože doteraz mi vypisoval fakt že stále, hovoril mi všetko. Teraz mi už len tak nenapíše, odpíše raz za pár hodín. Samozrejme že som sa opýtala či sa niečo deje lebo mám pocit že je nejaky chladný a odmeranejší. Povedal že vôbec nič. Čo si o tom myslíte? Môže len tak z týždňa na týždeň po pol roku zmeniť svoje správanie a ochladnúť? Alebo spoznal niekoho iného ? Samozrejme že keď som sa o to zaujímala povedal že nič sa nedeje že ma ľúbi. Ale jeho správanie je iné. Čo by za tým mohlo byť?
S najväčšou pravdepodobnosťou len opadlo prvotné (prehnané) nadšenie. Tzv. Obdobie tokania. Proste sa mu už nechce toľko písať. On si to ani nemusí uvedomovať. Nie nadarmo sa hovorí: Keď vtáčka lapajú... Jedno je isté - nenaháňaj ho. Ak je v tom iná, naháňanie ti nepomôže, ale ak nie je, tak ho takýmto správaním môžeš od seba odohnať. Upokoj sa a s chladnou hlavou si všímaj signály.
Najcastejsie preto, ze ho preslo prvotne nadsenie. Vsetko nove, a tym padom pritazlivo zaujimave, sa pominulo. Uz ta ma spoznanu. Uz citi medzi vami taku istotu.
Pipnutie spravy uz nesposobi naval stastia, iba vacsej radosti, spokojnisti a prijemneho pocitu, ze nanho myslis, ale uz nie potrebu hned odpisat, byt v neustalom kontakte. Uz to neponahla. Vsak sa ti potom ozve, az bude mat cas.
Je to bezna faza vo vztahu.
Stale to neznamena, ze ta ma menej radsej, len uz sa vo vztahu uhniezdil, zabyval a uz si preto urobil priestor aj na ine (byvale) veci a zaujmy. Nie je uzkoprofilovo zamerany iba na teba ako na zaciatku.
Btw. stalo sa to aj u nas, a tiez som to kedysi riesila. Lebo najprv bol u nas vareny, peceny, kazdy den pre mna dosiel na prechadzku, na kofolu, na vylet na bicykloch, stale cosi vymyslal a ochotne travil so mnou hodiny, hoci ja som nic neiniciovala, nikdy nevyzadovala.
Potom som si uvedomila, ze uz nechodi kazdy den. Niekedy az ten dalsi, niekedy aj kazdy, ale uz len na hodinu-dve, nie od poobedia do noci. A ked som mu volala, nie vzdy zdvihol. Az neskor zavolal naspat. Lebo uz preorientoval svoj zivot aj na stare zaujmy, co mal predomnou. Siel na dlhy vylet na bicykli po okoli (cez 100km), ktory vedel, ze by som ja nezvladla (on to dal za par hodin a bavilo ho to). Alebo si par hodin letoval reproduktory (precizna praca, kde sa musis naplno sustredit a jeho hobby). A navrch k tomu bol spokojny, ze ma ma. Proste som sa tak usidlila v jeho zivote. Zapadla. Davalo mu to prijemne pocity. No nepotreboval to uz vyjadrovat neustalym kontaktom. Tiez mi trvalo, nez som to pochopila, lebo ten povodny neustaly zaujem a nasledne “ochladenie” boli matuce. Hlavne, ked on si vyhliadol mna. Teda mi ten zaujem a lovenie tak povediac zlozil k noham.
To je jedna vec.
Druha je to, ze to moze byt aj znak, ze uz niekoho ineho tam ma, na koho sa sustredi, a tym padom ty ides bokom. Ale nemusi.
Otazka, preco potom ti neda zbohom, je zbytocna. Predstav si seba v takej situacii. Tiez by si nejaku dobu kluckovala medzi dvoma vztahmi, jeden tu, druhy tam (dokonca by ti vyhovovalo, ze si v bezpeci, ked je to takto oddelene, lebo v oboch vztahoch si mozes uzivat masku bezuhonnosti). Skor su za tym moralne skrupule, preco nasilu vadnuci vztah este tahas a novy zapieras. Robi to kopec ludi. Aj ked vedia, ze staci jednoducho povedat - sorry, nejak ta uz nelubim, maj sa. (A obcas je za tym, ze fakt milujes oboch, kazdeho svojim sposobom pre nieco ine, a nechces prist ani o jedneho).
Tretia vec - “tak nech sa so mnou rozide”. Nejak casto ludia vkladaju rozhodnutie za seba do ruk druhych. Je v tom pohodlnost, ze ked uz, mozu mat aspon pocit zradenej obete. Miesto toho, aby sa deptali otazkou, ci sa s tym rozhodnutim rozist sa neuponahlali (a bolo to inak, nez mysleli). Nechcu tu zodpovednost. Lutost zo svojej chyby, omylu.
No uvedom si, ze potom zase mozes v takomto polovztahu-nevztahu stravit dobrovolne aj tri-styri roky. A komu to potom budes vycitat? Najskor jemu, vsak? Ze ta tahal za nos, ukradol ti mladost, hoci si mala indicie a tusenie, ale nic si pre istotu neurobila.
Co ale by som byt tebou zvazila:
1. Poznate sa pol roka
2. Vidite sa 1 tyzden v mesiaci (= dokopy ste teda spolu cca 6 tyzdnov)
3. byvate spolu
4. Jeho zaujem tym padom klesa uz po celkom kratkej dobe.
Už si je tebou istý, tak prestal byť hyperaktivny...nikdy a nikde to nie je ako na začiatku.
@moonlight1210 pekne🌸a si s chlapom, ktoreho opisujes?
@ahhola Ano.
Možno opadla pretvárka ;)