Je správanie môjho priateľa normálne?
Ahojte, mám priateľa, už asi 7 rokov. Má jedného asi naj kamoša z mladosti, dávno 30r dozadu a s ním sa stretáva raz za 3-6m na káve. Nikdy sme sa nezoznámili. Vieme o sebe, on má už druhú manželku, dve dospelé deti, brata, ale nikdy nás spolu nezoznámil. Poznám ale iných jeho priateľov. Tomuto kamarátovi pred pol rokom ochorela mama. Ktorá mala skoro 90 rokov. Môj priateľ mu každé dva dni volal, písal, ako sa má, čo nové apd. Už mi to prišlo také až vlezlé, keďže on má okolo seba rodinu, manželku, deti, súrodencov. Naozaj každé dva dni mi volal, ak mu nedvihol, tak písal. Tomu kamošovi pred pár dnami zomrela mama. Poslal môjmu priateľovi sms. On mu odpísal a bol hneď rozrušený, že mu musí volať. Hovorím mu nevolaj, nechaj ho, musí to spracovať, má okolo seba deti, manželku, on sa ozve a dá ti vedieť. Nie samozrejme, on mu musel hneď volať a kamoš mu samozrejme nedvihol. Posledné dni rieši len čo si oblečie, prezlieka sa .. na pohreb ide samozrejme, aj na vkladanie do hrobu, keby sa dalo pôjde aj na kar. Pýtal sa ma, či pôjdem aj ja. No popravde nikdy som ho osobne nevidela, nepoznala som ani jeho mamu, príde mi to také zvláštne, povedala som, že asi nie.
Zamýšľam sa nad tým, či je normálne takéto správanie môjho priateľa. Popravde mne zomrela mamina a ani moji súrodenci neboli takýto úzkostliví. Je to v pohode, jeho správanie?
Ak je to Tvoj frajer uz 7 rokov, len a len Ty musis vediet ci je precitlively aj v inych veciach alebo je len toto nestandardna situacia. Bez toho, aby si klamala samu seba. A na pohreb ak by ma volal by som isla, ved ak ste 7r spolu a ide o jeho naj kamosa, nevidim dovod sa nezucastnit ako partnerka, ak by mi nieco v tom nebranilo a este k tomu ak by sa ma na to pytal a volal ma tam.
Za mna je toto na chlapa "cez", samozrejme, to je moj subjektivny nazor, pre niekoho je to OK.
@anonym_autor neni trošku teplý? Vieš či to nie je náhodou “kamarát”🤣
@anonym_autor neni trošku teplý? Vieš či to nie je náhodou “kamarát”🤣
@anonym_5bb955 nie je, ale on je takýto aj k svojej mame, k svojej sestre.
Absolutne by som sa nestarala do toho akym sposobom reaguje. Mozno mu bola priatelova mama blizka. Kazdopadne ste spolu 7 rokov, verim, ze po takej dlhej dobe asi vies s kym zijes a ze je mozno senzitivnejsi a veci viac preziva.
Ma ho ako za svojho brata a podľa mňa je to ok
Niekto je chladnejší typ a niekto vrucnejsi
Ked mu chces byt opora,tak choď
Ked nie,tak nie
Absolutne by som sa nestarala do toho akym sposobom reaguje. Mozno mu bola priatelova mama blizka. Kazdopadne ste spolu 7 rokov, verim, ze po takej dlhej dobe asi vies s kym zijes a ze je mozno senzitivnejsi a veci viac preziva.
@petamich nebola vôbec, videl ju naposledy keď mal 25r asi. To bolo pred 20 rokmi.
Absolutne by som sa nestarala do toho akym sposobom reaguje. Mozno mu bola priatelova mama blizka. Kazdopadne ste spolu 7 rokov, verim, ze po takej dlhej dobe asi vies s kym zijes a ze je mozno senzitivnejsi a veci viac preziva.
@petamich ale on tam ide, aby bol oporou svojmu kamošovi, nie aby som bola ja jeho oporou.
To naozaj moze niekomu vadit, ze manzel vola kazdy 2 den kamosovi, ktoremu zomiera mama? A este aj to vadi, ze s nim chcel osobne volat, ked mu ta mama zomrela. Uz, ze nezdvihol je na kamosovi. Ale co ti na tom tak vadi? Nevola kamoske, ale kamosovi. Ked nechces nechod na pohreb. Ja by som s manzelom isla.
To naozaj moze niekomu vadit, ze manzel vola kazdy 2 den kamosovi, ktoremu zomiera mama? A este aj to vadi, ze s nim chcel osobne volat, ked mu ta mama zomrela. Uz, ze nezdvihol je na kamosovi. Ale co ti na tom tak vadi? Nevola kamoske, ale kamosovi. Ked nechces nechod na pohreb. Ja by som s manzelom isla.
@anonym_661bdf jeho mama nezomierala pol roka. Zomrela náhle. Bola po operácoi kolena a bola na oddelení dlhodobo chorých a dávala sa potom dokopy. Ona nezomierala na rakovinu pol roka.
@anonym_autor ste spolu 7rokov, tak je aj vhodné,aby si išla na pohreb, aj na kar.
Možno aj priateľ to tak cíti.Nevykadlibsa na neho v tejto situácii.
@anonym_661bdf jeho mama nezomierala pol roka. Zomrela náhle. Bola po operácoi kolena a bola na oddelení dlhodobo chorých a dávala sa potom dokopy. Ona nezomierala na rakovinu pol roka.
@anonym_autor Ja som nikde nepisala slovo pol roka.
@anonym_autor ste spolu 7rokov, tak je aj vhodné,aby si išla na pohreb, aj na kar.
Možno aj priateľ to tak cíti.Nevykadlibsa na neho v tejto situácii.
@2691 keď mne zomrel najlepší kamarát, nešiel so mnou na pohreb. Lebo veď ho dobre nepoznal. A pritom ho poznal. A keď jeho kamošovi, ktorého ja nepoznám, zomrie mama, ktorú som nikdy nevidela, mám isť na pohreb? Keby ten kamoš zomrel, tak tam idem a som opora môjmu priateľovi. Ale on ide, aby bol oporou svojmu kamošovi. Na kar ho nepozvú, lebo žiadny nebude.
@anonym_autor Ja som nikde nepisala slovo pol roka.
@anonym_661bdf ja som písala, že mu pred pol rokom ochorela mama - operácia kolena. Nie, nezomierala, len bola po operácii. A on ovtedy, čo sa dozvedel, že ide na operáciu mu volal pravidelne, a potreboval mal update o všetkom, každé dva dni.
@anonym_661bdf ja som písala, že mu pred pol rokom ochorela mama - operácia kolena. Nie, nezomierala, len bola po operácii. A on ovtedy, čo sa dozvedel, že ide na operáciu mu volal pravidelne, a potreboval mal update o všetkom, každé dva dni.
@anonym_autor nemusíš ísť s ním, ved nie ste manželia.
@anonym_autor ja by som normalne isla s nim, aspon toho kamarata spoznas. Nic divne na tom nevidim, ani na spravani priatela.
Z toho co pises mi vychadza ze ste uz po 40tke, asi nemate deti a ani neplanujete manzelstvo ked je 7r priatel. Byvate spolu? Mas ty alebo on deti z predch.vztahov? Tam by mohla byt odpovef preco je priatel rak naviazany na kamarata, pozna ho dlhsie ako teba, ma s nim dlhsiu minulost, v podstate asi od mladosti.
@2691 keď mne zomrel najlepší kamarát, nešiel so mnou na pohreb. Lebo veď ho dobre nepoznal. A pritom ho poznal. A keď jeho kamošovi, ktorého ja nepoznám, zomrie mama, ktorú som nikdy nevidela, mám isť na pohreb? Keby ten kamoš zomrel, tak tam idem a som opora môjmu priateľovi. Ale on ide, aby bol oporou svojmu kamošovi. Na kar ho nepozvú, lebo žiadny nebude.
@anonym_autor hmm, to je iná vec.Mozno by som išla len zo zvedavosti na toho kamaráta....
To, čo pri svojom partnerovi opisujete, vytvára dojem prehnanej úzkosti, až určitého „vlepovania sa“ do cudzieho smútku. Skôr to vyzerá, že smrť kamarátovej mamy vo vašom priateľovi spustila oveľa viac než obyčajnú potrebu prejaviť sústrasť. Keď sa však na túto situáciu pozrieme bez hodnotenia, objaví sa celkom iná dynamika: správanie vášho partnera nie je o kamarátovi, ale o jeho vlastnej nespracovanej úzkosti zo straty, konečnosti a bezmocnosti. Vy sa možno nesnažíte rozhodnúť, či je jeho správanie „normálne“. Váš partner nepomáha kamarátovi preto, že by to daný muž potreboval, pomáha sebe, aby nemusel cítiť vnútorný tlak. Neustále telefonovanie, overovanie a prehnaná príprava na pohreb sú klasickým prejavom tzv. projekčnej úzkosti. Keď nevieme kontrolovať vlastný strach zo smrti alebo zo straty blízkych, začneme prehnane „riadiť“ životy druhých pod nálepkou starostlivosti. Vy to prirodzene vnímate ako niečo nepatričné a úzkostlivé, pretože vy sama máte skúsenosť so stratou mamičky spracovanú inak – tichšie, vecnejšie a s rešpektom k hraniciam. Je úplne v poriadku, že na pohreb človeka, ktorého ste v živote nevideli, nechcete ísť. Vaše rozhodnutie je zdravé nastavenie hraníc. To najlepšie, čo môžete pre partnera v tejto chvíli spraviť, je prestať jeho správanie analyzovať a začať ho vracať k nemu samému. Keď ho nabudúce uvidíte v panike, nezakazujte mu volať (to v ňom len zvýši odpor a potrebu konať), ale pomenujte realitu bez kritiky. Môžete mu pokojne a vecne povedať: „Vidím, ako veľmi ťa táto situácia zasiahla a ako moc chceš byť užitočný. Ten tlak a ochota pomôcť však patria tebe, nie jemu. On má svoju rodinu a čas na smútok. Nechaj ho dýchať“. Možno sa dozviete niečo, čo s jeho aktuálnym smútkom súvisí, ale možno aj niečo, čo ste o ich vzťahu doteraz nevideli. Jeho intenzita nemusí byť meradlom toho, ako má vyzerať smútenie. To, že vaši súrodenci reagovali na smrť vašej mamy inak, neznamená, že niekto z vás smútil „správnejšie“. Čo vás na jeho vzťahu s týmto kamarátom v skutočnosti znepokojuje viac, jeho súčasná reakcia na smrť, alebo to, že po siedmich rokoch stále neviete, aké miesto má tento muž v partnerovom živote? Nechajte ho prežiť jeho vlastný nepokoj bez toho, aby ste ho zachraňovali pred ním samotným alebo sa stávali arbitrom toho, čo je v priateľstve „normálne“.
To je v pohode, že s nim vola kazde dva dni v tejto situácii.Moj vola kazdy deň s kamosmi, aj viackrát za deň, len tak čo robi, a pre mňa je to ok, a ja tiež vyvolavam s kamoskami, rodinou.Niekto je komunikatívny extrovert a rad rozpráva s ludmi a niekto zase introvert a nepotrebuje toľko kontaktu.Treba sa vzájomne rešpektovať , to je všetko
vôbec nerozumiem,prečo jej radíte,aby išla na pohreb.Za sedem rokov on nebol schopný zoznámiť ju so svojim naj kamošom a ona má ísť na pohreb jeho matke??
Nepoviem,keby umrel ten kamoš....
vôbec nerozumiem,prečo jej radíte,aby išla na pohreb.Za sedem rokov on nebol schopný zoznámiť ju so svojim naj kamošom a ona má ísť na pohreb jeho matke??
Nepoviem,keby umrel ten kamoš....
@rozculena to som presne aj písala, keby umrel kamarát, pôjdem, aj keby som ho nepoznala, lebo priateľovi na ňom záleží. Ale toto je mama človeka, ktorého nepoznám. Ani ju nepoznám. On tam ide len ako podpora kamaátovi a povedal, že z úcty k nemu. Poznal ju, ale nevidel ju asi 20 rokov.
každý to má inak. Poznám prípad kedy súrodenci inak reagovali na smrť mamy ako na smrť otca.
Ja by som na ten pohreb asi aj išla - budeš manž. oporou.