Prečo sa nedokážem odpútať od manžela alkoholika?
Prečo ho neviem nechať ísť, aj keď sama neviem, či s ním chcem zostať?
Môj manžel má problém s pitím, ktorý je už naozaj veľmi vážny. Samozrejme, v jeho hlave je problém všetko a všetci okolo a vždy je dôvod na pitie iný. Za tie roky som sa ich už napočúvala až dosť. Spolu s tým stúpa aj množstvo, ktoré vypije, rýchlosť a stav, ktorý potom má. Pije víno, začínal na jednom poháriku a sme v stavoch kedy je totálne mimo, opuchnutý, viackrát vynechal prácu, nejedáva, väčšinu doma len spí opitý, útapa sa v svojom žiali, všetko pretáča tak, aby z toho on vyšiel ako chúďatko a obeť. Už aj kde čo porozbíjal, porobil strašné veci, ktoré ja racionálne viem, že som mala byť už dávno preč!
Jasom sa naozaj veľa snažila ho pochopiť, pomôcť... no je to ako všetky príbehy, ktoré som si tu prečítala. Sex nemáme už dlho, spíme oddelene každý v inej izbe, komunikácia o ničom. Naposledy došlo k situácii, že opäť raz povedal, že prestane piť, ale všetko čo som mu povedala prekrútil presne tak, aby ja som bola tá zlá.
Môj problém a otázka je, prečo keď ja sama som už dlho na odchode (ale snažila som sa nejako pripraviť na ten odchod finančne hlavne) tak veľmi ťažko nesiem, keď on zrazu vyzerá, že to chce so mnou ukončiť? Prečo mám taký problém akceptovať jeho zrazu "chladné" správanie voči mne, akoby som bola cudzia, čo prišlo zo dňa na deň s tým ako prestal piť (čomu ja už popravde neverím, že vydrží) a mám potrebu to zase ísť nejak zachraňovať, pýtať sa prečo, čo som spravila a doslova za ním doliezať. Musím sa veľmi premáhať, aby som to nerobila.
Povedala som mu, že za mňa je to tak, že by som s ním chcela byť, že ho mám stále rada, ale triezveho a je teraz na ňom, aby sa rozhodol, čo vlastne chce. A ja cítim, že to bude chcieť ukončiť, a je mi z toho na nič. Prečo je to tak? A ako sa mám toho pocitu zbaviť a skôr to prijať ako úľavu?
PS: Deti chvalabohu nemáme
Si na nom zavisla , musis najst svoju hodnotu a hlavne si uvedom ,ze zivot mas len jeden ,lebo ty sa spravas, akoby si ich mala nekonecno, takze ak si jeden pokasles ,druhy bude lepsi , no nie , nebude, tak ako uz nikdy nebudes mladsia .
@anonym_autor Si žena, citlivá , úprimná, myslím, že si žila v dobrej a šťastnej rodine, a preto konáš ako konáš, je v tom cit a láska..... ver, že to skončí, ak on nemá snahu nič zmeniť, tebe bude oveľa lepšie, emócie zmiznú a bude nový štart 🖐️🍀
@ivicatolic to je skor strach prevziat zodpovednost za svoj zivot , kedze od detstva sa o nu niekto staral ( najprv rodicia ,potom frajer / muz), nepozna svoju hodnotu
Pije, lebo chce. Nikto iný nie je za jeho pitie ani správanie zodpovedný, len on sám. Typická reakcia prepitej hlavy - on je chudáčik, ostatní sú zlí a môžu za všetko.
Len pre porovnanie, aký vzor si mala v detstve, bolo to niečo podobné že ti toto príde ok a chceš, ale vlastne nechceš z toho odísť?
@ivicatolic to je skor strach prevziat zodpovednost za svoj zivot , kedze od detstva sa o nu niekto staral ( najprv rodicia ,potom frajer / muz), nepozna svoju hodnotu
@sidicek Predpokladam, ze toto je jeden z hlavnych dovodov. Nema kam ist a mozno ani za co. A ked vidi, ze muz sa asi chysta prec, tak panika.
@ivicatolic ďakujem! ❤ ja si to sama pre seba veľmi želám. Ale stále mám nejaké výčitky, že som sa mala viac snažiť, nebiť zlá ale skôr chápavá keď pil a na druhej strane prečo by som mala, keď jemu boli moje pocity ukradnuté? Prosto mám úplne vnútorný boj :(
@anonym_autor Ja som mal otca alkoholika a tak nám všetkým doma slovne a správaním ubližoval, ponižoval ,zahanboval, že som myslel, že keď budem mať 18 rokov.... tak ho vlastnými rukami...... asi poruším piate prikázanie. Stále doma napätie,krik stres, všetko sa točilo okolo alkoholu.Sestra z tej traumy mala dlho problémy z anorexiou.
Tým ti chcem povedať, že ti aspoň čiastočne rozumiem.Ty si dobráčka od kosti ,s obrovským srdcom a charakterom.To je v poriadku.Len keby bolo viac takých ľudí ako ty.Mne tiež hovoria, že som dobrák.A tiež som si myslel desaťročia, že musím všetko znášať.Zistil som, že nemusím a dokonca to ani nie je dobré.Lebo nás " dobrákov" to " zabíja". Dobrá známa mi povedala: Miluj blížneho svojho ako seba samého, ALE NIE VIAC!!!!!!
Ty nie si zodpovedná za jeho alkoholizmus, ani za to,ako dopadne.Ty ho nezachrániš , záchranca je niekto iný ( možno ma chápeš). Ty mu môžeš maximálne pomôcť,ale nie ho zachrániť. Ako píšu aj dievčatá v komentároch - to by on si musel uznať, že potrebuje pomoc, že sám to nedá, že potrebuje liečenie atď.
Čoho sa možno podvedome bojíš je PRÁZDNOTA.Ste spolu od 15 rokov a máš pocit, že keď tvojom živote nebude prítomný muž tak potom kto, alebo čo? Veľakrát je ten strach z prázdnoty väčší ako zo správania alkoholika.Tiez,som si hovoril,keby odideme od otca, čo by potom bolo??? No, čo,zo začiatku stres z nového byvania a životného rozhodnutia a potom ÚĽAVA.
Ty si urobila všetko,aby si mu pomohla,teraz je čas aby si pomohla inému človeku - tebe samej.Lebo si toho hodná.Skus si predstaviť - vizualizovat,ako by vyzeral tvoj ďalší život.Zavri oči a predstav ako ráno
vstávaš, ideš do práce,si v práci, prídeš domov, niečo si navariš atď atď a to všetko bez tých urazani, scén, nesplnených sľubov a podobne.
Rozhýbať sa,nestoj na mieste.Ono sa ti to bude ukazovať krok po kroku.
@ivicatolic to je skor strach prevziat zodpovednost za svoj zivot , kedze od detstva sa o nu niekto staral ( najprv rodicia ,potom frajer / muz), nepozna svoju hodnotu
@sidicek máš pravdu, aj to k tomu patrí
Cítiš sa ukrivdena, že to ty trpis a on vlastne by mal byt ten co bude ,,doliezat,,
Ale tu nejde o to kto je na koni
On je chorý,bud mu chces , môžeš pomôcť alebo nie
Buď on chce riešiť problém alebo nie....
Ty si ujasni či chces byt pri ňom za každých okolností
On nevieme ako je na tom vážne, že si to vie ujasniť bez odbornej pomoci....
Problém je to, že toľké roky pije a neriešilo sa to.... a čím dlhšie, tým horšie...
@anonym_autor Ja som mal otca alkoholika a tak nám všetkým doma slovne a správaním ubližoval, ponižoval ,zahanboval, že som myslel, že keď budem mať 18 rokov.... tak ho vlastnými rukami...... asi poruším piate prikázanie. Stále doma napätie,krik stres, všetko sa točilo okolo alkoholu.Sestra z tej traumy mala dlho problémy z anorexiou.
Tým ti chcem povedať, že ti aspoň čiastočne rozumiem.Ty si dobráčka od kosti ,s obrovským srdcom a charakterom.To je v poriadku.Len keby bolo viac takých ľudí ako ty.Mne tiež hovoria, že som dobrák.A tiež som si myslel desaťročia, že musím všetko znášať.Zistil som, že nemusím a dokonca to ani nie je dobré.Lebo nás " dobrákov" to " zabíja". Dobrá známa mi povedala: Miluj blížneho svojho ako seba samého, ALE NIE VIAC!!!!!!
Ty nie si zodpovedná za jeho alkoholizmus, ani za to,ako dopadne.Ty ho nezachrániš , záchranca je niekto iný ( možno ma chápeš). Ty mu môžeš maximálne pomôcť,ale nie ho zachrániť. Ako píšu aj dievčatá v komentároch - to by on si musel uznať, že potrebuje pomoc, že sám to nedá, že potrebuje liečenie atď.
Čoho sa možno podvedome bojíš je PRÁZDNOTA.Ste spolu od 15 rokov a máš pocit, že keď tvojom živote nebude prítomný muž tak potom kto, alebo čo? Veľakrát je ten strach z prázdnoty väčší ako zo správania alkoholika.Tiez,som si hovoril,keby odideme od otca, čo by potom bolo??? No, čo,zo začiatku stres z nového byvania a životného rozhodnutia a potom ÚĽAVA.
Ty si urobila všetko,aby si mu pomohla,teraz je čas aby si pomohla inému človeku - tebe samej.Lebo si toho hodná.Skus si predstaviť - vizualizovat,ako by vyzeral tvoj ďalší život.Zavri oči a predstav ako ráno
vstávaš, ideš do práce,si v práci, prídeš domov, niečo si navariš atď atď a to všetko bez tých urazani, scén, nesplnených sľubov a podobne.
Rozhýbať sa,nestoj na mieste.Ono sa ti to bude ukazovať krok po kroku.
Ahojte, odpoviem takto nejako hromadne.
Áno, ja si to už dlhšie uvedomujem, že bol veľký problém ísť od rodičov žiť s ním v 20 rokoch a vlastne som nezažila život sama. Nejde o to, že by som sa nevedela postarať, veď pracujem, domácnosť je prakticky celá na mne (on občas čosi, ale to nie je veľká pomoc) a ja som si zvykla proste, že ho mám v živote nech je aký je. A neviem si moju realitu bez neho predstaviť.
Zároveň ja som človek, čo má tendenciu sám sebe robiť výčitky svedomia a viem, že po odlúčení by mi išlo vlastné trápenie, čo som kedy zle spravila/povedala/zareagovala a napomohla tomu rozpadu. Takže áno, aj tá spoluzávislosť veľmi dáva zmysel.
@anonym_2e6c5b ďakujem veľmi za zdieľanie tvojej skúsenosti, úplne si to vystihol, pretože ako píšem, sama som nebola, a jeho excesy sú pre mňa už známe. A preto aj tak zle reagujem, keď je na mňa nahnevaný alebo čosi.
Úplne cítim zúfalstvo a mám zasa chuť spraviť to čo vždy predtým, ísť ho uprosiť, ospravedlniť sa, aj keď si uvedomujem, že chybu som ja nespravila.
Dnes viac-menej komunikujeme počas práce telefonicky, ale je odmeraný, nie úplne príjemný, ale hovorím si, že to asi a za to, že je dva dni bez alkoholu, on to má už totiž tak, že pije denne aspoň niečo, často naozaj od rána, aj počas noci keď sa zobudí, vie si ísť na benzínku po fľašu a teraz od tej soboty kritickej je dnes tretí deň bez alkoholu. Zajtra a štvrtok má voľno (robí krátky-dlhý), tak som zvedavá a bojím sa, čo sa udeje v tých dňoch
@anonym_autor normalne to napisem anonymne, ale moj slopal, par rokov... nemal stavy nejake, na zivote nijak sa nam to velmi neprejavovalo.. ale islo mi to na nervy, lebo jasne, nic neurobi takyto chlap. Som mu povedala, nech si este da, skor sa prepije do hrobu a budem mat pokoj, len nech pokracuje.. ci mu donesiem aj dalsiu flasu hlupakovi... a bolo po piti za kratku dobu.. ak by do seba lial dalej, popravde bolo by mi to fuk uz, neofukovala by som ho, neobskakovala... bola som ochotna ho nechat aj v travniku spat, bolo mi to fuk. Podla mna nedoprosuj sa mu, ak vies fungovat pomimo a nevsimat si ho, nemusis ani utekat ty prec.. ak nie, lebo je to tak obtazujuce, nepomoze mu davat ultimata, a recicky okolo viest. Preberu ho ciny, pobalene kufre a moze ist.. alebo ak musis, odstahujes sa a to ho preberie. Alebo aj nie. Ja sa divim, ze po nejakych excesoch s nim vobec komunikujes, vytoci ma, este povymysla si kadeco, deti nemame, nedovola sa mi do prace a moze sa aj pokrajat :D
A nie ty si tomuto nijak nepomohla, nijak si ho do toho nedohnala. Toto su ludia s takou povahou, on si vzdy najde nieco zle na niekom, preco musi pit.. co je blbost, vsak? ved tebe ked nieco sa nepaci, neutekas sa opit.... ani nik normalny.
Cítiš sa ukrivdena, že to ty trpis a on vlastne by mal byt ten co bude ,,doliezat,,
Ale tu nejde o to kto je na koni
On je chorý,bud mu chces , môžeš pomôcť alebo nie
Buď on chce riešiť problém alebo nie....
Ty si ujasni či chces byt pri ňom za každých okolností
On nevieme ako je na tom vážne, že si to vie ujasniť bez odbornej pomoci....
Problém je to, že toľké roky pije a neriešilo sa to.... a čím dlhšie, tým horšie...
@anonym_14ffa4 a ako to dopadlo u vás? rozviedli ste sa alebo prestal alebo aký je teraz stav? No ja ti poviem pravdu, že som tiež mala všelijaké stavy aj som mu všeličo šplechla už od frustrácie ale on na nič nereaguje tak silno ako na to, keď sa mu povie, že treba prestať piť.
A teda áno, ja viem fungovať doma aj keď tam je v princípe, šak posledné mesiace len tak sme, že on spitý spí na sedačke a ja si robím svoje, pomaly akoby tam nebol. Len ja som presne taká, že áno stále s ním komunikujem a aj chcem, že akoby ako napísala @anonym_50e712, ja cítim krivdu, že jeho ani len nehlo sa ospravedlniť, že to prehnal. A nejde o to, že by som potrebovala byť na koni, len proste ma to veľmi už unavuje a frustruje, že aj keď on spraví zle (posledné je, že spitý spadol na skrinku, o okraj si rozbil tvár, zakrvavil vankúše, deky, periny, prišiel ma zobudiť do mojej spálne, porobil stres a ešte mne nadal, že som hysterická), tak on je ešte na mňa hnusný, že ja som z toho na nervy, rozumieš :(
A presne ako píšeš, preto ja toto neviem pochopiť, lebo ja som napr. úplne abstinent, že ja aj na oslavách a všade len nealko, preto ja toto zmýšľanie a stavy absolútne nechápem. A aj to mi ej vlastne sem-tam vyčítané, že ja nemám právo ho súdiť, keď nepijem a neviem aké to je.
Doplním ešte, máme 30, sme spolu od 15, nepoznáme prakticky život bez seba ani iné vzťahy. Muž pije viac rokov, no posledné 4 sú to naozaj extrémy :(
@anonym_autor mozno to za teba vyrieši jeho pečeň 🤷🏼♀️ mala som známu ktorá pila dva roky okolo 30tky a raz opuchla ozltla a ked neprestaneš piť v takom stave raz dva je po tebe. No a preco sa nevies odpútať? Asi si to sama napisala, ze nepoznáte iny život okrem toho spolu. Začni zit sama pre seba a stavím sa s tebou o co chces, ze akonáhle ho opustíš a začneš zit nebudeš chápať, ako si s ním mohla byt. Keby mal snahu to zmeniť a ist sa liečiť tak mozno ale takto ta stiahne so sebou. Si mladá mas cely život pred sebou. Neznič si ho s alkoholikom. Ani deti s ním nemozes mat lebo môžu byt choré postihnuté atd. Strasne vela chorôb je viazaných so spermiami, aj potraty. Mysli na seba 🙂
Autorka. Si anonym. Nápis mi súkromné. Viem pomôcť
@nadijaeren nehnevaj sa ale ak si este nevyriešila svoj problem s nasilnym sebeckym manzelom tak to nema zmysel. Autorka nepotrebuje potľapkat po pleci ale odísť od chorého muža.
@nadijaeren nehnevaj sa ale ak si este nevyriešila svoj problem s nasilnym sebeckym manzelom tak to nema zmysel. Autorka nepotrebuje potľapkat po pleci ale odísť od chorého muža.
@anonym_73adbb násilný sebecky manzel? A kto takého má to si v ktorej téme videla ? Asi sa splietla
@anonym_73adbb násilný sebecky manzel? A kto takého má to si v ktorej téme videla ? Asi sa splietla
@nadijaeren za dverami našich spálni. Bohuzial si to pamatam
@anonym_2a7ed7 asi sú aj výnimky. Môj brat je s manž. od zš - spolu v jednej triede, v 20tke sa zobrali a sú už dôchodci po 65tke. Žijú normálne.
@anonym_55c172 To bola iná doba vtedy. Ľudia sa brali rovnako nezrelí a neskúsení ale nebolo zvykom opúštať partnera. Rozvody boli ojedinelé. Bolo bežné že žena prežila aj celý život vedľa muža s ktorým nebola absolútne kompatibilná a štastná, rovnako muž prežil aj celý život vedľa nejakej harpie 🙂 Dnes sa pri takýchto vážnych rozdieloch rozvedú veľmi rýchlo.
@anonym_autor nedokážeš odísť pretože si spoluzávislá. Odporúčam si o Tom prečítať viac. Alebo fakt dobrého psychológa, ale psychiatra.
Inak ak chces napíš IP. Môžem ti o Tom povedať viac. Ja som minulý týžden prišla domov ( po 10týždnoch) z protialkoholického liečenia.
@evkakorcek 👏👏👏
mala som suseda, tiež pil, tiež sľuboval, mal melé dieťa a nepomohlo nič - minulý rok zomrel na cirhózu, tie posledné dni boli pre jeho ženu hrozné, už bol úplne nevládny, doktora odmietal, ona sa len trápila .... tým, že odídeš od neho neublížiš absolútne nikomu, teraz ubližuješ len sebe, lebo strácaš čas s niekým kto si ťa neváži, jemu je jedno čo teba trápi, tak ho nechaj žiť ten jeho život a ty si ži svoj bez neho
@michaela412 po mnohých rokoch môjho života, úplne súhlasím s druhým odsekom tvojho príspevku
Súhlasím s názormi žien, ty sa potrebuješ odpútať, ale nevieš to, lebo si spoluzávislá .
Ja som mala v rodine takýchto zavislákov , v blízkej, vzdialenej, aj v okolí veľmi veľa. ( Netvrdím že všetci, ale bolo to fakt výrazná vzorka). Tie rozvratene rodiny, traumatizovane ženy a hlavne deti.
Poznám to aj zo strany odborníkov, vypočula som si veľa prednášok, komunikácii, príbehov , tak si trúfam ti poradiť jedno - potrebuješ psychológa ktorý má skúsenosti so zavislakmi, potrebuješ aspoň na začiatok komunitu spoluzavislych , potrebuješ terapie ako soľ.
Ver mi že ti to pomôže
@anonym_14ffa4 a ako to dopadlo u vás? rozviedli ste sa alebo prestal alebo aký je teraz stav? No ja ti poviem pravdu, že som tiež mala všelijaké stavy aj som mu všeličo šplechla už od frustrácie ale on na nič nereaguje tak silno ako na to, keď sa mu povie, že treba prestať piť.
A teda áno, ja viem fungovať doma aj keď tam je v princípe, šak posledné mesiace len tak sme, že on spitý spí na sedačke a ja si robím svoje, pomaly akoby tam nebol. Len ja som presne taká, že áno stále s ním komunikujem a aj chcem, že akoby ako napísala @anonym_50e712, ja cítim krivdu, že jeho ani len nehlo sa ospravedlniť, že to prehnal. A nejde o to, že by som potrebovala byť na koni, len proste ma to veľmi už unavuje a frustruje, že aj keď on spraví zle (posledné je, že spitý spadol na skrinku, o okraj si rozbil tvár, zakrvavil vankúše, deky, periny, prišiel ma zobudiť do mojej spálne, porobil stres a ešte mne nadal, že som hysterická), tak on je ešte na mňa hnusný, že ja som z toho na nervy, rozumieš :(
A presne ako píšeš, preto ja toto neviem pochopiť, lebo ja som napr. úplne abstinent, že ja aj na oslavách a všade len nealko, preto ja toto zmýšľanie a stavy absolútne nechápem. A aj to mi ej vlastne sem-tam vyčítané, že ja nemám právo ho súdiť, keď nepijem a neviem aké to je.
@anonym_autor rozumiem, na taketo nieco treba proste mat nervy... priklad ti dam, ze moj obondial celu obyvacku, podlahu mame tak drahu ze koniec, znicena.. presla som okolo neho, obliekla sa a odisla... proste kto chce kam, dostanme ho tam. Ak by si nieco rozbil, ublizil, max by som checkla ci potrebuje prvu pomoc, inak dovi.. nech sa da do poriadku sam a aj ostatne veci. Nemate deti, zdvihni sa a chod. Ked to bude po sebe drhnut ked sa preberie, tak sa mozno skor spamata. Nemas ale co riesit, naozaj sa pober ako sa hovori o dum dal, ono nestoji to za tie stratene roky s nim.
V našej rodine... ony tie spoluzávislé akoby čakali, že sa vráti ten človek, ktorého poznali a mali rady, keď ešte nepil. Mala som dojem, že čakajú, že sa vráti, s tým, že samozrejme si uvedomí, čo postváral a kto ho zachraňoval. Ale ani jeden sa nevrátil, nič si neuvedomil. Spoluzávislé až do (zlého) konca boli v očiach alkoholika tie, čo za všetko mohli.
Mimo našej rodiny - žena, inteligentná, odišla nakoniec. To už deti boli dospelé, neviem, ako to berú, že ich v to nechala žiť celé detstvo. Ale ona nakoniec uvidela, že to nikam nevedie, že on sa čoskoro upije a neuvedomí si nič, čo pre neho robila, ako ho ľúbila. On po jej odchode si uvedomil, že zomrie, ak neprestane a že ak prestane, ona sa isto vráti. Liečil sa, ona mu svojím odchodom predĺžila život o dobrých 20 rokov. Ale nevrátila sa už. Ty nečakaj na dôchodkový vek, choď hneď preč. Vyhľadaj odbornú pomoc.
@anonym_autor možno si čakala, že po tých rokoch, ak sa zmení na abstinenta, bude vďačný, že si s ním ostala v najhorších časoch. Lenže tak to nefunguje. A ešte si predstav, že začne nový šťastný život a inou ženou, keď ty si s ním vyytrpela všetko to zlé..
Ale k veci - to sa nestane. Z takého alkoholika už ťažko bude milý abstinent. Takže buď rada, ak ťa opustí.

https://www.facebook.com/spoluzavislost