Prečo človek stráca sebadôveru aj v dospelosti?

Za mňa je to dôsledok nesprávnej výchovy ... pokiaľ rodičia učia dieťa od malička prijímať aj neúspechy ako prirodzenú vec, učia ho ľúbiť a prijať samého seba takého, aký je, toto nehrozí ...

Od detstva má nechválila (matka), poukazovala na moje chyby,to nezvladneš, si nemohlo, to nedáš.je to dodnes.ja to mam určite spôsobené vzťahom (nevztahom) s ňou.aj mi to pretrváva a to mám 34rokov

ale da sa na tom pracovat v dospelosti, nie je to uplne lahke, ale je to cesta, lebo kazdy clovek je nedokonaly, ani dokonali rodicia neexistuju, tak kazdy z nas musi zvladnut nieco ine. nemozes teraz zostat v roli obete, lebo to uz by bola tvoja zodpovednost nechat to tak a musis hladat svoju cestu ako zlepsit to co ta brzdi. su o tom knihy, seminare, poradcovia...

Lebo nema sebauctu? To je tazke povedat, zalezi na konkretnom pripade, co v minulosti (detstve) prave unho vyvolato to, ze si teraz neveri.

Lebo možno ten človek nemá oporu v niekom. Možno keby toto mal bolo by to ľahšie.

A má dúvod si v dnešném hnusném svece verit? Dejú sa len zlé veci. Samé neštascí, život vám dáva jennu facku za druhú a nic pozitívne sa nedeje énem problémy a zas problémy. V takém prípadze je jasné že si nebudeš verit. Keby som bol Boris Kollár tak si verím až až.

Myslím, že to môže byť aj povahou, génmi po predkoch. Súvisí to aj s obavou z neúspechu (napr. u perfekcionistov), z prehnanej náročnosti na seba.

Je to výchovou. Mňa odmala ponižovali, smiali sa mi, nepodporovali, nadávali mi, porovnávali. Z toho všetko pramení. Mám ale dobrú správu, dá sa to naučiť 🤗

Neveriť si nie je vždy len zlé. Máte pocit, že Rýchla Rota v Superstar si neveria? Verí si každý psychopat a blbec. Neveriť si v správny čas môže byť aj život zachraňujúce. Dobre by o tom vedeli hovoriť horolezci.
Ale rozumiem, asi si toto práve nemala na mysli. Skôr to, keď človek na to má a aj tak si neverí, keď si neverí vo vzťahoch, v práci atd.
Sebavedomie. To je to, keď si je človek vedomý sám seba. Keď pozná svoje dobré aj zlé stránky a pravdivo ich hodnotí. Neverenie si v seba je neprimerane zlý odhad svojich schopností. Tak, ako si ľudia z rýchlej roty nevedia správne odhadnúť svoje schopnosti, tak to môže byť aj naopak. Väčšinou ľudia s neurotickou štruktúrou osobnosti si neveria a s psychopatickou si veria až priveľmi. Psychopat povie, že 2+2=5 a je presvedčený, že je to pravda. Neurotik povie, že 2+2=4 ale hrozne o tom pochybuje.
To znamená, že niektoré tieto vlastnosti sú aj vrodené a je zbytočné sa nad tým veľmi trápiť. Mne sú ľudia s prísnejším sebahodnotením sympatickejší. Človek, ktorý sa obáva výsledku vie, čo ho čaká, vie čo to obnáša. V práci mám kolegov, ktorí sa pustia do každej blbosti a myslia si, že všetko pôjde ľahko. Nakoniec sa ukáže, že tí, ktorí sa obávali mali pravdu, pretože oni to na rozdiel od tých prvých ovládajú. Hlúpy si verí, lebo nevie čo ho čaká.

Výchova môže veľa pokaziť v tomto. Ale nie len od rodičov, ale aj v škôlke, v škole, kamaráti, nepriatelia, Šikana atd.
Ako z toho von? Nelipnúť na výsledku. Chlapec má trému osloviť dievča, lebo sa bojí odmietnutia. Tak si najprv predstav to odmietnutie a zmier sa s ním ešte pred tým, ako k nemu dôjde. Rozviaže ti to jazyk. A podobne je to aj s inými vecami.
Ďalším spôsobom ako si viac veriť je trénovať. Ak si neverím v práci, tak sa budem viac učiť. Ak si neverím v škole to isté. Ak v športe, tak budem viac trénovať. A so vzrastom svojich schopností mi vzrastie aj sebavedomie. A bude podložené výkonom. Ak ťa trápi, že si v ničom neveríš, skús to najprv analyzovať. Prečo to je? Chýba mi sebavedomie? Alebo nemám schopnosti? Alebo sa obávam výsledku? A treba sa skutočne toho výsledku tak obávať? Je to také dôležité, čo si o mne ľudia myslia? Nelipnem len na svojom egu? Pomáha aj si zo seba urobiť srandu. nebrať sa vážne. Pri tréme v komunikácii pomáha prijať svoje zhovadenie sa. Adela Vinceová o tom pekne hovorí, že nie je nič lepšie pre jej sebavedomie a pokoru, ako sa dobre zhovadiť. Posilniť dušu a potlačiť ego.

Moze to vychadzat z detstva- to, ze ridicia v dobrej viere robia veci za svoje deti- tie co uz dokazu same, no robia ich pomaly ci trochu nesikovne- tak im rodicia chcu pomoct utobia to rychlejsie no do dietata zaseju pochybnosti,ze to nevedia dobre. Casto tento pocit umicnuju " neskodne" frazy- ty si tomu dala, to si ako mohla toto urobit, si taka nesikovna, gramblava.....ak sa nebudes snazit nic nedosiahnes, si presne ako( nesikovna) tvoj otec.....co len z teba bude....

@zuzinka888 ja toto mám celý život, nielen v detstve. Ale oprávnene. Keby som vyštudoval Harvard, a všetko čoho sa dotknem by sa podarilo, bolo úspešné, tak by pochválili. Ale keď som pomalý, gramblavý, všetko čoho sa dotknem pokazím, tak čo iné má byť? Pochváliť za to? Jasné že nie.

Neni to celkovo vychovou ale zivotnymi okolnostami ..od mala si clovek prechadza roznymi situaciami lepsimi ci horsimi a to sa aj ciastocne podpise na formovani osobnosti a vlastnych pohladov a nazorov....niekedy v tom hra tiez rolu casto vsetko dianie okolo a nie vplyv matky ci otca