Priateľ zabúda, že má rodinu

Ahojte. Potrebujem asi len povzbudiť/poradiť alebo možno len zistiť že ja som na vine a chcem toho jednoducho príliš. Ide o to, že mám pocit, že môjmu priateľovi stále akosi nedošlo, že už je rodič a mal by sa prispôsobiť potrebám dieťaťa. Vysvetlím na konkrétnom príklade. Včera sa začalo v rodine rozmýšľať, že by sme išli na výlet/možno nejaký predĺžený víkend alebo tak. Dnes som sa však dozvedela, že priateľ vlastne rátal s tým že ja s dieťaťom (6 mesiacov) ostanem doma lebo on si naplánoval turistiky a na nás mať čas nebude. A takto to je stále. Vždy si niečo naplánuje nezávisle od nás a berie ako samozrejmosť, že ja budem doma. Nehovorím, že spolu nikam nechodíme to nie ale sú to skôr jednodňové výlety alebo ideme niekam keď niečo vymyslím ja a aj to je často problém lebo veď v práci je veľa roboty. Hlavne, že keď si vymyslí niečo bez nás tak zrazu roboty veľa nie je a všetko ide. Je pravda, že mi povedal nech idem napríklad na kávu alebo ja to nedokážem. Vždy keď mu malú dám a idem niečo robiť, dá ju do kolísky a hrá na počítači. Či plače či nie on proste hrá. Ako teda môžem len tak odísť s tým, že sa o ňu bude takto starať? A proste ja už som z toho unavená. Ani v noci k nej nikdy nevstane.

Aby som ho tu nevykreslila ako úplne hrozného muža ja viem, že nie je zlý. Snaží sa nás finančne zabezpečiť a aj somnou sa snaží tráviť čas. Viem že ma má rád a nikdy na mňa nebol zlý ani nič podobné. Snaží sa robiť aj rôzne drobnosti pre potešenie ako že donesie kvety/koláče z cukrárne/umyje občas riad alebo si často zahráme nejakú spoločenskú hru ale mám pocit akoby stále vynechával naše dieťa. Akoby mu bola skôr prekážkou. Keď sa opýtam či ju má rád vždy povie že jasné že áno ale je to také zvláštne jednoducho. Ešte pre upresnenie už sme sa o tom veľa krát rozprávali ale napriek tomu, že mi to vždy odkýval a ospravedlnil sa, že to takto nevidel, vždy je zlepšenie tak na 2 dni a potom opäť to isté.