Prijatie - opustenie sa
Poprosím bez zlých komentárov, matky čo tomu rozumejú.
Nikomu neprajem zle to nie - ale ako ste sa vyrovnali s tým že vaše dieťa je nejako choré. Že ma nejakú autoimunitne chorobu, neliečiteľnú, ale udržateľnú chvála bohu, ktorá ovplyvňuje jeho život.
Že nemôže ísť do škôlky, že je často chorí, nemôže vidieť predstavenia a program čo tam maju, nemamilion zážitkov, nemôže jesť všetko čo ostatné deti, nikdy nebol na kúpalisku alebo na tábore. :(
Veľmi ma to mrzí, že aj keď robim čo robim, nadštandard, stále to nestaci a nezmením to. Bojim sa, že neposkytujem dosť, že nebude dosť šťastný. Mrzí ma, že zaživa bolesť, že ju vôbec pozná. Nikto v okoli to nechape, lebo sa s tým našťastie nemusia pasovať každý deň a vysvetľovať, čo nemôže keď ini môžu, prečo ide zas k lekárovi atd. Nechcem pred ním vesat hlavu, ale potrebovala som to dostať von.
Ešte raz dúfam že budete zdravi, to je najviac, nemyslím nič zle 🙏🏻 len take znova opustenie sa po zlých výsledkoch.
Tiez som si tym presla, ale synova diagnoza sa s vekom zmiernila. Ked bol malicky, mala som otazky, preco prave on, ale v nemocnici som videla deti, ktore boli na tom ovela horsie.. A on mi vsetko vynahradil inak, bol uzasne a mile dieta. O mesiac mu bude 30 🙂
nezmierila som sa, len som sa s tým naučila žiť. Mnohí sú na tom oveľa horšie. Človek musí robiť aspoň to, čo zvládne, čo sa dá. A reči ľudí si nevšímam. Nevešiam každému na nos, čo máme za problémy a ich komentáre - jedným uchom dnu a druhým von. Mnohí aj keď vedia, tak ako píšeš, kto nezažije, nepocopí.
Chore dieta moze byt pre rodinu pozehnanim. Zalezi, ako sa k tomu postavite. Mozete to brat ako tragediu alebo ako vyzvu a rozhodnut sa, ze jeho zivot urobite najkrajsim, ako len mozete (v ramci moznosti). Stastie nie je o zdravi alebo o peniazoch, je to o nasom postoji k zivotu a vedomom rozhodnuti sa, ze nenecham sa okolnostami nijako ovplyvnit a vobec nie zlomit. Treba sa im postavit celom a byt vzorom inym, ktori mozno tiez zufaju a potrebuju vidiet, ze da sa aj takato tazka situacia zvladnut. Ak taketo priklady v okoli nemate, stante sa VY tymi, ktori budu ostatnym ludom prikladom. Odporucam pozriet v tv V siedmom nebi s Rozborilom. Tam vidite, ako dokazu rodiny zvladat tazke zivotne situcie.
ahoj ja len ta chcem povzbudit, moja sestra ma tiez dietatko kt ma vazne zdrav problemy, je to trauma pre nu ktoru spracovava u psychologicky zameranej na traumy…vzdy tam place…ale pochvaluje si ze sa jej vzdy ulavi…snazim sa jej byt oporou…asi to chce cas a aj tak je tam stale strach, obavy, zodpovednost…ale treba rozlozit sily, opriet zdoverit, psychollga nechces?
Ja by som skusila prestat vsetko brat vseobecne a absolutne. Tiez je to aj moja zla vlastbost. Vzdy. Vsetko. Vsetci. Normalne. Nenormalne. No nie...kazdy zije insc a kazdy nirco ma a s niecim sa trapi..ci viditelne to je alebo nie! Ci o tom rozprava alebo nie. Zivot je utrpenie. V zivote sa vyskytuju probelmy a konflikty atd.. To je zivot. Nie statika ale dynamika.