Psychológ a odpustenie: Ako to zvládnuť?
Ktory vam velmi ublizil? Chcem velmi odpustit, ale vo svojom vnutri, nie len tak na oko. Pomohol by psycholog?
@natalia2007 rob ako to citis. Ked mas pocit, ze ti to nejde a nebudes mat z toho dobry pocit, tak to nerob. Ked mas pocit, ze ti odlahne, tak sa pomer. Este je otazne, ci sa mas za co ospravedlnovat. To, ze je niekto tvoj pribuzny neznamena, ze musis.
@natalia2007 ospravedlníš? A máš sa za čo? Tá osoba ublížila tebe alebo ty tej osobe?
@stanulienkat uz skoro dva roky sa o to snazim, hladam na nej dobre vlastnosti, dovody preco ju mat opat rada, ale nejde mi to. Povedali sme si navzajom vseliake veci pod vplyvom emocii, ale stojim si za vsetkym co som povedala. Ja si chybu nepriznam a ani ona. Chcem jej odpustit, lebo je to rodina a rodina si ma odpustat.
@huxy ona mne ublizila velmi, zas ona tvrdi ze ja som velmi ublizila jej...ani jedna si neprizname vinu. Ja by som to chcela velmi uzavriet a odpustit jej vsetko no nejde mi to. Preto hladam sposob ako mam ist na to a zvazujem tohi psychologa.....este podotknem ze sme sa nikdy neospravedlnili jedna ani druha, mozno preto mi to nejde.
@natalia2007 Niekedy treba len začať. Stáva sa, že keď sa ospravedlní jeden, toho druhého to pohne k tomu, aby sa ospravedlnil tiež. Ale keby aj nie, uvidíš, že keď vyslovíš ty tie slová: prosím ťa, odpusť mi... ako sa uľaví tebe. Lebo budeš vedieť, že už si pre vaše zmierenie urobila všetko, čo si mohla. Podaj k tomu aj ruku. A nech by sa potom dialo čokoľvek, ty budeš morálny víťaz a spadne z teba ťarcha, ktorú nosíš taký dlhý čas. Oslobodíš sa, ver tomu. Povzbudzujem ťa, urob to čím skôr. A ani toho psychológa už možno potom nebudeš potrebovať. Lebo obe cítite krivdu, nikto nechce priznať vinu a negatívne pocity sa nabaľujú ako snehová guľa. Čím dlhšie sa budete utvrdzovať v tom, že vinu nesie ten druhý, tým horší dopad to na vás má. Najväčšie víťazstvo, aké môže človek dosiahnuť, je víťazstvo nad samým sebou. Prekonaj sa, odlož pýchu, obleč si na chvíľu pokoru, odpros a uvidíš, že ty na duši získaš pokoj. 😉
@natalia2007 A čo sa týka názoru, pokojne si za tým svojím stoj. Tu ide o to, že odprosíš za to, že si toho druhého zranila, nie o to, že by si zrazu menila názor.
@maja22 velmi pekne napisane, dakujem
@natalia2007 Ked sa ti to podari, napis tu, aj inym na povzbudenie 😉
@evansova Z vlastnej skusenosti viem, ze sa mi najtazsie odpusta cloveku, ktory sa mi nikdy neospravedlnil. Z dovodu, ze on ani netusi, ako ma zranil. Cize logicky ani nema dovod sa mi ospravedlnit. Ja som mu to za 18 rokov este nikdy nepovedala do oci, rozhodla som sa mu odpustit, rozumom, vedome. Ale zakazdym, ked si na to spomeniem, ma to zaboli. Rokmi stale menej, ale je to tam. Verim, ze raz to zmizne uplne. To je ten rozdiel, ked clovek odpusti rozumom, ale emocie ho este drzia a ked odpusti rozumom a aj emocie sa oslobodia.
@natalia2007 neviem či si veriaca ale odpustit úplne zo srdca sami veľmi nedokážeme... Odpustenie je možné v plnosti keď si uvedomíme,koľko Boh odpustil nám
A že Ježiš Kristus zomrel za naše hriechy. On nám už odpustil. V Božom Slove je napísané,že Ak neodpustime ľuďom ich previnenia, ani Boh neodpustí nám. Je to v podstate priama úmera. Neodpustenie je ako rakovina. Prichádza horkost a tá sa nabaľuje a zožiera človeka. Poznám ľudí ktorí takto ...doslova časom až fyzicky ochoreli. Za všetkým bola horkosť z neodpustenia. Ja sama som musela s tým viackrát bojovať ale stojí to za to. Modlím sa...Pane Ježišu pomôž mi zo srdca odpustiť človeku,ktorý má zranil. Ja to neviem. Ty mi pomôž. Odpustenie neznamená že súhlasím s tým čo ten daný človek urobil...ale že ho doslova púšťam z väzenia svojho srdca von. Lebo tým aj ja som slobodná. Mnoho ľudí si myslí že musí prežiť tu emóciu... odpustenie musí nejako prežiť. Ono... častokrát je to rozhodnutie. Že..ja sa rozhodujem odpustit a Bože pomôž mi v Tom. Žehnám tomu človeku. ( Žehnanie nie je schvaľovanie zlých činov človeka, ale akoby prepustenie ho Bohu,nech mu Boh zmeni srdce, dotkne sa ho) Az. Keď som odovzdala život Bohu, uverila som tomu čo Pán Ježiš urobil za nad na kríži, postupne sa mi akoby oživilo svedomie, veľa veci som zrazu videla a musela požiadať aj ja ľudí o odpustenie. Predtým som mala pocit ,že...veď je to OK. To je vtedy keď Boh človeku zjaví...tie hĺbky jeho srdca.
Odpustiť dokáže človek časom každému ,ale nikdy nezabudneš. Mne toľko ľudí ublížilo ,odpustila som ? Áno . Už necítim na nich zlosť a ani krivdu. Ale nezabudnem nikdy ,už si pri tom človeku dávam veľký pozor a necítim sa nejako extra ,že tam chcem byť. Skôr sa snažím akceptovať toho človeka a vnímať aj tak pozitívne na ňom..
Odpustila by som tomu človeku. Pokiaľ by som vedela že to čo spravil urobil nie zo zloby ale napríklad z nejakého nedorozumenia. Lebo aj také sa stáva.
@stanulienkat je to jeden clen rodiny, sme pohadani uz skoro 2 roky. Ostatni na mna naliehaju, ze sa mame udobrit ze sme rodina...Ona sa somnou udobri, ze az ked sa jej hlboko za vsetko ospravedlnim.