Rada týkajúca sa výchovy skončila hádkou medzi kamarátkami
Ahojte baby, toto je len taky vylev, potrebujem sa vypísať a možno počuť názor iných ľudí. Mam kamarátku, jednu z najbližších, poznáme sa od detstva, od škôlky, čiže vyše 30 rokov a viem ze je komplikovana a prchka, ale aj množstvo dobrých vlastností, to len tak na opis osoby.
Včera mňa a ešte jednu našu spoločnú kamarátku zavolala k sebe, že sa potrebuje vyrozprávať, tak sme teda šli na vínko podvečer, ona je typ co sa veľmi často len sťažuje na to, aký je život k nej nespravodlivý, aký má doj*ebany život a tak, chápeme ju, je slobodná matka, má skoro 4 ročné dieťa, býva s rodičmi, nemá to jednoduché častokrát, ale stále sa jej snažím vysvetliť ze sú ľudia, ktorí sú na tom omnoho horšie a tam je kameň úrazu. Včera sa potrebovala postazovat na to, ako to s dieťaťom nezvláda, aké je nesamostatne, aby som to priblížila, nevie jest príborom, málokedy sa napije z pohára, na spánok ma plienku, vozi sa v kočíku ešte, keď spí tak pri nom musí aj tak ležať lebo by sa zobudilo, nevie sa vyzliecť, obliecť, obuť, samé sa zahrá maximálne 5-10 minút. Ja rozumiem, že každé dieťa je iné, ja mam 3 a každé bolo v mnohých veciach iné, ale vychovávali sme ich rovnako, odmalička som ich viedla samostnatnosti a toto by u mňa neexistovalo pri takmer 4 ročnom dieťati,. A dostávame sa k tomu co sa udialo včera, keď som jej povedala ze mala by trosku sprísniť výchovu, tak na mňa vybehla, že ja už mám veľké deti tak som zabudla, aké to je a ak som sa ozaj tak správala k nim keď boli takéto maličké, tak som bola ako krkavcia mater, no mne skoro vypadli oči, ani na slovo som sa nemohla, ale veľmi sa ma to dotklo, v tom sa ozvala druhá kamoška, ktorá má chcela zastať a povedala jej, že si myslí že to s tým full servisom okolo dieťaťa už preháňa, že by mala ubrať plyn. A jej povedala, že ona nech sa k tomu nevyjadruje, lebo ona deti nemá, tak nevie aké to je. A toto bol klinec do rakvy, keďže druhá kamoška sa už veľmi dlho snažia o bábätko len sa im nedarí a zle to znáša.. Zdvihli sme sa a bez slova sme odišli. Ja som bola taka rozculena a ešte aj som, že som celú noc nespala. 😞
@cookie29 to som myslela z dlhodobého hľadiska, vzhľadom na jej dlhodobé reči, typu citujem "všetci na mňa j*bu, dejú sa mi len zlé veci, každý ide proti mne... Pritom naozaj ma okolo množstvo ľudí ktorí sa snažia a snažili pomôcť, ale už mnoho z nich sa odstrihlo, lebo ich ťahala dolu, napríklad jej sesternica, ktorá po asi 4 ivf konečne otehotnela a v 28 týždni porodila a dieťatko po 2 týždňoch umrelo, ta sa od nej úplne odstrihla, lebo ju zahlcovala svojim trápením, že je slobodná matka.
Každý pozná zle chvíle, náročné, aj o tom je život, ale dôležité je sa skúsiť sústrediť na to pozitívne
Vies co problem je v tom, ze je jej lahsie dietatu vyhovieť ako s nim bojovať na svojich pravidlách, plus bojuješ so starými rodicmi, ktori dovolia a nechaj ho a tak. Uprimne to pisem zo svojej skusenosti ako slobodnej matky. Mna do reality prinieslo, ked som sa odsťahovala potom zase od rodicov do bytu, maly mal rok a pol. Vtedy som prichádzala s dietatom do vacsich konfrontácii aby sa naucil, ze uz sme tu len my dvaja a proste pravidla sa dodržiavajú. Potom prislo obdobie vzdoru, svojské a poradila som sa s detskou psychologickou, ktora to pomenovala ako ty tvojej kamoske, mozno inak, lebo zase take zle to nebolo ako u tvojej kamosky. A teda som zacala byt dôslednejšia a fungovalo to. Ale moj maly velmi sikovny, bez kriku a hádzania sa o zem, bez zachvatou hnevu a tak. Cize sa s nim pracovat dalo. Ked mal maly 3 roky prisiel do rodiny moj muz a teda uz sme boli dvaja. Skus povedat kamoske aby isla za detskou psychologickou a s nou sa pobavila, ze ako na niektore situacie. Lebo skutocne to nie je dobre pre toho maleho a potom budu vacsie problemy a o skole ani nehovorim.
Aj ja som mala takú kamosku.vzdy to otočila len na seba aký má ona ťažký život, moje problémy ju nezaujmali. Neskutočne vyciciavala energiu. Už je bývala kamarátka a nechýba mi vôbec
No poznám takých ľudí. Nie sú zlý ale náročné je s nimi niečo riešiť. Takže jediná rada na klud je - vypočuť, odjyvat, áno mas to fakt náročné! Oni sú väčšinou rezistentni cici radám i keď sa pýtajú na riešenie. Museli by uznať chybu a to neurobia.
Tiež poznám zo dve, ktoré to preháňajú ešte v oveľa vyššom veku detí.
Náš ma 4 aj niečo a obut ponožky je 9x z 10 cirkus ako hrom. Keď chce vie to, ale on na to nemá nervy rak výstroja ze to nejde, nevie, pomoooc. No a ma smolu. Poviem ako si ich ma obuť a hotovo. Môže jacat koľko chce alebo ide bosý - jasne nie keď je zima. V kocari je prečo? Lebo si ho naucila tak, rýchlejšie prejde z a do b!
Ja som maleho zo zdravotnych dovodov od 2 rokov nosila minimalne. Takže pekne vyšiel denne peso sam na tretie poschodie. Začiatky boli o nervy a niesla som ho jedine s horúčkou od dr alebo keď bol unavený už veľmi. Inak musel sam, naučil sa. Prechádzka v parku? Žiadny problém- so mnou! Ocko si ho naucil "na kona " - lebo prešiel rýchlo do cieľa. Takže vonku z otcom = nes ma nevládzem!
So mnou kludne dve hodiny kráčal bez fnukania q rad. Začal byť ťažký - jasne skoro 4 rocny to nie je sranda. Muz nervy, maly naučený na tento vzorec a ani za pána dohodnúť sa. Sp mnou ide normálne do skolky pol hodinu. Muz ide autobusom s nim, aby nespekuloval 😁
Je to o vychove a zvyku, zmene. Napriklad doma pri mne sam nezaspím. U opatrovatelky bez problémov, mladší rocny rovnako. Sam si ľahne na gauč a spi - v klude a bez mlieka! A takto by som mohla menovať...
Ze spáva s plienkou? Za to je zodpovedný konkrétny hormon, dieta za to nemôže. Nevie jesť nožom a vydlickou? Ani nás! Pytala som sa v skolke kde robím chybu - nikde, každý to ma inak a veeela deti to vie az v skole. Je lyžicou a vidličkou.
Aj ja robím chyby ake keď sa pýtam iných na riešenie, tak nedokážem po nich za odpoveď. Určite to ma náročné, lebo vie, ze je realne na dieta sama. Ale keby ešte pozerám seriály tak už vôbec nič neurobím.
Jej situácia jej nedáva narok na to aby bola na vás protivna.
No osobne by som jej na to povedala to iste čo ty. Do bodky. Za tu nesamostatnost dieťaťa môže len a len ona. Ja mám ani nie 3rocnu a s týmto som sekla, resp začala som sa tvarit ako “lenivý rodič” a vidím že sa začala zlepšovať v obliekaní a podobne. Cize menej starostlivosti je naozaj niekedy viac.
Bohužiaľ kamarátka to asi nechcela pocut, chcela sa len vyžalovať a reálne rady pocut nechcela. Tobôž nie že za to naozaj môže ona. Proste ste jej slapli obidve na odtlak, pravdepodobne to teraz možno aj ľutuje že to prehnala.
Pockala by som na nejaké ospravedlnenie a neriešila to nejako viac. Ani v hlave. Si dobrá mama, nie nezabudla si, len si jej chcela poradit a ona to bohužiaľ nezobrala no. Za tu kamosku čo nemôžu mat babatko by ma to mrzelo viac, neviete čo si prežíva vnútorne ona.. Kamoska to fakt prehnala
@svetlonos úplne s tebou súhlasím 😊presne je to o tom, pri kom si to dieťa môže co dovoliť 😊
Aj u nás to bolo tak keď boli mali, že ocino nosil na koňa a potom nie a nie od naučiť a so mnou šli pekne peši 😁
Ale, čo sa týka tohto kamaratkinho dieťaťa, ono neje ani lyžičkou. Jednoducho len otvára ústa a krmte ma. V škôlke sa učiteľky už na to sťažovali, že ho musí do toho viac zapájať
To až tak?? Ja ze sa sťažuje, že nastoľuje ako kráľ nožom a vidličkou! To sa potom ani nedivím, ze je frustrovaný. Ja sa potrebujem napríklad v klude najest bez mamakania. Ôk, toho rocneho nakŕmiť, ten by inak robil sprostosti v rátame letiacej myšky s hocičom. Na to fakt s mm nemáme nervy. Ale taký veľký sa nechá krmit? Ved nechám jladne a on sa poučí casom, by mna slak trafil! No neexist. Fakt by bol hladný a by videla ako bude jesť.
@kristinka92 ďakujem 🥰 vieš, nikdy som sa netvarila ako nezchybna matka, tak ako každá z nás som musela kadecim prejsť, poznáme to všetky určite. Ani pred ňou som sa nikdy netvarila ako bezchybná a ani sa netvarim.
A práve kvôli tej druhej kamoške ma to najviac mrzí, po tom všetkom čo si prežila, cítim doslova odpor. Ale to je tak, keď sa niekto potrebuje správať v štýle "ja som matka, kto je viac"
@svetlonos zdieľam tvoj názor, tiež by som to už v nervoch tak urobila. Jasne ze ročne dietko nakrmis, aj tak by bolo viac mimo neho ako v jeho brušku, ale už aj vtedy som sa snažila ich zapájať pomaličky, ja jednu lyžičku, dieťa druhu a na striedačku, nech sa naučí trafiť do úst 😊
Ja už občas neviem, či je to lenivosť alebo co
Aj ja mám kamošku, ktorá má ťažké obdobie a preto jej teraz tolerujeme divné poznámky. Keď bude poliečená z rovodu, tak dúfame, že to bude zase pohodový človek. Trocha to mrzí, keď sa nevie kontrolovať ani pri deťoch, ale dlhoročný život s alkoholikom jej asi posunul niekde hranice. Stále dúfam, že po čase bude lepšie, keď konečne nabrala odvahu na rozvod. Stojíme pri nej, lebo nás potrebuje a tolerujeme viac, len preto že nám na nej záleží a máme ju radi. Donekonečna ale určite nie...
@anketkarka tu to trvá už vyše 3 rokov... Ako porodila, rozišla sa s mužom, odvtedy je to čoraz horšie a horšie
Jasne, ze človek zažíva kadejaké obdobia rozchody, rozvody atď, to je veľká záťaž, ale všetko raz prebolí
Aj pre toto mi kamosky v zivote nechybaju.Nemam chut sa vyplakavat ludom ktory o mojej situacii vedia h... a nemam chut pocuvat vyplakavanie ludi ktorych situacia ma vlastne ani velmi nezaujima.
Myslím si, že skôr od vás čakala pochlacholenie, aká je chudinka a išlo jej o to aby ste jej dali za pravdu, preto vás aj zavolala k sebe. To sú takí ľudia, nič neurobia pre to, aby sa mali lepšie, preto ostávajú na jednom bode zaseknutí v živote a čakajú že ich každý bude ľutovať, ake to majú ťažké a obdivovať ich ako to dobre zvládajú. Ona iná nebude. Ver mi, mala som niekoľko takýchto ľudí v okoli, žiaľ mám niekoho takéhoto aj v rodine a je to s ním veľmi ťažké. Všetkých som odstrihla, pretože má len brzdili, pridružila sa tam samozrejme závisť, že ja som sa niekde posunula aj keď to bolo veľmi ťažké, zatiaľ čo oni iba stoja podľa mna doteraz na jednom bode a len sa nechávajú ľutovať. Byt tebou a vašou spoločnou kamoskou, by som sa ju snažila odstrihnúť zo života, pretože kto potrebuje v tomto negatívnom svete počúvaj ešte negatívne veci a pohľad na život od ľudí, s ktorými ti má byt dobre? Ja by som z takýchto stretnutí bola vyčerpaná.
Môžem sa opýtať čo na to rodičia keďže si spomínala že býva u rodičov..? Ale úprimne by som buď na rovinu povedala že buď sa spamäta ako aj ty že proste veľmi to preháňa s dieťaťom alebo naozaj obmedzila ten kontakt ale ak by sa to častejšie opakovalo...
No tak kamarátka nech si vyčistí hlavu. Aké zmýšľanie, taký život. Keď sa bude donekonečna sťažovať a bude flustrovana hold. Nech si napr na každý deň napíše čo chce v daný deň stihnúť.
A teraz k dieťaťu. Aké dieťaťa si výchova tak také bude.
Zažila som niečo podobné,rodinna kamarátka ma 2 deti, jedno rozmaznanejsie ako druhé. Boli sme u nej aj s mojou mamou(učiteľka) a ja som vypichla niektoré veci ktoré pri výchove robí a ja by som ich robila inak. Tiež sme sa dlho snažili o dieťa a to isté mi povedala, že nemáš deti, tak nemáš skúsenosti a právo sa k tomu vyjadriť. Moja mama, nie preto že je moja mama, ale preto že je učiteľka a v skole sa priklonila na moju stranu. Kamarátka oduta ako nemáme pravdu, pričom mama mňa už vychovala a kamarátka ospevovala ako som dobre vychovaná. Veľa maminych metód výchovy chcem prevziať keď sa narodi naše dieťa. S rodinnou kamarátkou som sa odvtedy stretla už iba pár krát. Je tomu pár rokov, mama sa s ňou stretáva častejšie, a už jej povedala že keby pred rokmi dala na našu radu, teraz by s dávkami nemusela riešiť problémy čo majú. Nakoniec si uvedomila, že sme mali pravdu, ale už bolo neskoro. Možno aj tvojej kamarátke to raz docvakne že ste to s ňou mysleli dobre.
Nic si nevycitaj, kamoska ma rozmaznane dieta, vsetko sa da zariadit a asi ho traja doma obskakuju, ked nic nevie a este aj na plienkach je.. tvoj postoj je ok a kamoska sa brani utokom, lebo sama vie isto,ze mas pravdu a nechce to vidiet...obmedzila by som s nou kontakt.
Ona si sama ovedintne musí uvedomiť, kde robí chybu, keď nechce rady. Potrebuje sa len vykecat. To je celé.
@natiblaskova Nech len nevykecáva a neplačka, ale niečo treba aj urobiť pre zmenu svojho života.
@katrin21 to nie je to iste ako ked ste dvaja. Jasne ze pomoze, ale psychika je svinka. A realita a pocit su tiez dve rozdielne veci. Kamoska sa potrebovala vyplakat, nie dostat dobre rady, ktorych ma kazda na rozdavanie... A co sa tyka dietata, neviem kolko deti mas ja dve a kazde je uplne ine a kazde ma uplne ine potreby, z toho jedno narocne dieta.
Moja rada je prestať sa a ňou stretávať, keď sa správa takto hnusne. Nič jej nehovoriť, len to obmedziť. Keď by ste si prešli tým istým 3x a ona si myslí, že len jej problémy sú tie najväčšie, a tá druhá kamarátka tiež ako sa má cítiť. Ja som tiež poznala ľudí, kde oni by ani len neprežili to, čím som si prešla ja, ale stále len zvelicuju tie svoje problémy. Keď je najmúdrejšia, nech si poradí sama, a keď to zvládne a začne sa správať normálne, tak si potom aj tie kamarátky zaslúži.
@autorka... ja len reagujem na Tvoj prispevok, citujem "...ale stále sa jej snažím vysvetliť ze sú ľudia, ktorí sú na tom omnoho horšie..."
proste su chvile, ked aj jednoduche veci vyzeraju ako Everest, ked si jednoducho pretazena a mas prilis vela mental load. Kto to nezazil nepochopi a u single mamiciek je to o to tazsie. Aj mamicky, co maju muza v zahranici, vedia, ze raz pride domov, aspon na chvilu. Ona tuto perspektivu nema. Moze byt matersky burn out. V kazdom pripade v takychto situaciach je lepsie vypocut, neporovnavat, neradit atd... maximalne sa opytat, ako Ti mozem pomoct, co mozem urobit, aj ked z Tvojho pohladu mas aspon jedno riesenie na kazdy prst... drzim palce