Rok po nevere mám obavy

@brita7777 nie je to flirtujuci typ,ani nikdy nebol,práve naopak,vždy bol rodinne založený.My sme spolu spali skoro po roku a vždy mi hovoril že som žena s ktorou chce byt do konca života.Je to vysoko postavený,dobre vyzerajúci,úspešný a zabezpečený muž.Rozchodom by som ešte získala (po materiálnej stránke)Ženy sa na nho doslova lepia a to nie len cudzie,nikdy som na nho dokonca neziarlila

Ja som si neverou prešla a dala som šancu, ... Celý čas som bola v kŕčoch a bála som sa, že sa to zopakuje, že to znova zazijem a stalo sa tak... Lutujem, že som dala šancu a už by som nikdy viac druhú šancu nedala, ten život v neistote je strašný,teraz som sama a môj život je oveľa šťastnejší a slobodnejší, nikdy by s ho nevymenila za ten čo som mala vtedy, venujem sa tomu čo ma baví,teším sa každý deň do práce a užívam si každý deň ... A neverím, že každý muž je automaticky neverník... Veľa síl ti prajem... Snáď budeš šťastná...

@tumira
Ja viem, ze je zle, keď čítam vetu “milujem ho a viem, ze aj on mna miluje”… keby ju miloval, tak nepodvedie. To je už len taka idealizácia, lebo do hlavy mu nevidí. Ona si len môže myslieť, ze ju miluje. Vedieť to nemôže, nie je on. Ja mám z nej skôr ten pocit z celkového písaného, ze žije na ružovom obláčiku vízie o svojom dokonalom partnerovi.

Takze on sa ti ani s tou neverou nepriznal, žeby ho hryzlo svedomie, keď ťa tak strašne miluje… takze to môže robiť kľudne aj teraz, pokým mu na to opäť neprídeš

Sorry, ale realita je, ze mu neveris. Inak by si nemala obavy z buducna. Snazis sa samu seba presvedcit o opaku.

Mozno mu doverujes, ale urcite nie takej urovni ako pred neverou.

"Teraz mu vlastne verím,ale mam obavy do budúcna,že znova príde príležitosť a on neodolá"

Tento koment, ale nebudi dojem, ze mu doverujes.......teda aspon u mna nie.

Vôbec by som nehľadala odpovede na moje otázky tu na MK. Asi hľadáte uistenie a podporu, no každý pár je iný a u každého platí niečo, čo nemusí u vás. Pokiaľ to v sebe stále spracúvate, najlepšie čo pre vzťah môžete urobiť je zájsť na partnerskú terapiu- aj vzťah, ktorý neverou prejde sa môže po rokoch dostať do problémoch lebo tú neveru partneri nespracovali a terapia ho môže bezpečne posunúť ďalej.

Ani ťa nesúdim, ani ti netlieskám. Toto rozhodnutie je veľmi ťažké a v podstate rozumiem všetkým tvojím myšlienkovým pochodom. Zo skúsenosti vo vlastnej rodine ti dám ale jednu radu. Ak si sa rozhodla odpustiť, musíš zabudnúť že sa to stalo a nikdy viac to do vášho vzťahu neťahaj, žiadné čo ak nesmie byť. Moja sestra ,, odpustila,, a zostali spolu podnes je to už viac ako 30 rokov. Lenže švagrovi veľmi často vytkla, zranila nech by sa snažil ako vládal. A tá nedôvera a to čo ak ničilo ich vzťah viac ako samotná nevera. Takže ak odpustíš, ak naozaj odpustíš uprac si to v svojej hlave a žiadné čo ak viac s úst nevypusť, lebo šťastná viac nebudeš, to čo ak vás udusí.

Dala som šancu, dokonca nie raz, nie dva, ani tri, ale asi milión..bola som k tomu tak vedená z domu, odpúšťať do zomretia..a hoci začiatok po nevere bol vždy ťažký, snažila som sa neskutočne, nepomohlo. Nakoniec mi povedal, ze potreboval "múzu"..muža chodila každé dva roky ;) až som to, z pohľadu mnohých, s nim vzdala...a to s nim mam 5 deti, o ktoré vôbec nejavi záujem a je rad, ze ma od nich pokoj. Stále boli pochybnosti, v pretvarke som žila 13 rokov, ale aj tak som z toho vyšla vinná ja, lebo som sa malo snažila ;) ale na ten čas nikdy nezabudnem, stále som bola v pozorne, ci niečo nerobím zle, ci je všetko ok, ci bude spokojný, len aby mi nemal čo vyčítať. Čiže som sa úplne stratila a aj tak to nepomohlo...rok je málo a v budúcnosti sa na tom tiež urcite nezasmejes. Ak sa rozprávate o všetkom, je to super a ak si myslíš, že znesie túto tému, tak ju nadhoď, že ta to trápi. Ak si tak dôverujem, nemal by sa nahnevať, ale skôr preskúmate spolocne, z čoho tie obavy pramenia q či máš stále dôvod sa obávať. Možno to príde smiešne a naivne, ale v partnerstve by to tak malo byt, či? Niekedy je dobre poučiť sa z iných príbehov, nájsť porozumenie, nejaké vysvetlenie pre svoj problém držím palce na nájdenie vnútorného pokoja a istoty. Ak ta to veľmi zoziera, neváhaj využiť služby poradcu, alebo aj partnerskú poradňu.

Keď je rodinný typ, prečo za tých 10 rokov vášho chodenia nemáš aspoň minimálne snubný prsteň? Niekto to tu ma riadne zidealizované. Len neviem koho chceš tými rečami presvedčiť, či nás, alebo samu seba.

Neveríš mu, aj ked si myslíš že áno.. Ono je super že si tomu chcela dať šancu, pokusila si sa spraviť všetko pre vzťah, ale to že mu veríš si iba nahováraš... Nieje natom nič nenormálne, zradil tvoju dôveru... Aj keď sa odvtedy obaja snažíte v tebe to je a máš stále obavy, tak je možno najvyšší čas nechať to tak. Môžeš to ukončiť s dobrým pocitom že si naozaj urobila maximum, ale nenechaj sa zožierať tým, čo ak to raz znova urobí.. V živote su veci, cez ktoré sa nevieme preniesť, aj keď sa snažíme. Ale keď to nejde, tak to nejde. Viem že sa to ľahko píše a ťažko koná, niekedy to chce veľa času aby si to človek priznal a ešte viac času aby nabral odvahu na ten krok, kedy s tým ide niečo urobiť.

Ono je to ťažké, dôvera padla a ta sa ťažko zase buduje, to ako keď stáva vežu z kariet, hej ide o priority, je rozdiel ci majú ľudia 20 alebo 50, tam už je ten vzťah aj o niečom inom. Snažiť sa jasne musia obaja, lebo ak sa snaží len jeden tak to nefunguje ale zjavne to u vás funguje a snažíte sa obaja.
Obavy budú vždy z niečoho, je úplne jedno ci to je nevera, finančná istota, choroba.... Vždy boli a vždy budú, je len na vás ako s tým budete pracovať. Raz možno prídeš do stavu kedy tomu strachu poďakuje za to co vás naučil a co vám dal a pustíš ho a budeš voľná, a vzťah bude ešte lepší ako bol predtým.
Ak sa snažíte obaja, tak sa snažte ďalej. Každý môže raz zlyhať, kým sa to neopakuje

No, myslim, ze ti nik nemoze slubit, ze bude s tebou do konca zivota, ak na tom lipnes, na tom prehlaseni, koledujes si o velke sklamanie. Skus to brat trosku s nadhladom a trosku realnejsie, aj ked chapem, ze kazdy si na to musi prist sam.

Podľa mňa si to dobre napísala, lebo ostaneš a nevieš či sa to zopakuje.. Nájdeš druhého a tiež nevieš. Človek si nikdy nemôže byť istý na 100%

Len si daj ešte pozor, aby s tebou nemanipuloval. Pred tebou sa bude tváriť ako je všetko super, ako mu záleží na vzťahu a nakoniec zistíš (možno zase len náhodne, keďže nemá na to, aby sa k tomu priznal), že to spravil opäť. Pokial je úspešný muž, dobre vyzerajúci a ženy sa na neho lepia - ako si uviedla - takéto typy ľudí sú poväčšine manipulátori a ty ani o tom nemusíš vedieť a si ním manipulovana. Dievčatá tu písali o predstave, ktorú si o mužoch niekedy vytvoríme a zaľúbime sa do nej - možno by nebolo od veci zvážiť aj toto.

100 ludi 100 nazorov, tato diskusia ti urcite nepomoze...vsetko zalezi od nadstavenia teba, ale pre taky iny pohlad a rozhlad odporucam vypocut podcast Sexualna vychova a cast O nevere s Dianou Fabianovou...musis si to tak ci tak v sebe ujasnit sama a rozhodnut sa..

Nevera je hnusná vec pre partnera, ktorý veľmi miluje a ten druhý miluje hlavne seba, to, že ma rodinu, atraktívnu manželku, dobré postavenie, tak aj napriek tomu, že manželke tvrdí, že ju miluje, potrebuje zahrnúť do svojho ideálneho života aj milenku. Aby mal všetko, čo úspešný muž má mať. Nepoznám vás, ale z toho, čo si napísala, tvoj manžel mi príde, že patrí do tejto vzorky. Škoda, že sa ti nepriznal, že uvažuje o milenke, kvôli nedorozumeniam, ktorí máte, podľa teba hlavne tvojou vinnou a že keď sa to nezmení, tak ju bude mať, ale rodinu nechce stratiť Lebo správať sa doma ukážkovo, ešte ani po nevere si nepostrehla žiadnu zmenu v jeho správaní, môže len chladný vypočítavý človek, ktorý si myslí, že má všetko pod kontrolou a je natoľko inteligentný a šikovaný, že mu manželka na to nepríde. Neidealizuj si ho, ber ho ako normálneho muža, ktorý zlyhal rovnako ako zlyhali aj jednoduchší ľudia, bez postavenia, pretože sa rovnako ako tvoj muž riadili pudmi, nie rozumom. Pokojnejšia budeš až potom, keď si povieš, že je nezmyselné na to sústavne myslieť a že riešiť budeš, až keď opäť prípadne zistíš, že sa to stalo, Medzitým si občas predstavuj, ako by si si zariadila život bez neho a ako by si žila podľa seba, bez jeho ovplyvňovania.

@katkami123 aj ja som milovala a podviedla,ešte dllllllho potom som dotyčného milovala.Sebe do hlavy vidím a presne viem,čo cítim.Milovať neznamená nepodviest,nepodviest znamená rozhodnúť sa a nepodlahnut chvíľkovým pocitom a chticu.Presne preto,že som si tiež v minulosti aj takým prešla sa dokážem do toho vžiť.Dotyčnému som sa nikdy nepriznala a dalej sme spolu žili,no neodstránili sme problém pre ktorý to vyvrcholilo až k nevere a nakoniec som z toho vzťahu odisla.Ty tiež predsa nevidíš do hlavy tvojho muža a viet,čo k tebe citi,pretože to vidíš,cítiš…

@katkami123 mám snubný prsteň,nechcela som sa vydávať tehotná (požiadal ma o ruku a naplánovali dieťa,vyšlo to),neskôr prišli finančne problémy a teraz sa chceme vziať.
A nesúhlasím s tým,ak sa niekto prizná k nevere,pretože to podľa mna spraví len preto aby si očistil svedomie a druhu stranu tým zbytočne zaťaží a zničí vzťah.

no tiez myslim ze absolutne nie si s vecou vyrovnana, ak ma nieco netrapi tak na to nemyslim.
Hej a je to uplny cukrik, zabezpeceny, uzasny, krasny...kazda by ho chcela... tak nech si ho nechaju. Ona ho ta "kolegyna" vlastne prisadla, ze?
Odpoved poznas sama. Ja by som si poskodeny tovar za muza nebrala.

ja by som už takému mužovi neverila. Raz sklame, sklame znova. Načo sa tým stále trápiť.

Ved ale zeny nepresviedcajte autorku dokonaly, bohaty, uspesny ... ona si mozno raz otvori oci, ale momentalne naivita prvej triedy

@alimdul5 je mi to ľúto,že to takto u vás dopadlo.Ta komunikácia je asi jednina zmena,ktorú si uvedomujem.Rozprávame sa veľa a stále,ci uz o práci,bežných veciach ale aj o tom čo nás trápi alebo čo nás teší.V domácnosti funguje,pomôže mi čo potrebujem,zaujima sa o syna,hra sa s ním,uči,chystá do školy,robí ranajky.Možem sa mu s hocičím zveriť,vždy poradí alebo ponúkne iný pohľad na vec.Ja neprispievam na domácnosť ale neznedbavam ho,aj keď a to je problém akokoľvek sa snaží,vždy si niečo negatívne nájdem a zdrbem ho,neviem ho pochváliť,ani prejaviť city,každý deň mi hovorí ako ma milujem,objime ma…ale ja toto robiť neviem,u nás doma sa city nikdy neprejavovali.Vidí na mne keď som smutná a keď sa ma opýta preco,tak mu poviem.Nechcem mat pred ním tajomstva,vždy mi vraví,že spraví všetko preto aby ma videl usmiatu a ak by to malo byt,že o mna príde tak radšej bude nešťastný než aby ma videl utrápenú.

Mojho terajsieho priatela podviedla snubenica. Rozišli sa

Ako písali, idealizuješ si ho, kto ta podviedol raz, môže to spraviť aj druhýkrát a tretí, ak to raz bolo naozaj prvýkrát.... a nie, neveríš mu a ani ja by som mu neverila a nebola by som s ním, vysával by mi všetku energiu

@fleur1111 neuveris,ale presne som cakala,že tu niekto manipulátora spomenie,nie nemyslím si.Vôbec to na neho nesedí.Ja nehovorím o ňom že je dokonaly,taký bol len v mojich očiach a teraz keď sa to zmenilo,tak ma to strašne sklamalo.Ja som si vedomá toho,že to je môj život,moje rozhodnutie,moje pochybnosti,moje šťastie,moje nešťastie…a uvedomujem si aj to,že kedykoľvek možem odísť so vztýčenou hlavou.Kedže žijeme v dobe elektroniky a sociálnych sieti,tak som to chcela len napísať,nič som od toho nečakala.Možno moje myšlienky a aj všetkých ostatných,ktoré sem prispeli pomôžu niekomu ďalšiemu.Viem,že zlyhaním nekončí život a neľutujem a snažím sa žiť život tak aby som neľutovala,každý deň ďakujem za nich,že mi prišli do života a učia ma nové veci,viem,že bolest časom ustúpi a je len na mne ako to všetko zvládnem a aký postoj zaujmem.

Tak dôležité je, aby si bola ty s tvojim životom spokojná. My ostatne,čo tu píšeme, ti ponúkame svoj pohľad na tvoju situáciu. Je len na tebe čo si z toho zoberieš a aký postoj zaujmes.

@chrumka120 ja sa nepytam ci mám zostať alebo odísť,ja zostať chcem,rozhodla som sa a hypotetickymi úvahami čo by spravil niekto iný sa nezaoberám,pretože kedysi som aj ja hovorila,že by som ho vykopla zo života.Pohľad ľudí,ktorých sa to netýka mi môže pomôcť nájsť samu seba alebo prehodnotiť situáciu,no ja to zmeniť nechcem.Nepíšem,že som nešťastná,pretože by som klamala.Prevažujú tie krajsie chvíle a dni,nemám pocit,že by som mrhala životom.Všetci v mojom okoli a aj najbližšia rodina mi podala pomocnú ruku po každej stránke a zároveň mi nikto nepovedal čo mám robiť,a ja si ich za to nesmierne vážim.Nemôžu rozhodovat za mna

Keď chceš ostať a nezaujíma ta pohľad iných ľudí na to a ani sa nezaoberaš tým čo by spravili oni tak potom neviem o čom je táto tema keď ta nezaujíma v podstate nič :D

Ako to citam dalej tak naozaj vypocuj si ten podcast a mozno ti to pomoze sa na to pozriet z ineho hladiska a vyrovnat sa s tym o nieco viac, prinasa na neveru trochu iny pohlad, ktory ti nie kazdy alebo len malokto vie dat...