Rozdiel medzi ohováraním a vyjadrením názoru?
Aký je rozdiel medzi ohováraním niekoho a vyjadrením názoru? Názor vyjadrujem danej osobe ale ak sa napríklad niekto spýta čo si myslím o ".." alebo o danej situácii, ktorá bola a poviem čo si myslím - aj keď je to negatívne, je to ohováranie už alebo názor?
Stručné zhrnutie
- Ohováranie sa v diskusii prevažne definuje ako rozprávanie o niekom v jeho neprítomnosti v negatívnom zmysle, často s úmyslom poškodiť povesť alebo bez možnosti obvinenému sa brániť.
- Osočovanie sa v diskusii odlišuje ako šírenie nepravdivých tvrdení o niekom s cieľom uškodiť, zatiaľ čo negatívny názor môže byť subjektívny a založený na osobných pocitoch.
- Riešenia navrhované v diskusii zahŕňajú povedať názor priamo dotknutej osobe, odmietnuť participovať na klebetách a používať neutrálne frázy typu „Nemôžem byť objektívna, keďže neviem, čo tomu predchádzalo. Takže sa nechcem vyjadrovať.“
Najčastejšie otázky
Q: Aký je slovníkový význam pojmu ohovárať?
A: Krátky slovník slovenského jazyka (2003) uvádza: ohovoriť dok. úmyselne povedať nepravdu o niekom, niečom, očierniť, oklebetiť.
Q: Ako diskusia rozlišuje ohováranie, osočovanie a klebetenie?
A: V diskusii je uvedené, že osočovanie znamená vymýšľanie si nepravdivých vecí so zámerom ublížiť, klebeta môže byť označená ako rozprávanie faktov alebo nepotvrdených správ medzi ľuďmi, a ohováranie sa často chápe ako negatívne hovorenie o niekom za chrbtom.
Q: Kedy sa podľa diskusie názor považuje za ohováranie?
A: Diskutujúci uviedli, že názor prechádza do ohovárania, ak sa o ňom nedá hovoriť otvorene pred dotknutou osobou, ak obsahuje nepravdy alebo ak je vyslovený so zámerom poškodiť povesť.
Q: Ako sa v bežnom živote vyhnúť ohováraniu podľa odporúčaní z diskusie?
A: Odporúčania zahŕňajú vyhýbať sa rozhovorom o ľuďoch v ich neprítomnosti, odmietnuť komentovať ("nechcem sa vyjadrovať") alebo povedať názor priamo dotknutej osobe.
Q: Môže byť ohováranie podľa diskusie založené na pravde?
A: V diskusii niektorí účastníci tvrdili, že ohováranie môže byť založené aj na pravdivých informáciách, ak sú šírené bez potreby a s úmyslom poškodiť; iní označovali ohováranie primárne za nepravdivé tvrdenie.
Q: Sú v diskusii spomenuté právne alebo morálne dôsledky ohovárania?
A: Jeden príspevok uviedol, že osočovanie (šírenie nepravdy) môže byť trestné, a iný príspevok poznamenal, že ohováranie je pre katolíkov považované za hriech; tieto tvrdenia v diskusii neboli doplnené o konkrétne právne paragrafy.
Závery z diskusie
Zhoda
- Ohováranie sa všeobecne vníma ako hovorenie o niekom v jeho neprítomnosti v negatívnom zmysle.
- Osočovanie sa v diskusii zhodne popisuje ako šírenie nepravdivých tvrdení s cieľom poškodiť.
- Najlepšia prax podľa diskusie je povedať kritiku priamo dotknutej osobe alebo zostať neutrálna a nešíriť ju ďalej.
Sporné názory
- Niektorí diskutujúci považujú klebety a ohováranie za synonymá; iní rozlišujú klebetu ako neformálne zdieľanie faktov a ohováranie ako zámerné poškodzovanie.
- Nie je zhoda, či ohováranie musí byť nepravdivé, alebo či môže byť aj pravdivé, ak je šírené s úmyslom ublížiť.
Otvorené otázky
- Kedy presne prechádza subjektívny názor do právne postihnuteľného osočovania?
- Aké konkrétne právne následky má v slovenskom práve označenie osoby za ohovárača alebo osočovateľa?
- Kde je spoločenská hranica medzi bežnou konverzáciou o ľuďoch a škodlivým ohováraním?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
Krátky slovník slovenského jazyka (2003), Synonymický slovník slovenčiny (2004), ohováranie, osočovanie, klebeta
Miesta a osoby
žiadne
Ohovaranie je že o niekom rozprávaš o jeho zlych vlastnostiach bez jeho pritomnosti, osocovanie je vymyslanie si o druhom zle veci. A vyjadrovat nazor...? Preco mas o niekom pred niekym vyjadrovat nazor? Ale ak treba a je to len nazor bez sprtania sa v tom zlom, tak by som to brala ze je to ok.
Ohováranie- rozprávaš o osobe v jej neprítomnosti
Osočovanie- rozprávaš klamstvá a nadavas na osobu v jej neprítomnosti
Ohováranie je keď hovoríš o človeku mimo jeho prítomnosti v negatívnom zmysle. Keď sa chceš vyhnút ohovaraniu človeka, daj najavo, že odmietas o ňom hovoriť v jeho neprítomnosti.
Neviem v akom kontexte sa toto pýtaš. Ja mám v tejto veci určitú jasnú zásadu a pravidlo. Ak hovorím o niekom v jeho neprítomnosti, tak to robím takym spôsobom a poviem to, čo by som povedala aj jemu osobne. Aj keby mi stal rovno za chrbtom a počul, čo práve hovorím, nevadilo by mi to a nehanbila by som sa za to, čo som povedala.
Všetko ostatne a je mi úplne jedno ako to je definované, ci ako ohováranie, očierňovanie, prekrúcanie faktov, považujem za nevhodne.
Ohovoranie - nemusi byt nutne zalozene na lzi.
Moze to byt pravda.
Cize pre mna, ohovaranie je 10 minut vasnivo dristat nad danym clovekom/situaciou.
"Mara je leniva mrochta co chudakovi muzovi ani nenavari, minule bol v robote hladny a v neozehlenom" "hej hrozna je,mna by moj z domu vyhnal" "joj hej a furt vraj telku kuka"
Vyjadrenie nazoru je vecne popisat cloveka/situaciu 2 vetami a viac sa tomu nevenovat. "Mara asi nie je idealna gazdina, no ale ved kazdy sme iny"
Rozdiel medzi ohováraním a osočovaním
Ohováranie je časté poukazovanie na zlé vlastnosti prípadne činy blízkej, ale aj cudzej osoby. Ohovaranie je ked umyselne rozoberas zle vlastnosti, ciny inej osoby, ktore sa skutocne stali, su pravdou.. zato...
Osočovanie je veľmi podobné ako ohováranie, avšak pri osočovaní si zlé vlastnosti či činy osočovanej osoby vymýšľame, prípadne ich neúmerne zveličujeme.
Kazdopadne, nazor vyjadrit mozes, ak to citis ako dolezite..ale stale si zober ci chces aby o tebw niekto takro hovoril. Jedine "ohovaranie" ktore by malo byt v spolocnosti akceptovatelne je to, ktore by si vedela povedat ohovaranej osobe do oci.
Ohováranie je rozprávanie negativnych vecí o danom človeku poza jeho chrbát. Môže ísť o vlastný názor, o ktorom som na základe skúsenosti presvedčená, ale aj taký, ktorý sa zakladá na faktoch, no nie je to nič milé. Pokiaľ nie som schopná povedať takéto veci, ktoré má veľmi "tlačia" tomu človeku do očí, tak ich nebudem šíriť poza jeho chrbát. Načo ohovárať a prikladať mu.
Ak si k tým veciam ešte pridám svoj príbeh, poprekrúcam, dovymyslam s cieľom poškodiť mu, tak uz nejde o ohováranie ale o osočovanie.
@cafelatte ľudia sa spolu rozprávajú o iných ľuďoch. Čo je na tom zlé? Keď hovoria nepravdy a bez príčiny ich hania a poškodzujú. Prečo by kamošky nemohli prebrať spolu aké sú (povaha, výzor, činy) spolužiačky v triede? V určitom veku si tak utvárajú názory a postoje. Má to ostať medzi nimi a nemá to byť klamstvo. Vždy som si myslela, že nie je sviňa ten, kto o niekom niečo povie, ale ten, čo to dotyčnému donesie. To môže urobiť len dobrá kamoška "ohovoreného", ktorá vie posúdiť ak ide o klamstvo, aby si to mohla tá sobota vyrobiť.
Nezabránil, aby ľudia o ľuďoch hovorili.
Ja to vnímam tak, že ohováranie je šírenie nepravdy, ale zas ani vyjadriť svoj názor nie je vždy na mieste, napr keď ťa do toho nič nie je. Napr v práci, keď sa vedú reči o niekom a mňa do toho nič nie je tak si názor nechám pre seba alebo max ho poviem partnerovi u ktorého to aj ostane
Za mna je ohovaranie vtedy ked rozoberas s tretou osobou nejake veci/problemy,ale osobe ktorej sa to tyka to nepovies...ak vies vyjadrit nazor na vec aj pred osobou ktorej sa to tyka a dalej to s niekym rozoberas v rovnakom duchu,pre mna to ohovaranie nieje,vtedy je to tvoj nazor,za ktorym si stojis..priklad: nemyslis si,ze osoba X urobila dobre,ked dala vypoved..povies osobe Z,lebo je to nejaka spolocna znama a prisla na temu rec,ale povedala si to aj osobe X,ked ste to spolu riesili..toto pre mna nieje ohovaranie. Ale mozno to niekto ma inak :D
Ohováranie - je všetko čo rozprávaš o danom človeku (pravdivé) bez jeho prítomnosti. Čiže ohovárame vždy a všetci.
Osočovanie - je rozprávanie vymyslených,nepravdivých veci o danom človeku s cieľom mu ublížiť/poškodiť .
Ohováranie je rozprávanie negatívnych, ale pravdivých vecí o človeku, keď to nie je potrebné a užitočné. Napr. dieťa v škole niečo urobí zle, tak to treba povedať rodičom, ale nie ďalším ľuďom. V tomto prípade ide o dobro toho dieťaťa, aby sa to viac neopakovalo. Týmto spôsobom dávame šancu dieťaťu, aby sa polepšilo. Keď o tom budú všetci vedieť, to dieťa sa na to vykašle a k náprave nedôjde. To isté platí aj o človeku. Nehovoriť zbytočne o negatívnych veciach ľudí. Osočovanie je už rozprávanie vecí, ktoré nie sú pravdivé, sú klamstvom, domyslené... Toto je už aj trestné. Treba rozlišovať a dávať si pozor na jazyk. Dnes už vôbec ľudia nerozlišujú, čo rozprávajú a pojmy ohováranie aj osočovanie nepoznajú v pravom slova zmysle. Ohováranie je pre katolíkov hriechom a osočovanie je ťažkým hriechom. Najlepšie sa klame polopravdami - niečo pravdivé a niečo klamstvo. Každý človek má právo na dobré meno.
