Rozmýšľali ste nad starobou rodičov?

@retatka otec podal. No práveže sa teraz ukázalo,že mal frajerky celý život...

@eludka nikto sa nezodiera, ak je zodratie to že nakúpim , upracem alebo navarím rodičovi , prehodím s ním pár vĺľdnych slov tak ja teda neviem . A na starostlivosti zvyčajne participuje celá rodina, my tomu hovoríme aj dobré vzťahy .

No ja počítam s tým že moji rodicia na starobu prídu k nám bývať a tak ich doopatrujem. ( ak budú nevladni)

@lilitela a mne napadla ešte jedna vec a to lekári. Ak žijú rodičia niekde napríklad v Prešove a majú tam lekárov a pôjdú za deťmi do Trnavy napríklad kde nájdu obvodného, kopu špecialistov čo navštevujú a podobne? Ked teraz nikde nikto nových neberie a zase chodiť s rodičom aj 6-8 krát mesačne na druhý koniec republiky za lekármi sa nedá.

@suzitok rozmyslam ako by sa jej detom zilo s vedomim, ze sa zapali, udusi, vyhoria a umru kvoli nej susedia. Treba riesit dozor. Pracovnikov cez Sociálku oslovit susedu poprosit o pomoc ak je. Riesenie je odpojit jej aj plyn, cez psychiatra vysetrenie zistit v akom stadiu sa nachadza.
Nasa nebola zbavena svojpravnosti, ale sama uz fungovat naozaj nedokazala. Ci hygiena, bolo jej treba pripominat veci. Ci varenie ci lieky. v podstate pri nej uz bolo potom treba davat aj pozor, lebo jej bars kedy napadlo ist na prechadzku, do kostola aj o polnoci. Kluce schovat. Chuda mala vela diagnoz ale trvalo 4 roky kym odisla. Narocne psychicky to bolo posledny polrok a cisty horor asi dva tyzdne pred smrtou. Ale bolo tam vela fáz raz horsie raz lepsie.

@lilitela
Ja rozumiem, comu pises, len vies - je to na rozhodnuti dotycnej osoby. Rozhodnutia vzdy predpokladaju aj dosledky, ale aj o tom je sloboda cloveka. Zvazit, co je pre neho prioriotu a ake nasledky budu mat jeho rozhodnutia.
Ak sa starsi clovek, ktory realne potrebuje pomoc, rozhodne zit vo svojich spomienkach, musi pocitat s tym ze aj ta starostlivost o neho zo strany jeho deti bude do urcitej miery obmedzena. Deti predsa nemozu rodica k nicomu prinutit, ale zaroven nenesu zodpovednost, ked rodic sa rozhodne inak, ako tak, ze mozu mu podat pomocnu ruku.

@elmivelmi Clovek, ktory nie je schopny byt sam doma, urcite nie je fit. Taky clovek potrebuje celodennu opateru. Nie kazdy ma na opatrovatelku. Kazdy clovek kona podla svojich schopnosti a moznosti.

@mila19
Presne!!!! Naša babka si zmyslela v noci kopať zemiaky 🤦‍♀️. Plyn pustený, rýchlovarná kanvica na plynový sporák, voda pustená … to bola klasika. Babka si zvykla aj lieky popliesť. Mala nízky tlak a prdla si liek na nízky tlak. Omylom si dala viac diazepamu a takéko, v zásade dosť nebezpečné veci. Ľudia, ktorí pomoc rodičom chápu ako nákup raz týždenne sa dušujú, že DD nikdy, no myslím, že by s takýmto človekom rozhodnutie rýchlo prehodnotili.

Ja mam velmi starych rodicov. Nemam este ani 40 a rodicia uz 76 rokov. Za posledne 2 roky sa tatinovi pohorsilo- nevladze chodit, ma vozik, plienku , no aspon mu to este mysli. Zatial sa o neho stara mamina, no tiez je otazkou casu, ze dokedy to taktobude mozne. Vzdy som sa chcela o rodicov postarat, kedze som mala ten vzor-o babku, ktorabyvala s nami v dome sa starali rodicia. Ku koncu uz nosila plienky, mala demenciu, bolo to tazke. Ja mam male deti- najmladsie ma 4 roky a teda fakt neviem co budeme robit, ak k tomu pride. Ja by som sa rada o rodicov postarala- ak budu ochotni ist byvat ku nam.Avsak, ak nie, vtedy nastava kamen urazu… som v prvom rade mama malym detom a o tie sa musim postarat. Nemozem si dovolit ist byvat do rodicovskeho domu 100km daleko. Takze ak sa rodicia budu silou mocou drzat doma, tak jedine opatrovatelka… ak vie niekto o lepsej moznosti, prosim dajte mi vediet, lebo fakt neviem ako inak. Mam este surodencov, no s nimi pocitat nesmiem….

@dancura dá sa opatrovateľka cez obec/mesto na nejaké hodiny, napríklad 4,6 denne. Ale robia len pracovné dni, teda víkendy, sviatky budete musieť tráviť u rodičov. To by bolo riešenie keď budú potrebovať pomoc, ale nebudú úplne imobilný. Pri úplnej imobilite oboch to už stačiť nebude.

@vulka Wau tak to je sila....Vies tuna je ich zasa dost co viem na smene tak z toho som vychadzala

Moja mama bola chorá, ležiaca. Zomrela, keď mala 46 rokov. Ja som mala vtedy 20. Prakticky celú moju pubertu sme sa o ňu doma s otcom a babkou starali. Prebaľovali, kŕmili, sprchovali, vozili k lekárom, takže presne viem, čo všetko to obnáša. A tiež viem, že to nemusí prísť v 70-tke, ale oveľa skôr.

Bolo to veľmi tažké obdobie pre celú rodinu, choroba človeka zmení nie len po fyzickej stránke, ale hlavne po psychickej. Trpela celá rodina, a možno to bude znieť necitlivo, ale jej smrť bola pre nás vykúpením. Prišlo to vtedy, keď už babka nevládala, otec začal zo zúfalstva piť a ja som riešila dilemu, čo so životom. Chcela som ísť na výšku, ale to by znamenalo odsťahovať sa.

Už by som to nechcela nikdy zažiť.

Otec je chvalabohu ešte sebestačný, ale zdravotne na tom nie je dobre, a tak často na to myslím, čo bude. Žije 250 km od nás a je to ten typ, ktorý sa z domu nepohne, maximálne do obchodu. Nechodí ani k nám na návštevu, len my k nemu. Takže jediná možnosť pre nás bude asi opatrovateľka.

Ja dúfam, že sa budem o seba dlho vedieť postarať a potom ma jedného dňa klepne a bude po všetkom.

@pokojvdusi9 Ja netvrdím, že je to tak všade. Ale túto skúsenosť mám.

@emma022 Veľmi ťažká skúsenosť pre Teba i Tvojich blízkych.

@vulka to áno, mala som z toho ťažké depresie. pomohla mi až zmena prostredia, po jej smrti

@emma022 Ja som zažila trochu šok, keď mi suseda pri pohrebe jej vlastného otca povedala(v podstate ma akože utešovala, lebo ja som bola tá, ktorá plakala), že " neplač, už je dobre". Nechápala som, ako to môže povedať. Jej otec(vychýrený učiteľ) mal alzheimera, plienky,.... a ten život bol už veľmi smutný. Pochopila som to až teraz, keď mám už viac ako 3 roky mamu v podobnom stave a máme ju doma. Jazyk po kolená, všetko precízne plánovať, nezanedbať moc deti, manžela, mamu,... Nieje to ľahké.

@dooscoby Mna najviac sorry sere ze platis roky do poistovne,ludia co vybudovali tuto krajinu a umieraju ako posledny odpad.Moj znamy primar mi povedal,,vies pokial mozes tak do nemocnice ani nechod vsetko su tam teraz lekari co robili skusky cez pc a ked mas cez 70 tak nie si uz pre spolocnost prespektiva,,Do placu toto.A kamoska dosla z Nemecka spat do nemocnice a ze nechape...3 lekari mlady nic ine s pacientami len gastro a magneticka.Ked si nevedia rady tak vsetci za pc co to asi je.Sestricky vobec nezaujima ci sa stary clovek naje a ze ich treba umyt presne ako si pisala.Na noc ich priputavaju k posteli aby sa im netulali...
Aj my sme kazdy den do nemocnice k mamine umyt,prezliect atd.

@vulka Moja a mas este silu???Znama uz musela dat mamku do DSS ocino uz nevladal a ona tiez vytazena 6 rokov kolotoc Z prace k mame umyt,navarit,prebalit atd.Uz to nedavala

@vulka ten, kto to nezažil, nepochopí. V takýchto prípadoch je smrť úľava. Aj pre toho chorého aj pre rodinu. Pamätám si, ako som raz mamu kŕmila, ruky sa jej triasli, už sa nevedela najesť sama a ona sa rozplakala.
Prajem vám veľa síl, je to veľmi ťažké.

@retatka si veľmi zlatá ďakujem. Nemal nikto tušenie. On bol úžasný muž,otec,priateľ. Celá široká rodina ho milovala,všetko na svete vedel vybaviť,všetkých poznal. Nič nebol problém. Mladšiu frajerku má teraz,ale mal aj seberovne. Mamina je zlomená na milión kúskov a už to nikdy nebude šťastná žena.

@pokojvdusi9 Máme jednu opatrovateľku cez projekt(kým som v práci), jednu na pár poobedí. Stojí nás to cca 800€/mes. Po poobediach a cez víkendy, sviatky sa inak striedame so sestrou a vedia opatriť aj naše školopovinné deti. Na jeden celý mesiac prichádza sestra zo zahraničia a potom ešte na 2 týždne v lete. Ale je to náročné.

@vulka fúha, tak to vás dosť víde. Ja by som veru 800 eur nemala. Je to náročné. Ja by som to preto o d svojich detí nemohla žiadať, aby sa takto obetovali. Želám ešte veľa sily aby ste mali.

Premýšlala som na tým vela a už to nastalo. Mama z ničoho nič dostala demenciu v plnej sile, opatroval ju moj otec, ešte starší od nej, absolútne to nedával. Ja som sa zo zahraničia odsťahovat nemohla (mám tu prácu, dieťa s PAS), bola som doma vyše týždňa a bol to očistec, čo očistec, bolo to peklo. Kedysi som pomáhala opatrovat nemohúcu starkú, ale ona bola aspon pri zmysloch, dá sa povedať, že sme sa vtedy dost zblížili a bolo nás na ňu viac + denný stacionár, kam nepravidelne dochádzala podla nálady. Ale opatrovat niekoho s demenciou, to sa musí zažiť, navyše ked dotyčný nespolupracuje, je tvrdohlavý, odmieta pomoc, pretláča sa s vami, je schopný vás aj udrieť. Ale za to nemože, to je ťažké. A navyše, ja už moju mamu v tomto stave zo svojej mysle jednoducho nevymažem. Stále mi budú v mysli naskakovat tie situácie, keď demencia udrela. Už akoby som zabúdala na to, že kedysi bola normálne fungujúca a dobre jej to myslelo. Vždy som hovorila, že mi to páli dobre po nej.
Dala som ju do Domova dochodcov, ktorý som starostlivo vybrala. Našťastie tam íst chcela, aj predtým hovorila, že pokojne pojde aj do Domova dochodcov, samozrejme do slušného, nie kamkoľvek. lebo je domov a domov.