Sklamanie z Vianoc
Zdravím všetkých,
potrebujem sa po týchto sviatkoch vyrozprávať. Mám 24r, s rodičmi dlhodobo fungujeme tak, že si povieme, čo chceme nájsť pod stromčekom a k tomu pridáme nejakú drobnosť ako prekvapenie. Keďže som si začala už minulý rok platiť okrem bytu (165€) všetko sama, nemala som im čo nadiktovať. Nakoniec som vybrala tri veci, ktoré by mi urobili radosť a najmä o tej knihe som sa s rodičmi opakovane rozprávala a zdôrazňovala som, že tá mi pod stromček stačí. Povedali, že ju objednajú, že im mám poslať odkaz. Ten dostali opakovane, dokonca sme sa k tomu necelý mesiac pred Vianocami vrátili a zistila som, že na tú knihu zabudli. Tak som stále dúfala, že ju tam doplnia, pod stromčekom som ju však nenašla. Aby ste mali úplný obrázok, sestra ešte verí na Ježiška a Vianoce sú u nás preto veľká sláva a rodičia darčeky kupovali ešte 22.12. len aby bola istota, že je tam všetko, čo si prosila. Na malú nežiarlim, sama som jej tam darčeky pridala. Nejde mi ani o to, že by som dostala málo vecí, aj polovicu z toho čo som dostala som nepotrebovala. Skôr ma mrzí to, že mali čas a energiu hľadať nedostupné hračky, ale nenašli si 5 minút na vyplnenie online objednávky na knihu za 20€. Skrátka nebudem klamať, sklamalo ma to. Knižku si plánujem po výplate objednať, tých 20€ mi ani ako brigádničke chýbať nebude, ako to ale povedať rodičom, aby sa necítili zle za to, že na ňu (opäť) zabudli? Knižku chcem, ale nechcem im tým ublížiť a na to aby som im klamala si ich až moc vážim. Som kvôli tomu hrozný človek? Pretože sa tak rozhodne cítim. Čo by ste urobili na mojom mieste?
@annez Prikláňam sa k názoru iných. Si dávno dospelá a snáď také prežiješ a kúpiš si ju sama.Ved Vianoce sú predovšetkým o deťoch o rodine .
Pochop aj ty trochu rodičov nemajú toho dosť? Každý rodič má pred Vianocami toho dosť a je rád, keď prekvapí a poteší deti. Ja mám deti jedno v tvojom veku, druhé v puberte. Darčeky si kúpili samé a od nás iba peniaze. To bola dohoda. Pretože tých nepotrebných veci má každý dosť. A obaja si zarábajú a počas roka kupujú čo chcú..dokonca mi vyslovene povedali, že nepotrebujú ani kozmetiku, že oni vedia najlepšie čo sa im páči. Tiež ma to mrzelo a predsa som vymyslela obom aspoň drobnosti a už či sa im páči či nie,tvárili sa,že potešilo. A i nás máme vzťahy, že si povieme všetko aj zlé aj dobré. Kľudne im povedz. Vždy sú lepšie úprimne vzťahy ako raz skôr čo neskôr to vyhodiť v hádke na oči.
Generácia, ktorá žije v blahobyte, dostala všetko a ešte aj čosi navyše a v detstve nezažila nedostatok, či sklamanie a je zvyknutá mať všetko na čo si prstom ukáže.
Rútiť sa z toho, že nedostala knihu a ešte žiarliť na malého súrodenca? Predpokladam, že je to tá istá, čo nechcela s malou sestrou tráviť čas, lebo ju to nebaví a nebude sa predsa prekonávať.
A čo by som robila ja? Išla a kúpila si tú knihu sama. Nie je nič lepšie ako byť nezávislý a nebyť odkázaný na druhých.
Keby som sa mala rúcať zakaždým, keď som niečo chcela a nedostala, tak som na psychiatrii. Je otázka času, kedy ťa život naučí, že nedostať nejakú knihu, ktorú si si želala, je tá najmenšia nepríjemnosť aká sa ti mohla stať.
@anonym_975c72 Píšeš mi z duše. Áno zuje3sa v blahobyte a nevieme už čo od dobroty veru.
Generácia, ktorá žije v blahobyte, dostala všetko a ešte aj čosi navyše a v detstve nezažila nedostatok, či sklamanie a je zvyknutá mať všetko na čo si prstom ukáže.
Rútiť sa z toho, že nedostala knihu a ešte žiarliť na malého súrodenca? Predpokladam, že je to tá istá, čo nechcela s malou sestrou tráviť čas, lebo ju to nebaví a nebude sa predsa prekonávať.
A čo by som robila ja? Išla a kúpila si tú knihu sama. Nie je nič lepšie ako byť nezávislý a nebyť odkázaný na druhých.
Keby som sa mala rúcať zakaždým, keď som niečo chcela a nedostala, tak som na psychiatrii. Je otázka času, kedy ťa život naučí, že nedostať nejakú knihu, ktorú si si želala, je tá najmenšia nepríjemnosť aká sa ti mohla stať.