Som toxická?

Ahojte…
začínam mať troška pochybnosti, či som zlý človek alebo čo.. či robim niekde chybu.. jednoducho, ja som dost otvorený, autenticky, empaticky clovek, čo na srdci to na jazyku na nič sa nehrám… dnes som bola s kamoškou a ona mi povedala, že nedáva moju negativnu naladu. V júni som sa rozišla s priatelom a prasklo mi srdce, odvtedy nechcem po pravde mužov “vidieť”, ani nič riešiť vážne, tak som si našla milenca… milenec bol čisto na sex, zábavu, ex priatela som velmi lubila a velmi ma sklamal.. skúšala som íst aj na rande cez zoznamku ale nevyslo to, tak som to nechala tak a spoznala sa s milencom a odvtedy spolu spávame.. kamaratka mi dnes povedala, že som toxická, nedá sa so mnou vydržať a ja nedokážem byť iná. Jednoducho cítim stále sklamanie, zradu, snažím sa robiť všetko pre to aby mi bolo lepšie ale nie vždy to ide… Raz v meste v lete keď sme boli spolu som sa rozplakala a odišla.. ja si nemyslim, že som negativna skor realistka.. proste stále jej hovorim, ze to nechám plávať a ak sa niekto nájde a budeme k sebe pasovať super, ak nie tak budem sama a nebudem prvá ani posledná… a v konecnom dosledku lepsie sama ako s blbcom.. toto ona povazuje za toxicitu.. a este to, ze hovorim, ze je velmi tazké dneska nájst dobreho muza… otazka je: som fakt toxicka? Lebo ja sa monentalne neviem naladiť na nejaku romantiku, randenie a ruzove okuliare.. proste ma ten rozchod a ta strata zasiahla.. mala som ho rada… a čo sa týka mňa ja stále cvičím, niečo robím, nesedím doma, že by som plakala do vankúša alebo co…