Som vo vzťahu s manipulátorom?
Ja ani neviem prečo tu píšem.. Možno preto, že sa potrebujem uistiť, že nie som blázon ja..
V úvode chcem napísať, že nie som troll, tento príspevok nie je vymyslený a poprosím všetkých komentujúcich, aby mi nepridávali viac, než mám naložené.
Mám takmer štyridsať, štyri deti a manžela. O 22 rokov staršieho.(sme spolu 21 rokov)
V detstve som bola psychicky i fyzicky týraná vlastnou matkou, otec sa o nás (tiež štyri deti) nezaujímal a aby toho nebolo málo, na základnej ma šikanovali.
Takže "zrelá" osoba na vzťah s manipulátorom.. Teda, to, že je manipulátor si myslím len ja..
Môj manžel je (myslím) závislý na s*xe. Pracuje (ako invalidný dôchodca) keď sa jemu chce, takže vždy keď sa mu nechce je doma. Ja som živnostník, robím bižutériu a teda pracujem doma. On, keď vidí, že (podľa neho) nič nerobím (modelujem, robím prívesky, komunikujem so zákazníkmi prostredníctvom internetu), alebo upratujem, varím, príde ku mne, začne ma chytať za prsia, alebo rozkrok a chce s*x. Proste nezaujíma ho, či mám robotu, či nie. Chce a hotovo. Ak ho odmietnem, je zle. Nebije ma, to nie, ale počúvam reči : už ma neľúbiš, nie je s*x, nie je láska,nerozpráva sa so mnou, nedá mi peniaze (ale nakupovať chodí) - aj mi povie, že keď si nechcem plniť manželské povinnosti, nebude mi dávať peniaze,na čo som si ho brala, keď si nechcem plniť manželské povinnosti, za každú s prepáčením hovadinu- objedná mi kľučku na dvere môjho auta,(on objedná, ja si to zaplatím) chce aby som sa mu "odvďačila". Ak nie, je schopný sa doslova ožrať (nemá problém vypiť liter a pol vína a štvrť či pol litra tvrdého alkoholu), samozrejme kvôli mne, pretože ho odmietam. Nedávno sme prvý krát za tie roky čo sme spolu mali ísť na tri dni mimo Slovenska so známymi, na čo im povedal, že nejdeme, pretože si nezaslúžim. . Vždy (naozaj každý jeden krát) keď je s*x, mu musím urobiť najskôr or*lne, nie do vyvrcholenia, ale musím. S*x máme 2-3x týždenne. Jemu to nestačí, on by chcel vždy keď má chuť (raz - dvakrát denne, alebo obdeň), mne stačí tak raz za týždeň/desať dní - ale kvalitný. Lenže posledné týždne idem s nervami do sprchy a uložiť sa na posteľ, nech si urobí "dobre", len aby som zase nepočúvala tie sprosté reči. Nevadí mu, že som bez emócií, že len ležím a nechám ho, nech si urobí "dobre", že som chladná. Ešte mi povie, že už si to tak neužívam ako kedysi. Ale ako si mám užiť vynútený s*x?
Chcela som odísť. Lenže niektorí priatelia tento náš problém zľahčujú, tak si prídem ako tá divná ja.
Zmenila som psychologičku, ona mi na základe nášho rozhovoru povedala, že môže byť narcista, ale samozrejme netvrdí to, pretože som o ňom rozprávala len ja, ale vraj má znaky narcistickej osobnosti.
Premýšľam nad odchodom, lenže : zo živnosti občas nemám ani minimálku, niekedy sa mi darí inokedy nie, pýtala som sa na meste na sociálne byty, tam bohužiaľ nespĺňam tri mesiace po sebe aspoň minimálnu mzdu a nemá mi kto iný pomôcť..
Začala som si po troške odkladať peniaze, lenže to vidím tak na minimálne 5 rokov kým odídem..
Bud rada,ze vubec chce sex stebu
@david3311 To nie je sex, to je znásilňovanie. Ona nie je nafukovacia Anča, ale ľudská bytosť. Tipujem, že o svojom orgazme nepočula už roky a v tomto na ňu kašle. Nahlasujem Ťa. Vás s takýmito názormi z jaskýň nahnať na jeden ostrov a užili by ste si vlastnej medicíny byť len vec a používaná. Možno potom by sa Ti rozsvietilo.
vyjadruješ sa a píšeš veľmi dobre, pri poniektorých indivíduách až nadpriemerne na úrovni. z tvojich slov a viet cítiť že nie si nejaké tupelo, ale vzdelaná a hlavne inteligentná žena, veľmi rozumná, o tom všetkom svedčí vysoká úroveň tvojej osoby. netráp sa nad blbosťou útočných ľudí, svedčí to o ich úbohosti a asi veľmi nízkeho EQ a IQ.
Ja z teba, aj na diaľku cítim, že si silná a schopná žena, len o tom ešte veľmi nevieš, lebo sila drieme v tebe a prebúdza sa pomaly, ale korienky má zdravé, len ešte treba poriešiť výhonky a listy. tvoju vieru v sama seba, pekonať traumy ako sa len dá, posilniť sebavedomie, nájsť startenú hrdosť. Tvoja duša žije, veľmi intenzívne, len ju treba podporiť a posilniť, podporiť rozum a dať do poriadku psychiku.
Sama si uvedom, že zvládneš hoc na začiatok aj poštársku prácu, uvedom si že ti to išlo, že si nepanikárila, zvládla si rajón, a nie je problém sa behom pár týždňov , pár dní zaučiť ešte lepšie, len sa nesmieš zlomiť a utiecť. Nikto najlepší z neba nespadol, každý robí chyby, popletie, domotá niečo, pokazí, zabudne, nikto nie je neomylný , všetci sa stále učíme a postupujeme drobnými krokmi dopredu. aj ty, krok za krokom, ale uvedom si že dôležité je iba to - ideš dopredu ! Snažíš, sa posúvaš sa, učíš sa.
Aj ja som mala ťažké nielen chvíle, ale celé obdobia, ale snažím sa žiť a posúvať, nie hniť cúvať a zakrnieť. Život ma oplieskal veľa krát, ale stále idem dopredu, a cítim že ideš aj ty, či ľahko či ťažko ale ideš, a to je top. kroky dopredu.
Bojuj žena, bojuj za seba za deti a ver že bude lepšie lepšie a lepšie. Ver v seba.
❤🍀
Milá autorka, premýšľala som nad tvojím príspevkom a aj keď si debatu uzavrela, možno ešte sem nakukneš, tak ti chcem napísať. Nezdá sa to, ale uvedomiť si, že nie je všetko v poriadku, nevyhovuje mi to a analyzovať je prvý krok, čo ale môže znamenať, že si žena prejde dlhú cestu. Pretože na začiatku ju olsepujú hormóny (akože láska), zvyky, predsudky, tlaky rodiny, detí, spoločnosti, rôzne očakávania aj tie vlastné (tie sú častokrát najhoršie) a tak kým si žena uvedomí, môže prejsť veľmi dlhý čas. Ale je to prvý a veľmi potrebný krok. 2. krok je, urobiť opatrenia na svoju ochranu a prípadnú zmenu, a možno osamostatnenie, či odchod (nemusí byť nutne). Čiže by si mala zájsť za psychologičkou, psychiatričkou, nestrannou osobou, ktorá ti bez predsudkov vie poriadiť, či nasmerovať. Ďalší krok je komunikácia s deťmi, staršími, aby vedeli, že sa niečo deje, aby ťa prípadne podporili, niekedy stačí len vedomie, že je niekto natvojej strane apotvrdí svoje slová. To sa snažím aj ja. Verím ti. Verím ti, že sa cítiš zranená, že sa cítiš nekomfortne. A potvrdzujem, že sa tak v manželstve cítiť nemáš. V manželstve si majú dvaja ľudia byť oporou, navzájom sa rešpektovať, byť loajálny, toelrantný voči nejakým zlyhaniam a byť nápomocný ak treba. Obaja v rámci možností majú prinášať do rodiny fianncie, prácu a statrostlivosť o deti. Ak to tak nie je a je jednému upierané zdravé fungovanie v rodine, ak je ponižovaná, zhadzovaná atd nie je to partnerstvo, ale zneužívanie. Ďalší krok, ktorý musíš urobiť je, že sa musíš ekonimický, ale hlavne fyzicky oslobodiť. Si sa pod vplyvom okolností uväznila doma a to ťa veľmi limituje. Bohužiaľ máme to tak zakorenené, že ten kto je doma, akokby neprináša nič do rodiny. Počítajú sa len peniaze zvonka. Ekonomovia už vyčíslujú koľko stovjí práca v domácnosti a starostivosť okolo detí). Sú to 2 až 5 tisícky mesačne. Takže vôbec nie je pravda, že nič nerobíč. Táto práca zahŕňa nielen fyzickú prácu, ale aj manažérsku, ekonomickú ale aj emocionálnu prácu. Je to práca učiteľská, pschologická, opatrovateľská, je to práve tá, ktorá spôsobouje najväčší nápor na čas a psychiku. To všetko si zvládla, takže zvládneš aj prácu vonka. Pokús sa zapojiť aj jeho do práce do domácnosti. Ak ukážeš sebavedomie, niektorí muži to začnú akceptovať. Ak nie, požiadaj o pomoc s najmaldíšm svoje staršie deti. Určite by som šla do práce. A ver mi, že málokto je hneď majstrom, kždý bol raz učeň. Mala som raz nesmierne šikovnú kolegyňu, robila nejaký projekt a musela ísť rokovať s ministrom. Pýtam sa jej, ako to brala. A ona, že vyzvracala som sa do vane, utrela hubu a šla som. Nič iné neriešila. Proste šla. Držím palce. ❤
Milá autorka, premýšľala som nad tvojím príspevkom a aj keď si debatu uzavrela, možno ešte sem nakukneš, tak ti chcem napísať. Nezdá sa to, ale uvedomiť si, že nie je všetko v poriadku, nevyhovuje mi to a analyzovať je prvý krok, čo ale môže znamenať, že si žena prejde dlhú cestu. Pretože na začiatku ju olsepujú hormóny (akože láska), zvyky, predsudky, tlaky rodiny, detí, spoločnosti, rôzne očakávania aj tie vlastné (tie sú častokrát najhoršie) a tak kým si žena uvedomí, môže prejsť veľmi dlhý čas. Ale je to prvý a veľmi potrebný krok. 2. krok je, urobiť opatrenia na svoju ochranu a prípadnú zmenu, a možno osamostatnenie, či odchod (nemusí byť nutne). Čiže by si mala zájsť za psychologičkou, psychiatričkou, nestrannou osobou, ktorá ti bez predsudkov vie poriadiť, či nasmerovať. Ďalší krok je komunikácia s deťmi, staršími, aby vedeli, že sa niečo deje, aby ťa prípadne podporili, niekedy stačí len vedomie, že je niekto natvojej strane apotvrdí svoje slová. To sa snažím aj ja. Verím ti. Verím ti, že sa cítiš zranená, že sa cítiš nekomfortne. A potvrdzujem, že sa tak v manželstve cítiť nemáš. V manželstve si majú dvaja ľudia byť oporou, navzájom sa rešpektovať, byť loajálny, toelrantný voči nejakým zlyhaniam a byť nápomocný ak treba. Obaja v rámci možností majú prinášať do rodiny fianncie, prácu a statrostlivosť o deti. Ak to tak nie je a je jednému upierané zdravé fungovanie v rodine, ak je ponižovaná, zhadzovaná atd nie je to partnerstvo, ale zneužívanie. Ďalší krok, ktorý musíš urobiť je, že sa musíš ekonimický, ale hlavne fyzicky oslobodiť. Si sa pod vplyvom okolností uväznila doma a to ťa veľmi limituje. Bohužiaľ máme to tak zakorenené, že ten kto je doma, akokby neprináša nič do rodiny. Počítajú sa len peniaze zvonka. Ekonomovia už vyčíslujú koľko stovjí práca v domácnosti a starostivosť okolo detí). Sú to 2 až 5 tisícky mesačne. Takže vôbec nie je pravda, že nič nerobíč. Táto práca zahŕňa nielen fyzickú prácu, ale aj manažérsku, ekonomickú ale aj emocionálnu prácu. Je to práca učiteľská, pschologická, opatrovateľská, je to práve tá, ktorá spôsobouje najväčší nápor na čas a psychiku. To všetko si zvládla, takže zvládneš aj prácu vonka. Pokús sa zapojiť aj jeho do práce do domácnosti. Ak ukážeš sebavedomie, niektorí muži to začnú akceptovať. Ak nie, požiadaj o pomoc s najmaldíšm svoje staršie deti. Určite by som šla do práce. A ver mi, že málokto je hneď majstrom, kždý bol raz učeň. Mala som raz nesmierne šikovnú kolegyňu, robila nejaký projekt a musela ísť rokovať s ministrom. Pýtam sa jej, ako to brala. A ona, že vyzvracala som sa do vane, utrela hubu a šla som. Nič iné neriešila. Proste šla. Držím palce. ❤
@zazka666 👍
Ježiš to sa ťažko číta. S takým mužom by som nevydržala ani sekundu naviac. On ta týra psychicky. Radu nemám, ale určite to nie je ok.
@lucia13022023 presne... nemozes sa odstahovat k nejakej kamoske? prenajat si niekde chatku na byvanie?