Spoločné bývanie po tridsiatke

Ahojte baby, toto je tema hlavne pre tie po 30ke ktoré začali nový vzťah. Ako ste to mali s novým partnerom a bývaním? Chceli ste obaja spolu bývať, šlo to prirodzene?
Ja som mala dlhoročný vzťah kde sme spolu bývali som teda zvyknutá mat domácnosť a žiť s chlapom. A páčilo sa mi to tak. Teraz mám nový veľmi cerstvy vzťah a pochopiteľne by som sa do spol.byvania ani hneď nehrnula, ale je tu jedno ale. On ma po 30, býva s kamaratom a ešte so žiadnou frajerkou nebýval. Max u seba prespavali, nevyzvedala som veľmi tak neviem, prečo nebývali ale asi aj teda preto, že býva s kamaratom takze by si ju ku sebe nasťahovať nemohol. Ja mám ale pocit, že mu to tak vyhovuje. Keď sme spolu je všetko ok, komunikácia je tiež dobrá ale potom ma chvíle, kedy potrebuje byt sám čo je ok veď to asi každý. Ale vie si taký človek muž potom predstaviť že bude s niekym bývať? Ja to poznám ale on nie a v tomto veku to už nebude ťažšie? Ako by to vyzeralo, keby spolu bývať budeme a on bude chcieť takéto chvíľky, čo sa mám zdekovat potom a odísť niekam preč? Keby je to bývanie kde budem ja u neho a nie niečo čo sme si našli spolu. Trosku ma to tak desí či by na toto vedel naskočiť. Pripadne podelte sa o vaše skúsenosti. Ja totiž Netúžim len po stretávaní sa niekedy niekde keď budeme mat náladu a potom každý svoje. Súdim z tohto že by mu viac pasovala asi nejaká mladšia studentka, čo ku nemu zavíta na víkend a potom zase po svojom