Stačí šikovný, ale neprítulný partner?

Manžel nie je zlý človek, je dobrý kamarát, dobrým synom svojím rodičom, je dobrý otec, synovi sa venuje.
Pracuje, nefajčí nepije. Nikdy na mňa nekričal, nepovedal mi škaredo. Nepodvadza ma a viem že by to nikdy ani nespravil. Mám istotu u neho. Nevyčíta mi, koľko míňam na syna, ako ho vychovavam, čo a ako máme doma uložené, keď treba niečo opraviť, namontovať, vyniesť, poskladať, také tie veci zvláda šikovne. Kam ho pošlem tam pôjde.
No v podstate je to taký submisivny typ človeka. Je mu je veľa vecí vlastné jedno, čo a ako bude. Ako poviem tak bude. Neprotirečí. Prisposobuje sa.
Doma však neupratuje, perie si iba svoje pracovné veci, vyvesi a poskladá aj keď to niekedy trvá týždeň.
Nevarí, len na Vianoce.
Nič nikde neodloží na miesto, nerobí také tie logické vecí, skôr mi často hlava neberie to co urobí. Mám z neho pocit že je taký "jednoduchší", aj keď práveže v iných veciach aj v pracovných je veľmi šikovný a dôkladný a používa logické myslenie. Zabúda na moje meniny, narodeniny, sám od seba na neprekvapí, neurobí mi radosť len tak niečím. Neurobí mi sám od seba raňajky, kávu, nekúpi v obchode čokoládu ( možno tak 1-2x za 10rokov), proste čo mu nepoviem to sám neurobí.
Neobijme ma keď plačem, neuteší ma, keď ma nahnevá tým čo urobil/ neurobil tak nepríde sa ospravedlniť prosté čaká kým sa ja neprestanem hnevať. ani keď zabudol na moje sviatky som z neho nepocítila ľútosť. Žeby ho to naozaj mrzelo. Nedotyka sa ma len tak keď ideme okolo seba, ani večer na gauči.
Janviem že každý máme dobre aj zle vlastnosti ja mam tiež, ale mám pocit že tie veci vymenované na začiatku nestačia na spokojné manželstvo. Chýba tam viac pozornosti, lásky, tých prejavov voči druhému že cítite že mu na vás záleží. A ja sa stále utesujem tým mám byť vďačná za to že pracuje, že sa stará o syna, že ma nepodvadza ale stačí to?