Stretla som bývalú kamarátku: Nečakané zmeny a pocity neistoty
Celu ZS a SS sme boli velmi dobre kamaratky, aj keď beriem že tie kamarátstva vtedy boli detské. Na VŠ sme potom išli každá inde a prestali sme sa kontaktovať postupne úplne, aj sme študovali každá v inom meste. Odkedy sme sa bavili naposledy prešlo už možno aj 8 rokov. Úplnou náhodou sme sa stretli v meste, kde očividne obe bývame už nejaký čas len sme o sebe nevedeli. Tak jasné že sme boli prekvapene a že wow musíme sa stretnúť (ona bola aj s priateľom tak asi chcela že aby sme išli len my dve), tak sme sa dohodli kedy sa stretneme atď. Boli sme von, prekecali pár hodín, všetko fajn, že môžeme skočiť znova von niekedy. Len teraz ako sme sa bavili a mi povedala že čo a ako, že dokoncila skolu s vyznamenanim (ja som ukoncila vs a nemám ani bakalara), ze ma priatela uz pár rokov (ja som teraz uz dlhsie sama), ze ma pracu ktorá ju baví v banke na nejakej technickejsej pozícii (nie ta pozicia kde je clovek na pobočke), cize predpokladam že aj dobre zarobí, aj jej priateľ, že plánujú brat hypo na byt, vela cestuju. A ja naopak robim taku robotu co by mohol robit hocikto lebo netreba specialnu kvalifikáciu. Pritom ja nechcem aby ti vyznelo zle ale ja som v škole mala lepší prospech, išlo mi viac veci ako jej. Aj bola celkovo trochu mimo kolektivu a zrazu som ju skoro ani nespoznala, tak dobre alebo teda skôr inak teraz vyzera. Nie že by som jej to nedopriala len ma začína stvat tá nespravodlivosť ze ja sa pomaly ani nemam cim pochvalit...
No bolo tu napísané že som sa s nou asi porovnávala vtedy a vyšla som skoro vždy z toho ako tá lepšia tak asi preto ma to tak zasiahlo. Na tom možno niečo je, lebo tak som kvôli tomu podvedome myslela ze sa budem mat potom lepsie ako ona aj v buducnosti. Tak ma to prekvapilo no.
A nepomohlo tomu ze som spomenula aj mame že sme sa a stretli tak jasné že sa pýtala čo a ako, na ňu. Proste aj ona bola prekvapená, nič mi nevyčítala ale tak viem čo ju napadlo, to čo mňa...
No zjavne teda nie si spokojna so svojim zivotom, tym ze si este stretla menej uspesnu kamosku, ktora sa ma aktualne v tvojich ociach lepsie, ti len stupilo na podvedomy otlak.
Tak sup sup, zacat nieco so sebou robit
Tak na sebe zamakaj a nezavid 🤷
Autorka, ja tvojim pocitom rozumiem. Ja som na sebe makala celu ZS aj SS. Na ZS same jednotky, na SS vyznamenana. Na SS som chodievala na doucko z matiky, aby som sa dostala na ekonomicku VS, ucila som sa na primacky na pravo. Ani na jednu z dvoch preferovanych ma nezobrali. Spoluziak na SS, kam sa dostal protekcne, lebo so 4 sa na OA nedostanes, pochybujem ze spravil primacky. Celu SS prechadzal stylom 3-4-5. Tatinko pravnik vybavil VS a z chlapca je pravnik. Ja dodnes dna nechapem ako mohol spravit primacky na pravo, ked ja nadupana vedomostami, som nespravila. Asi preto som vtedy skoncila pod ciarou, lebo protekcne deti ma predbehli. Proste clovek sa dobre narodi a ma, ja sa deriem cely zivot a mam nasrate... akurat tak zlcnikove kamene a zdravotne problemy
@canany Ja som sa dostala na Ekonomicku Univerzitu bez protekcie na prvy sup brali kazdeho piateho vtedy (90te roky)....To zase ale neni skola, na ktoru je tazke sa dostat, nakolko tam slo dost slabsich ziakov...Tiez som tiez preventivne chodila na doucko z matiky, prijimacky som mala na 100% matiku....Tak neviem...
autorka tak to by ťa malo nakopnúť a motivovať k tomu, aby si aj ty niečo dokázala. Bolo by na mieste hnevať sa, ak by sa ti kamarátka vysmievala, podceňovala ťa. To, že má niekto dobré známky na ZŠ a SŠ mu ešte nezaručí šťastný, spokojný a úspešný život. Sama učím na ZŠ a vidím už teraz, že niektoré deti sa biflia, sú úspešné v súťažiach, no nie sú "do života". Ak sa ich opýtam niečo mimo témy alebo na nejaký názor, nevedia reagovať. Nechcem tvrdiť, že toto je aj tvoj prípad. Naopak učím aj slabších žiakov, ale zato priebojných a celkom sčítaných - len sa im učiť nechce. Aj ja som mala spolužiačky, ktoré boli šikovnejšie ako ja a majú na figu život, a aj také čo preliezali z ročníka do ročníka a žijú si vysoko nad pomery. Je dôležité si odpovedať na otázku, či si ty spokojná so svojim životom. Ja som...
Ale Ti naložili 😀🙈🤯..opakujú sa ako papagáje . Jedna musí naložiť väčšiu bombu ako druhá. . Prečo asi?!?
Ale neboj sa, každý z nás občas tomu druhému niečo zavidi a ten čo vraví že nie, tak klame !
Lenže tu to nikto neprizná, naopak Teba by najradšej ako čarodejnicu upálili na hranici...možno preto , že im pripomínas ich pocity - niekedy. Je to až smiešne čítať naučené frázy čo sa má čo nie.
To poucovanie o pravde.
Každý vieme, že závisť je zlá vlastnosť a ubližujes tým sama sebe. Aj napriek tomu ten pocit niekedy príde, že všetci sú lepší ako ja, viac sa im darí ..a niekedy je to aj pravda, že majú viac šťastia a cítiš to ako nespravodlivosť.
Napriek tomu, že to, kde sa narodime je veľká náhoda či budeme v chudobnej rodine či bohatej je fakt o šťastí..a dá sa povedať že nespravodlivé...lenže pokiaľ máme zdravé ruky, hlavu vždy vieme niekam ten život posunúť.
To, či budeme úspešny je viac menej o rozhodnutiach.
Pravdaže trochu aj o šťastí..☘️
Určite si ešte mladá a tak je na tebe ako sa budeš rozhodovať v ďalšom živote . Možno o ďalších 5 rokov budeš úplne niekde inde.
Ale fakt, zavistou to ďaleko nedotiahnes. Je to taká zničujúca emócia ako keď niekto žiarli...zmier sa s tým, že život je všeobecne nespravodlivý a nikto nám od narodenia nesluboval na ružiach ustlané.
Sú ľudia ktorí to majú ľahšie ale určite uznas, že aj taký ktorí pracujú , makajú na úspechu. Niekto sa vozí na Ferrari lebo si to zarobil ale sú aj ľudia čo sa vozia lebo zdedili...
Ber, že taký je život.
Náhoda, neistota, šťastie ...a keď sa človek viac snaží môže prísť aj úspech.
Dopraj a bude Ti dopriate.
Ak sa chces uvoľniť pusti si rozprávku- V Hlave - my sme ju nedávno pozerali s dcérou. Druhú časť myslím..možno ti veľa veci podochadza a budeš vedieť pracovať s emóciami lepšie.. naučiť sa ukocirovat emócie môže byť tvoja výzva , aby si nabudúce necítila až takú frustráciu.
Určite aj ty máš niečo čím sa môžes pochváliť. Sustred sa na seba a svoj seba rozvoj . Napr. čo tak prejsť zo závisti na obdiv , že sakra ona to ako dokázala...potom sa môžeš tak zdravo na seba ako sa hovorí nasrať a povedať si, keď to dala ona dám to aj ja. .. napr.
Veľa šťastia ti prajem ☘️❤️🤞
To nie je nespravodlivosť,to je život Nikde nie je napísané,že jednotkar na ZŠ bude mať celý život ustlané na ružiach.Skor je to o Tom,že nie si spokojná so svojím životom,preto to berieš ako nespravodlivosť.V opačnom prípade by ti to bolo jedno,aj keby bola guvernérka Národnej banky.Jediny kto tvoj život môže zmeniť si ty sama👏
To je tvoj pocit,nič viac,a ten nie je podstatný.
Este jedno porovnanie autorka. Mam kolegynu, rovnaka pozicia ako ja, vo firme je dlhsie o 2 roky. Kazdy den uteka domov v rovnakom case, nehladi na nikoho, proste buchne dverami a odide. Vtedy nastupujem ja a dokoncujem robotu, lebo ona nie je ochotna praci venovat ani 5 minut navyse - vzdy zhodnoti, ze firma nespadne ked v klude odide domov. Venuje sa rodine, berie si dovolenku vzdy ked moze a je jej ukradnute, ze ostatni po nej musia dokoncovat pracu. Plat mam vyssi o par stovak a citi sa dotknuta, ze som tam kratsie a zarabam viac, aj ked robime “to iste”. Ja mam na konci mesiaca 20h nadcasu, ona 0 minut. Zavidi mi peniaze? Mozno. Ale rovnako moze zavidiet aj tu tonu stresu, co sa k tomu pridava, lebo ju terminy netrapia, netrapi ju ci ma zastup ked si vezme 2 tyzdne dovolenky. Vsetci za nu tahame. Je to o pristupe, a casto aj o tom, co clovek urobi naviac aby sa mal lepsie. Ty si zijes v komfortnej zone v nudnej praci, ona mozno taha hodiny nadcasov a je tym padom lepsie zabezpecena. Ale zaroven nemusi byt taka stastna ako sa prezentuje, peniaze totiz casto nie su hodne toho casu a povinnosti naviac (snad aspon toto trochu pohladka tvoje ego). Jasne, ze sa kazdy navonok prezentuje aky je stastny a spokojny, hlavne pred ludmi ktorych dlho nevidel, snad si nebude s*at na hlavu. Ale mozno si v konecnom dosledku spokojnejsia ako ona, lebo si nenosis tu tvoju nudnu pracu domov a mas cistu hlavu.
A čo ti bráni ,doštudovať,zmeniť prácu,zmeniť životný postoj?Vadí ti ako komentujúci na teba reagujú.No prečo asi?Skús porozmýšľať.
@apolka77 absolútne s Tebou nesúhlasím v tom, že každá občas niečo závidí. Nikdy som nikomu nič nezávidela. Je to odporná vlastnosť, ako aj celý autorkin príspevok. Nič... len závisť.
@apolka77 Tiez s tebou nesuhlasim, nemam zavist v povahe. Hovor za seba.
Autorka tak nech ta to stretnutie motivuje, skus si najst nejaky kurz, skolu a potom si mozno najdes vhodnu pracu, ktora ta bude viac naplnat
Čo je na tom nespravodlivé že ty si sa vysrala na školu. Toto je to typické slovenské…. Nehnut prstom a obviňovať inych
@autorka ahoj. Chapem, co chces povedat. No. Ono nie sme vsetci rovnaki. Ona bola mozno smutna na zakladke a na strednej, ked vas videla, ze vsetci viete, co chcete robit, v com ste sa nasli a v com ste dobri. Na nu to prislo neskor, v obdobi, ked ste sa uz nestretavali. Takze si vlastne nevidela ako sa prejavovala pri niecom, v com je dobra a nevidela si ani aka je sikovna a ako sa snazi, ked jej nieco ide a bavi ju to.. Preto si ostala prekvapena.. kazdy z nas rastie a rozvija sa.. u nej to bolo proste neskor.. no to sa tyka iba vysokej skoly a prace.. kazdy sme dobry v niecom inom..
Mozno ta to namotivuje zacat sa venovat niecomu, v com si bola naozaj dobra a skusila tu vysoku este raz, ak citis, ze to, co robis ta nenaplna.. ona v zivote urobila jednoducho ine rozhodnutia ako ty, a preto je inde ako ty. To neznamena, ze je lepsia a ani ty horsia. Len si mozno neurobila spravne rozhodnutie. Ak si sikovna, tak s tym vies stale nieco spravit 😉
boze neznasam také reci... preco sa porovnavas? teraz si niekde a ona tiez. Co jej zavidis? Inspiruj sa a makaj na sebe. Alebo nemakaj a nerumadzgaj ako malá. Ja tiez nie som neviem aka kariéristka a ked vidim tie moje akoze kamosky právnicky, managerky atd tak im voobec nezávidím. Rozkysnute ako mechy, muži sa im za dvacinami otáčajú, len žerú sladké aby vladali workoholikovat. Lebo vsak si asi kariéru do hrobu vezmú 😁 Ja som ja a som tam, kde som - lebo chcem. Každý sme jedinečný, tak pozor na tie sebalutostne kecy. Ono sa to môže kedykoľvek aj otočiť, vies? Dopraj a bude ti dopriate.
@janulka1802
@andrea1809 pravdaže so mnou nemusíte vôbec súhlasiť.
Tak si sa lepsie ucila ale svoj talent si nevyužila,naopak kamoska to mala mozno tazsie s učením ale využila to naplno ako vedela.Nemas jej co zavidiet,sama si to odmakala.
Na ZŠ som bola bifľoška, čistá jednotkárka. Boli sme takí v triede 4, chodili na všetky možné olympiády. Pamätám si spolužiaka, ktorý bol 'hlúpy', nevedel ani násobilku, diktáty červené more, chodila som ho doučovať - dnes ako špec.ped. rozmýšlam, že bol možno dyskalkulik a dyslektik. A zatiaľ čo som ja zakotvila v školstve, on je úspešný manažér. Nezabudol na mňa a vždy, keď sa stretneme spomína, ako som mu pomáhala. Chcela som byť neonatologičkou, no chémia a fyzika mi na gymku dali zabrať napriek tomu, že som na ZŠ zbierala diplomy ľavou zadnou. Odrazu sa zo mňa stala trojkárka, čo som niesla veľmi ťažko - a moje sny sa rozplynuli. No nepoddala som sa a zamakala, aby som predsa len niečo v živote dosiahla. Dnes pomáham deťom a ich rodinám v inej oblasti. Už 20 rokov pracujem s deťmi s autizmom a sebakriticky napíšem, že som v tom dobrá. Vždy máš možnosť na sebe zapracovať a byť ešte viac výnimočnou. Tvoj skvelý prospech na ZŠ a na SŠ ti bol na nič, keď si to na VŠ vzdala a máš z vlastného pohľadu pocit krivdy a nespravodlivosti. Postav sa na nohy a začni pracovať na zmene. Začať študovať môžeš vždy. Ľútosť a závisť ti iba ubližuje. Dopraj a bude ti dopriate 💚
Autorka, ja som pred 15 rokmi mala tiez taku kamaratku, ako si Ty.
Obidve sme pracovali na Slovensku, ja sestricka na onkologii, robota piatok, sviatok, plat nic moc.
Ona niekde u sukromnika s dobrym platom, ruka hore, furt sa mala potrebu predvadzat.
Ja som odisla do UK, zaregistrovala sa v NMC a zacala pracovat ako sestricka. To si mala vidiet Tu tazku zavist, ked som Bola za vodou.
Ona potom prisla do UK, bohuzial Tu neviali welcome vlajky a mala job za minimalku. Samozrejne, nemala snahu o pracovny rast alebo tahanie nadcasov.
Tak Isla naspat na Slovensko. Kamaratstvo skoncilo.
hmm.. myslíš si, že sa chválila? Len rozprávala, čo sa dialo v jej živote odkedy ste sa nevideli. Kamošky sa neprekárajú, ktorá je lepšia, či horšia. Veď si jej mala porozprávať ako si sa mala ty. Ak jej jej život nepraješ, prosím, viac sa s ňou nestretni. Ak máš traumu z toho, že si nedokončila VŠ a že máš prácu, ktorú máš, ozaj navštív terapeuta. Keď máš pocit, že nenapĺňaš svoj potenciál, tak makaj na sebe. Ale aj tie tvoje hodnoty mi prídu také pomýlené. Že v živote je hlavné mať VŠ, partnera, dobre platenú prácu, inak človek nestojí ani za reč.. Ani to sebavedomie u teba nebude ktovie čo. A ako tu bolo písané, to, čo teraz cítiš, je závisť.
Milá autorka,bola by si spokojnejšia, keby kamoška bola troska s piatimi deťmi a jednou nohou bez domova? Alebo by si začala tému o Tom,ako hlboko klesla? Určite nič zadarmo nedostala,snažila sa=MÁ. Prestaň závidieť, snaž sa aj ty a budeš sa mať čím pochváliť.