Svokra je posadnutá vnučkou. Ako zvládnuť napätie?
Prosim pomozte mi lebo ma picne. Asi som znenavidela svokru od kedy som porodila. Mali sme fajn vztah mala som ju rada, no preplo jej ako som porodila je na nas strasne zavisla nonstop len čumí fotky vnučky , sedí na mobile a trasie sa kedy uz konecne zavolame , a ked pocujem ten jej tón ako hovori s malou je mi z toho zle, dostala som taku averziu voči nej ze mam depresiu ked sa máme stretnut neviem zniest uz ani jej hlas , nedá sa s nou uz ani pokecat ako pred tym lebo ona uz len o malej nic ine len malá malá malá , nieco iné sa spytam mimo malej a ona len malá malá ako kakala ako papala atd.
Porozpravala som vsetko do detailov mojej mame aj mojej kamoske a obi dve mi povedali ze bohuzial jej naozaj preplo, niekedy uz mam pocit ze sa radsej rozvediem len nech uz nikdy nepocujem a nevidim tú zenu.
Mrzi ma ze z takej normalnej zeny sa stalo toto.
Plne ťa chápem,ja som to mala podobne až na rozdiel vtom,že nám sa nedarilo otehotnieť kvôli PCO a muž mal tiež menej životaschopných spermií až na 4rok z liekmi sa nám podaril prvý syn a svokra sa tiež nasáčkovala hneď pred príchodom domov a ja som si malého chcela v pokoji užiť po pôrode mať kľud a ticho.A najviac ma dorazilo,keď chodila takmer denne k nám ale pomôcť nepomohla budila malého a kolísala na rukách,ale žeby mi doniesla čo len polievku keďže malý mal koliky a málo som spávala čo som ho musela na rukách mať aby sa jeho brušku uľavilo a vedel pospať.Chcel ho chodiť kočíkovať,tak som jej povedala,že ona si odkočíkovala svoje tri deti tohto si budem sama kočíkovať,keďže ženský po pôrode skonštatoval,že nevidí šancu na ďalšie tehtoenstvo. Po 3 potratoch z Inofolicom a liečbou z Duphastonom sme sa dočali druhého tehu rizikového ako aj pri prvom.Pri druhom to bolo ešte horšie keďže prvý syn je 2 vnuk chcela vnučku a i po napísaní sms menom a váhou odpísala či naozaj nie je dievča ba po príchode domov musela čumieť pri prebaľovaní či naozaj nie je dievča. A druhého mi už nechodila ani len kolísať na rukách lebo je tiež chlapec...od vtedy som na ňu zanevrela,pomôcť nechcela a po druhom som rpešla ešte dvomi potratmi a jedno bolo aj z kyretážov umrelo v 10tt to chcela aj kočíkovať kým vraj budem do škôlky cestovať zo synmi....no to ma vytočilo som si pomyslela,prd makoví ak by bol 3chlapec by sa vyprdla pomôcť ako pri druhom a žeby vnukov do škôlky bola chcela nosiť to nie ešte z kojencom by sa kočíkovala a ukazovala po dedine aby mi ani spať nespalo...aj som bola rada,že niet nech mu Svetlo večné svieti.Takže plne chápem čo sa týka svokry...A tie ču tu ľutujete svokry keby si nevybrali v pohlaví a neťuťu-muťkali ale pekne čisto rozprávali na deti nemala by som nič proti.Ja som tú moju aj musela napomenúť za to ťuťkanie,že sa mi dieťa nenaučí zrozumiteľne hovoriť a v škôlke mu nebudú rozumieť aj 2x som jej to vysvetlila a potom prestala.Potom že prečo treba deťom toľko k logopédom chodiť od 5rokov kým sa nenaučia poriadne hovoriť.
No ak nemala dcéru a je to jej prvá vnučka, radosť jej prepla mozog. Kľudne ju nechaj nech kocikuje a ty si oddýchni, využi to vo svoj prospech či už upratovaním, varením či len obyčajným oddychom. Ona sa časom skludní neboj sa. Pošli ju na nákup do potravín aj s kočíkom a ty máš opäť čas pre seba. Vieš, koľko žien by uvítalo takú možnosť?
@ina2405 🤣