Trápenie sa vo vzťahu

Potrebujem sa len vykecat. Vyslovene ma ubíja môj vzťah. Je to dlhy príbeh, ale pointa - u priateľa boli vždy na prvom mieste kamaráti. Najpr som to tolerovala skrz toho, že každý mame svoj život atd aj keď sa mi to nepáčilo. Nikdy som sa necítila dobre keď sa po nociach vláčil s partiou. My sme nechodili ani nechodíme nikam, žiadne výlety, dovolenky, večere, nič. To je drahé a pre neho zbytočné. Jeho život je o spaní aj cez prac. dni, práci a podniky, terasky s partiou. Nemá žiadne záľuby, nič. Vadí mi tak strašne veľa vecí, ale na druhej strane som tak strašne veľa do vzťahu obetovala, pomáhala mu a vlastne ma len využíval, že cítim takú až zlosť žeby som teraz len tak odišla. Po poslednej udalosti ani neviem tie jeho “výjazdy” zniesť. Normalne mám až panicky strach z toho kedy mi povie, ze niekam ide hoci je to aj niečo “normálnejsie”. Trochu sa aj zmenil, obmedzil niektoré veci, snažil sa, ale ja mám pocit že pre mňa je to už neskoro. Ublížil mi keď ho dva dni nebolo a potom prišiel s prosikom. Povedala som mu, že proste nechcem teraz nejakú dobu riešiť jeho kamarátov, nechcem chodit nikde k ním ani ja a kým sa to medzi nami neurovná a nezískam opäť nejakú istotu a dôveru k nemu chcem, aby sme sa venovali len sebe. Proste tak som to cítila. Nebyvame spolu, väčšinou cez víkend sa stretávame piatok - sobota. Ale to sú tie atraktívne dni kedy stále pípa mobil, niekto ma oslavu, kamosi su v bare atď. Ja ozaj nevladzem sa nadtym trápiť. Viem, že je to aj v mojej hlave ale proste som silne ovplyvnená tým uprednostnovaním kamosov. Vlastne aj keď som s ním, mám v hlave pocit žeby on bol radšej tam a len mu zaberam ten lukratívny čas … nechcem ho držať doma, ale vadí mi ze nemôže ísť s kamošmi na 2-3 hodinky na pivo, ale musia sa vkuse vláčiť ponociach po podradných podnikoch. Uráža ma to. Skúšala som podobrom ho poprosiť tak, nie on nebude pod papučou a obmedzovaný on mi povie, že proste keď príde domov s krvavou tvárou po záťahu nechce mat žiadne výčitky že niečo zle spravil. Už takto mal zlomeniny a 3 operácie .. Ma 29 ale argumentuje tým, že aj jeho otec skoro chodí takto s jeho (mladého) kamošmi tak prečo by nemohol on. Minuly týždeň mi oznámil, že teda sa nevidíme jeden deň lebo nemôže. Ide ku kamošom. Tak som mu povedala, že mne sa to nepáči, že som ho poprosila, aby teraz tam nechodil a cítim sa preto zle. Nepovedal nič a na druhý deň išiel, bavil sa somnou akoby som nič ani nepovedala a to ma teraz asi trápi najviac. Moje pocity, prosby sú absolútne nepodstatné. Ďakujem za prečítanie.