Ukončiť dlhodobý vzťah kvôli strate iskry?
Ahojte.. chcela by som sa vás opýtať, či ste boli niekedy v situácii, že ste sa necítili vo vzťahu vyslovene zle, ale napriek tomu ste neustále špekulovali?
Mám priateľa od 17, ťaháme to spolu už šiesty rok, je to super chalan, slušne vychovaný, inteligentný, vtipný, doma pomôže bez problémov, mám rada jeho rodinu a on zase moju.. Rád oslávi narodeniny, výročie, valentín, nie je sebecký, pomôže vo všetkom, no skrátka mám ho veľmi rada a oproti mnoho príbehom čo vidím tu na MK je takpovediac „ideálny“.
Ide o to, že ja sa necítim tak šťastne v tomto vzťahu, ako by som potenciálne mohla byť. Chýba mi iskra ktorú som niekedy mala. Mne sa páči predstava spoločného života, cestovania, rôznych spoločných aktivít, ale aj obyčajných nudných dní. Cestovala som doposiaľ vždy s niekým iným, priateľ buď nechcel alebo nemohol. Obyčajné nudné aktivity typu upratovanie, nakupovanie mi je prirodzené robiť sama, prípadne s mamou.
Ja žijem sama, on s mamou. V pracovnom týždni sme na zdieľanom spolu s ďalšími 2 ľuďmi v meste, v ktorom chodíme do školy. Tým, že ja som bola nútená sa od rodičov osamostatniť ešte počas štúdia a on nie, chýba mi pocit, že môj muž sa o mňa postará, keďže odseparovanie od rodičov u mňa spôsobilo, že sa musím o všetko, čo potrebujem primárne starať sama. Nemyslím iba finančne, sme obaja študenti a príjmy máme obmedzené.
Neviem sa s ním porozprávať tak dobre a dôverne ako s kamarátkami. Veci ktoré ma ťažia dokáže pochopiť, ale nevie reagovať inak, ako prakticky alebo pokiaľ sa sťažujem nonstop na rovnaké veci tak ,,neviem čo ti mám na to už povedať.“
Každý z nás asi potrebuje rozdielnu intenzitu od toho vzťahu. V týždni sme zahltení povinnosťami a cez víkend doma ide rád s kamarátmi, ja s kamarátkami. Ja by som chcela byť už v štádiu života, kedy by tie víkendy boli spoločné. Plne rešpektujem, že stále žije s mamou, je členom jej domácnosti, preto nemôže u mňa tráviť celé víkendy. Taktiež rešpektujem, že sa chce stretnúť v piatok večer s kamarátmi, ale on s nimi celý týždeň chodí aj do školy alebo volá cez počítač. Ja som nastavená tak, že cez týždeň čo najviac odmakať, aby som som sa cez víkend mohla venovať svojim blízkym, prevažne všetkým ostatným okrem neho aj keď samozrejme radšej by som bola aj s ním.
Sme spolu dlho od mladého veku, nechcem mu to vyčítať, nechcem mu vyčítať akým je človekom a ako cíti a v akej intenzite sa vzťahu potrebuje venovať. Preto jedinou možnosťou, ako sa uspokojiť obojstranne je tým, že by sme sa rozlúčili na partnerskej úrovni a uvoľnili miesto niekomu inému. Príde mi normálne, že sme popri sebe rástli najviac formujúce obdobie života, mohli sme sa ,,prerásť“ vo svojich názoroch, túžbach a potrebách. Predsa len v 17 chceš od vzťahu niečo iné. Rada som sa pre neho a pre nás rozhodovala každý deň, robím to stále rada, len neviem, či to nie je na môj úkor.
Raz pri jednej hlbšej debate mi povedal, že ja som nespokojná s tým, aký je človek a nikdy nebudem, vždy budem na ňom hľadať ďalšie a ďalšie chyby. Neustále to vo mne rezonuje, pretože mal asi pravdu.
Čím viac sa blíži koniec VŠ a s tým spojené hľadanie práce, vyberanie si miesta na život, riešenie bývania, tak ma desí zaseknúť sa v tom spoločne. Zároveň je to komfortná predstava, pretože tak žijeme doteraz a vo dvojici sa všetko financuje, zvláda a vybavuje jednoduchšie.
Ďalšia vec je, že partner pravdepodobne tento problém nevníma. Ja vlastne sama neviem, či je to skutočný problém, či pseudoproblém a ja sa pomaly po 1/5 môjho života v rovnakom vzťahu asi nudím? Pritom ho veľmi ľúbim a každá podobná myšlienka mi tisne slzy do očí, je ich však čím ďalej viacej. Ak ste niekedy cítili niečo podobné, budem rada, keď sa o to podelíte.
Dievča zlate... vobec nejde o vzťah... Vzťah nie je cieľom, ale len "vedľajším" účinkom vzájomnej lásky.
Chlapa, akého opisuješ, už len tak ľahko nenájdeš. Všetci máme svoje chyby a je blbosť pre to, že ti chýba iskra, opustiť všetko ostatné, čo je super.
No a je na tebe a tvojom chlapovi, aby sa tá iskra vrátila. Hodlá pre to niečo robiť?
Nehnevaj sa, ale podľa mňa ty si ešte rozkekešená a on už chce mať "pokoj", rodinu, zázemie, nebaví ho cestovať, čo mu nemôžeš vyčítať. Niekto by za cestovanie zabíjal, iný to považuje za waste of time&money (ja tiež tak). Niekoho baví športovať, iný sa radšej bude váľať pred telkou, ale to neznamená, že je to zlý človek, len má iné záujmy.
Ajajaj rozumiem ti. Keď vo vzťahu vyhasne iskra. Ja som tiež špekulovala a aj som dospekulovala... Musela som byť s niekym iným aby som si uvedomila co mam doma. Rozišli sme sa, ja som si začala s kolegom kde to iskrilo neskutocne. Ale len iskrenie nestačí. Stalo sa veľa vecí a my sme si teraz už mužom dali druhu šancu a tým, že bud zamakame a vyjde to, alebo sa rozideme definitívne. A vyšlo to... Na vzťahu treba pracovať, ta iskra sa dá znova získať.
Akože toto je veľmi veľmi skrátený príbeh všetkého co sa udialo, ale cítila som sa veľmi podobne.
Ja Ti zas poradím, aby si neostávala vo vzťahu v ktorom necítiš, že toto je to práve iba kvôli tomu, že chlapec je “slušný”. Nemáš 50, máš cely život pred sebou. Iskra - chémia - akokoľvek to nazveš je veľmi dôležitá vec. Či to zato stojí vieš však iba Ty. Držím palce.
@thirstymonk chalan chce pokoj a rodinu keď sám ešte byva s mamou a po pracovnom týždni kedy by mal víkend venovať partnerke sa poberie s kamarátmi … no mne to príde práve naopak …
Citujem:
"Neviem sa s ním porozprávať tak dobre a dôverne ako s kamarátkami. Veci ktoré ma ťažia dokáže pochopiť, ale nevie reagovať inak, ako prakticky alebo pokiaľ sa sťažujem nonstop na rovnaké veci tak ,,neviem čo ti mám na to už povedať.“
Uplne normalna vec u (aj dobrych) chlapov. Chlap nieje kamoska a ano, na opakovane stazovanie, co Ti ma povedat?
Vies co, my sme boli s muzom na tom takto podobne, ale to on skor potreboval zazit, cestovat. Nakoniec siel aspon na studijny pobyt, to mu stacilo a sice som si to uzila aj s kamoskami bez neho, brutalne mi chybal. Je to taky ten usadeny, nudny typ chlapa, ale ako sa u nas hovori, len natriet na chlieb. Ja som rada, ze som s nim ostala.
On ked bude nuteny odiat od mamy, podla mna sa vzchopi. Aj u nas to tak bolo, my sme ale zacali spolu byvat az po svadbe, co bola po 9 rokovh "chodenia", ale akonahle si nasiel robotu, no ukazkovy partner a ked sa nam narodilo dieta, tak aj otec.
No skoda, ze ste sa stretli predcasne, nie v pravy cas. Ale on sa nestrati, len ho prepustas zene, ktorej si ho vychovala😅a ci ty budes mat stastie aspon na rovnakeho, tot vo hviezdach. Cim viac si myslim, ze na chlapa treba mat stastie a to obrovske, aby si ho vobec stretla. Mna ten moj ukoristi na zabave na ktorej som vobec nemala byt a robila som garde sesternici, ktora tam mala isty zaujem a ja polamana po celom tyzdni na chmelovej brigade som nakoniec zahviezdila😅
Podľa mňa vy ste sa od svojich 17 tich vyvíjali trochu odliśnym smerom. Nie je to ani jeho ani tvoja chyba. Iskra nie je niečo povrchné, potrebuješ ju. Ak by si stratila iskru po rokoch fungujúceho manželstva, poviem ti niečo iné. Ale žiaľ tu sa asi musíte rozísť a nie je to zlyhanie ani chyba tvoja ani jeho. Proste začali ste spolu v nejakom veku a vtedy to bolo ok. Teraz ale už sa vaše osobnosti rozvinuli trochu odlišne. Nepodarilo sa vam spolu zladiť. Láska je krásna, ale vzťah je každodenná voľba, zladenie hodnôt, rytmu života, potrieb a očakávaní. A ak v tej voľbe cítiš únavu, strach alebo smútok častejšie než radosť a naplnenie, tak možno niečo dozrelo k zmene.
Skonci VS skonci vztah … kazdy ste isli inym smerom. Proste ste spolu zo zvyku a z komfortu, prechodeny vztah
Dievča, ty ho neľúbiš naozaj. Je to zvyk. Inak by si túto tému ani nezaložila. Vzťah nemá byt cieľ, má to byť bonus v tvojom živote. Píšeš, že 2 sa to ťahá lepšie. No tebe a jemu nie, lebo aj tak je cez rýždeň a víkend s kamošmi. Ťaháš sama. Nie ste ani 40roční manželia s 3 deťmi. Ono sa to proste niekedy stane, že niektorí ľudia do nášho života prídu a odídu alebo by sme si s nimi viac rozumeli ako s kamarátmi. Nie je ani nikde napísané, že sa musíte rozísť a nenávidieť. Ale preboha, si mladučká. Cestuj, spoznávaj ľudí. A nie z nejakého pocitu povinnosti byť s niekým. Keď už teraz máš také pocity.
A ešte postreh. Ja môžem môjmu partnerovi povedať všetko a vždy nájdem pochopenie, pretože aj to je prejavom lásky. Ono je pekné trepať "ľúbim ho, on ľúbi mňa" a v realite to tak vôbec nie je.
Nudiš sa, potrebuješ nove podnety v živote, dozrela si, dospela . On Ta este nedobehol, preto asi vnima ze si naročna a hladaš na nom chyby. Ved priatelia mozete ostat ,to sa nevylucuje. Dokonca ani to ze sa vase životy po čase pretnú. Podľa mňa niekde v duši citiš že potrebuješ posun v živote a preto Ťa prepadaju tieto myšlienky. On pre Teba predstavuje zauživaný stereotyp ktory Ťa na jednej strane upokojuje a na druhej mozno desí asi ako predstava o "nude" či to bude taketo do konca života? Mne sa toto stalo s byvalym. Od 18-24 r.spolu, všetci pomaly svadbu čakali. Keď ma začali matať tiché myslienky či budem v tomto do konca života a či to je "fakt všetko", tak prišlo prekvapko . Rozchod z jeho strany ,našiel si inu. Bola to pecka ,rana pod pas a vtedy som sa smiala cez slzy ked mi veštkyňa ku ktorej som šla zo zufalstva povedala ,že "ale to vy ste to ukončili prva" . Ja som to po rokoch pochopila. Ta moja myšlienka dostala priestor v reale a došlo mi do života to "čo som vyslala" niekam do vesmíru 😉
Iskru je možné znova zapáliť, záleží to len na vás dvoch. A otázka znie či vôbec ty chceš vzťah a si pripravená. Ak nie, tak to nemá význam. Pokiaľ si chceš užívať život so všetkým čo prináša, tak do toho. Pokiaľ nechceš prísť o to, čo máš a vieš si predstaviť budúcnosť, tak sa snaž.
@colsami no neviem. Ja sa manželovi aj postažujem aj opakovane a som rada, že ma vypočuje. Nie že má odbije.
Takisto to trávenie spoločného času, ktorý ani spolu netravite.. po 6 rokov sa stretávať raz do týždňa je podľa mňa zabitý prechodný vzťah, ktorý sa neposunul ďalej. Po 6r ste už mali bývať sami a snažiť sa byť samostatní (aj ako brigadujuci študenti). My sme po 6 rokoch čo sme sa poznali, mali už 3 ročné dieťa po svadbe 😃
pises ze koncite VS - planujete spolu byvat?