Vybrali ste si správneho muža?
Teraz, keď sa dá do diskusie aj anonymne odpovedať, dajte ruku na srdce a napíšte mi, či ste si vybrali správneho muža na život.
Ja v posledných rokoch stále častejšie rozmýšľam, že som si vybrala naozaj zle. Viem, že dnes sú úplne iné možnosti ako kedysi a ja mám šancu na život aj bez neho. Ale úprimne? Už len tá predstava ma desí. Možno raz dospejem do takeho štádia, keď naberiem odvahu, ale zatiaľ to tak necítim. Mať môj rozum pred 15 rokmi, môj život by vyzeral úplne inak a keby sa dá vrátiť čas, sotva by som zaváhala.
Môj muž je tvrdohlavý, urážlivý a detinský. Zdá sa mi, že sa to postupne iba zhoršuje a kryštalizujú sa čím ďalej, tým viac jeho zlé vlastnosti.
Viem, že druhého človeka nezmením, môžem zmeniť iba seba a svoje hranice, ale veľmi by som chcela, aby si to celé uvedomil. Do nášho vzťahu som dávala vždy naozaj veľa a keď tak nad tým rozmýšľam, vrátilo sa mi len veľmi málo.
Nechcem počúvať rady ako odísť, alebo ako by ste sa zachovali vy, chcem len úprimnú odpoveď na moju prvú otázku.
Anonym nepotrebujem byť.Nie som slaboch.
Áno,vybrala som si skvelého muža Ale nato človek príde až po rokoch,keď zaľúbenost opadne a pekné časy vystriedajú tie veľmi skarede.Vtedy zistíš,či je to chlap aj do nepohody
Vybrat si muza za mladi takmer vzdy skonci rozvodom, alebo min. nespokojnostou... Clovek sa meni, menia sa mu hodnoty, videnie, dozreje.. Takze samozrejme je, ze to co mi vyhovovalo v 25ke nebude v 40 ke.. Vyjst to moze jedine ak rastu spolu.. Vo vsetkych smeroch..
@anonym_autor je to aj o ocakavaniach. Ale ked opisujes jeho vlastnosti, to je desne. Ani by to nebolo take hrozne, keby si to uvedomoval a pracoval na tom.
Ja hovorim stale, ze moj muz je to najlepsie, co ma v zivote stretlo a rovnako si to aj myslim.
Nevybrala som si správneho muža.
Vybrala som si muža dobre, ale velmi mi k tomuto výberu pomohli dva moje nie uplne dobre vzťahy. Na nich som si aspoň uvedomila, čo naozaj nechcem a teraz mam presne to, čo som vždy chcela.
Ja som si tiež vybrala zle
Ja som si tiež vybrala správneho…ale vyberala som dlho😀mala som už pred 35 a manzel pred 36, tak sme iné kvality hľadali, už take pre rodinu a podobne..predtým čo som mala vzťahy, tak väčšinou do pár mesiacov skoncili, lebo som vedela,že keď sú zasadne veci čo mi vadia na začiatku,tak mi budú vadit stále, ako napr ak bol lakomy alebo keď si potreboval každý vecer dať pivko, alebo sme mali inú predstavu o zivote alebo o trávenie voľného času..v case keď som randila,tak mi kamošky vraveli, ze som náročná a mám viac tolerovať, ale zas jediná mám teraz funkčný vztah 🤷♀️pri výbere životného partnera sa oplatí byt narocny
Nevybrala som si správneho muža.
@anonym_5ac6e3 mám pochybnosti že ja tiež nie 🤭
Ja som si vybrala muza dobre.ci si on vybral zenu dobre to uz neviem ,ale ked soratava prasacie h.vienka tak asi tiez o tom pochybuje😂
áno, vybrala som si dobre a môj muž asi tiež, pretože o nás občas hovorí, že sme ako v pesničke "když si báječnou ženskou vezme báječnej chlap" - a trvá to už vyše 30 rokov
Vybrala som si muža dobre, ale velmi mi k tomuto výberu pomohli dva moje nie uplne dobre vzťahy. Na nich som si aspoň uvedomila, čo naozaj nechcem a teraz mam presne to, čo som vždy chcela.
Ja som za neho každý deň vďačná.
@anonym_autor vybrala som si správne, ale až druhého a pred ním som mala vzťah, ktorý by som najradšej vymazala zo svojho života, našťastie som sa ržchlo zabrzdila, že toto teda nie
Teraz už áno
@anonym_autor vieš čo, tiež som dospela k presvedčeniu, že problém bude jednoznačne v mužovi...😁. Respektíve , že asi vôbec nie som stvorená pre život vo dvojici, lebo vôbec netúžim ani hľadať nejakého dokonalejšieho muža, nech mi dajú všetci pokoj svätý. A vôbec, celé sa to sralo... Potom som začala tak amatérsky čítať psychologické knižky, požičala som si knihy od pár psychoterapeutov, pustila som nejaké podcasty psychologické, čítala, rozmýšľala, hnevala sa, skúsila som čosi zmeniť, potom to zas celé padlo do hovna lebo prečo ja sa mám meniť a on nič... Ale veci sa nenásilne menia, ide to a momentálne je to fajn. Trvá to dva roky a náš vzťah sa pomaličky zlepšuje. To jedno, čo píšeš, je veľká pravda - musíš začať od seba, nie je to príjemné a nečakaj, že tvoja druhá polovička hneď všetko príjme s nadšením a pochopením... Ak on nechce sa zmeniť, tak sa nezmení. Ale možno, keď ty sa zmeníš - napr. tón komunikácie, prosba namiesto príkazu, prestaneš očakávať, že ti vidí do hlavy, neustále sa prispôsobovať, aj keď nechceš, ale rovno to komunikovať ( napr. pobolieva ma dnes hlava a nebudem ok po 2 hodinách šľapania na bicykli, budem potom nervózna a unavená celý deň, atď.). Tak možno aj on sa zmení, lebo veľa vecí mu zrazu docvakne, prečo reaguješ tak ako reaguješ. Tie príklady vyššie sú veci, kde sú čiastočne moje rezervy v komunikácii s mužom. Ale pracujem na tom.
Áno vybrala. Ked som si ale vyberala muža, tak nik nechápal prečo, nebol to taky ten po ktorom by ženy šaleli. Mne sa ale pacili jeho názory a to, ze mal rád ľudí, bol taky rojko. Nehodnotil, nekritizoval a nejako neriešil druhých, nemal na všetko svoj názor a nemyslel si, ze len on ma pravdu. Rokmi sa veľmi zmenil, teda myslím vzhľadovo a kariérne, ale povaha zostala. A áno aj on má svoje chyby, ale tak kto nie. Ja si myslim, ze partnera si treba vyberať podľa toho či z nas robí lepšieho človeka.
Ja som ti tiež vybrala zle. Vidím to až z odstupom času, keď sú už deti väčšie. Uzatvára sa do seba, odmieta komunikovat. Pritom materiálne máme všetko, na oko to vyzerá ideálne. No to ako žijeme nik nevidí, pred návštevou dokáže zahrať ideálneho manžela, samé Zlatko, láska...je mi na vracanie keď to počujem. Na druhej strane sa ma za celý deň nevie spýtat čo nové, ako bolo v práci...alebo nedajboze žeby má objal a dal pusu. To už dávno nie.
Vo mne sa to dlhšie bije, ale viem, že keby som sa snom rozviedla deti poštve proti mne. Takto ich viem nejakým spôsobom usmernit, lebo drvivú väčšinu času trávi v páči, alebo pracuje na záhrade.
Viem, že to nie je ideál , ale tiež viem, že keby sa s ním rozvediem bolo by to peklo.
Samozrejme už by som inak vyberala, ale vtedy som ho videla ako výkupebie z pekla rodiny matky alkoholický a otca, agresívneho despotu.
Museli prejsť roky, aby som sa nad tým vôbec dokázala zamyslieť.
Nie je to všade ideálne milé žienky, i keď na oko to môže tak vyzerať.
Prvýkrát som si vybrala veľmi zle. Dávam za vinu mojej nezrelosti, žiadnym skúsrnostiam. Druhýkrát veľmi fajn, v manželstve som šťastná, spokojná, milovaná.
Horšie som si vybrať nemohla.
@anonym_autor vieš čo, tiež som dospela k presvedčeniu, že problém bude jednoznačne v mužovi...😁. Respektíve , že asi vôbec nie som stvorená pre život vo dvojici, lebo vôbec netúžim ani hľadať nejakého dokonalejšieho muža, nech mi dajú všetci pokoj svätý. A vôbec, celé sa to sralo... Potom som začala tak amatérsky čítať psychologické knižky, požičala som si knihy od pár psychoterapeutov, pustila som nejaké podcasty psychologické, čítala, rozmýšľala, hnevala sa, skúsila som čosi zmeniť, potom to zas celé padlo do hovna lebo prečo ja sa mám meniť a on nič... Ale veci sa nenásilne menia, ide to a momentálne je to fajn. Trvá to dva roky a náš vzťah sa pomaličky zlepšuje. To jedno, čo píšeš, je veľká pravda - musíš začať od seba, nie je to príjemné a nečakaj, že tvoja druhá polovička hneď všetko príjme s nadšením a pochopením... Ak on nechce sa zmeniť, tak sa nezmení. Ale možno, keď ty sa zmeníš - napr. tón komunikácie, prosba namiesto príkazu, prestaneš očakávať, že ti vidí do hlavy, neustále sa prispôsobovať, aj keď nechceš, ale rovno to komunikovať ( napr. pobolieva ma dnes hlava a nebudem ok po 2 hodinách šľapania na bicykli, budem potom nervózna a unavená celý deň, atď.). Tak možno aj on sa zmení, lebo veľa vecí mu zrazu docvakne, prečo reaguješ tak ako reaguješ. Tie príklady vyššie sú veci, kde sú čiastočne moje rezervy v komunikácii s mužom. Ale pracujem na tom.
@mikadooo toto dobre poznám. Tiež som čo to prečítala, snažila sa hľadať kompromisy, alebo meniť seba (prakticky to znamenalo chodiť okolo muža po špičkách, aby bol spokojný). Ale úprimne? Mne už sa nechce. Nemám 20. Som zrelá, inteligentná žena, a nemienim žiť podriadený život mužovi. Už si aj koľkokrát poviem, že to hodím za hlavu, budeme žiť proste ako spolubývajúci, že mi bude jedno, ako sa správa, ale zrealizovať je to veľmi ťažké. Rozhovorov sme mali toľko, že už sa to ani nedá spočítať. Uzná si chybu, chvíľu si sype popol na hlavu a za pár hodín, alebo dní je to opäť ten istý chlap.
Vybrat si muza za mladi takmer vzdy skonci rozvodom, alebo min. nespokojnostou... Clovek sa meni, menia sa mu hodnoty, videnie, dozreje.. Takze samozrejme je, ze to co mi vyhovovalo v 25ke nebude v 40 ke.. Vyjst to moze jedine ak rastu spolu.. Vo vsetkych smeroch..
@mon29 toto je veľmi pekne napísané, musíme rásť spolu. Ja na sebe vidím neskutočný posun v osobnosti, čo sa týka komunikácie, riešenie problémov a mnoho ďalších vecí. Ale pri mužovi nemám ten pocit, skôr mi príde, že je čím ďalej tým viac zacyklený. Veľmi sa vekom začína podobať na svojho otca.
Zaujimava diskusia... Ja mam tiez obcas pocit, ze som si vybrala zle, lebo som si vybrala veeelmi mlada. Ze by som mohla byt niekde uplne inde a mat sa inak, lepsie... A potom si zase poviem, ze sa mam fajn, muz ma lubi a dava mi to najavo. Len ja som sa zmenila 🤷
@anonym_autor sme krátko manželia ale teda vyberala som dlho. Až mi niektorí hovorili že už preberám, ale odmietla som žiť nešťastne. Mala som vyše 26 a to je myslím už vek, kedy žena vie čo chce, koho chce a ako chce aby vyzeral jej život. Dokonca časom som prišla na to že som si vybrala totožný typ ako je môj tatino. A on je najlepší tata na svete.
Schválne mi ženy napíšte či ste si aj vy vybrali podobne povahy s vašimi otcami 👉
Áno, do života som si vybrala správne.. poznala som ho dobre aj predtým ako sme spolu začali chodiť.. je to dobrý muz a ma aj chyby ako každý na planéte.. ale som rada že zrovna s ním som založila rodinu.. začali sme spolu žiť a chodiť keď sme mali ja 21 a on 23r.. preskákali sme si všeličo, zle aj dobre a nastavili sme si pravidlá.. sme spolu skoro 21rokov.. aj muži predtým boli dobri, len nám to našťastie nevyšlo.. podľa mňa sú ľudia čo majú šťastnú ruku na výber partnera a sú ľudia čo nie.. alebo intuíciu ktorá im napovie že tento teda nie.. mne sa potvrdilo že človek čo sa mi síce páči ale necítim sa pri ňom úplne dobre nie je premna.a v takych vzťahoch som nikdy ani nepokračovala.. možno taky pocit niektoré ženy prehliadajú a potom vznikajú vzťahy s nevhodnými partnermi..
Ja som ti tiež vybrala zle. Vidím to až z odstupom času, keď sú už deti väčšie. Uzatvára sa do seba, odmieta komunikovat. Pritom materiálne máme všetko, na oko to vyzerá ideálne. No to ako žijeme nik nevidí, pred návštevou dokáže zahrať ideálneho manžela, samé Zlatko, láska...je mi na vracanie keď to počujem. Na druhej strane sa ma za celý deň nevie spýtat čo nové, ako bolo v práci...alebo nedajboze žeby má objal a dal pusu. To už dávno nie.
Vo mne sa to dlhšie bije, ale viem, že keby som sa snom rozviedla deti poštve proti mne. Takto ich viem nejakým spôsobom usmernit, lebo drvivú väčšinu času trávi v páči, alebo pracuje na záhrade.
Viem, že to nie je ideál , ale tiež viem, že keby sa s ním rozvediem bolo by to peklo.
Samozrejme už by som inak vyberala, ale vtedy som ho videla ako výkupebie z pekla rodiny matky alkoholický a otca, agresívneho despotu.
Museli prejsť roky, aby som sa nad tým vôbec dokázala zamyslieť.
Nie je to všade ideálne milé žienky, i keď na oko to môže tak vyzerať.
@anonym_867fad rozumiem ti, tiež to máme podobne. Aj po nevyriešenom konflikte, kedy sa na mňa ani nepozrie dokáže v prípade potreby zahrať brutálne divadlo a tiež mi je z toho na vracanie. Pretože tam sa ukazuje jeho charakter. Mňa trestá svojim správaním, ignoráciou, asi si myslí, že je vďaka tomu na koni. Teraz som po operácii, a totálne zlyhal ako manžel 🙁.
Vždy sa dá dopadnúť lepsie...ale aj oooveľa horšie.Ja som spokojná.Ma to co od muža pitrwbujem,aj kwd ideal nie je,alw to nie je nikto.
Zaujimava diskusia... Ja mam tiez obcas pocit, ze som si vybrala zle, lebo som si vybrala veeelmi mlada. Ze by som mohla byt niekde uplne inde a mat sa inak, lepsie... A potom si zase poviem, ze sa mam fajn, muz ma lubi a dava mi to najavo. Len ja som sa zmenila 🤷
@anonym_b66648 tiež som sem tam na hojdačke, on má chvíľky, kedy je naozaj úžasný človek a ja si hovorím , že vau. ale žiaľ má aj chvíľky, kedy je fakt strašný. A tých je čím ďalej tým viac a viac.
Áno, do života som si vybrala správne.. poznala som ho dobre aj predtým ako sme spolu začali chodiť.. je to dobrý muz a ma aj chyby ako každý na planéte.. ale som rada že zrovna s ním som založila rodinu.. začali sme spolu žiť a chodiť keď sme mali ja 21 a on 23r.. preskákali sme si všeličo, zle aj dobre a nastavili sme si pravidlá.. sme spolu skoro 21rokov.. aj muži predtým boli dobri, len nám to našťastie nevyšlo.. podľa mňa sú ľudia čo majú šťastnú ruku na výber partnera a sú ľudia čo nie.. alebo intuíciu ktorá im napovie že tento teda nie.. mne sa potvrdilo že človek čo sa mi síce páči ale necítim sa pri ňom úplne dobre nie je premna.a v takych vzťahoch som nikdy ani nepokračovala.. možno taky pocit niektoré ženy prehliadajú a potom vznikajú vzťahy s nevhodnými partnermi..
@jana_eyre_2 toto je tá irónia, že mne sa môj muž zo začiatku ani nepáčil. Ale niečo ma k nemu proste priťahovalo. Neboli sme ani "len šťastní", mávali sme aj nezhody... Nechápem, kde som nechala rozum.
@anonym_autor sme krátko manželia ale teda vyberala som dlho. Až mi niektorí hovorili že už preberám, ale odmietla som žiť nešťastne. Mala som vyše 26 a to je myslím už vek, kedy žena vie čo chce, koho chce a ako chce aby vyzeral jej život. Dokonca časom som prišla na to že som si vybrala totožný typ ako je môj tatino. A on je najlepší tata na svete.
Schválne mi ženy napíšte či ste si aj vy vybrali podobne povahy s vašimi otcami 👉
@majus2323 mala som rozpísanú správu, ale potom som sa nad tvojou otázkou úprimne zamyslela. Môj otec je chladný, rezervovaný, samostatný muž vo všetkých smeroch. Nikdy neriešil city druhých, ani mojej mamy alebo nás ako detí. A ja som celé dets vyrastala s tým, že toto nechcem. Že to chcem inak, ale keď tak nad tým rozmýšľam, tak sú si naozaj podobní. Aj keď sa mi to ťažko priznáva
To ja som ho vo veľa veciach "vychovala" aby bol iný ako môj otec a časom ma to asi dobieha.
Tak tak. Dozivotne manzelstvo vzniklo ked sa ludia brali v 12-tich (hned po prvej menstruacii) a kapali v 35-ke . Dnesny vyvin nikto vtedy nepredpokladal