Vyrovnávanie sa s rozchodom a smútkom vo vzťahu

Ahojte, pred takmer 2 rokmi sme sa zoznamili s uz expriatelom. Bola to laska na prvy pohlad, z mojej strany prvy krat v zivote zamilovana (v 39 rokoch), bol moj vesmir, ja jeho, proste sme si nevedeli predstavit byt bez seba. obaja sme boli rozvedeni, ja dve deti, on jedno. vsetko malo u nas rychli spad, zoznamenie s detmi, s rodinami, zacal u mna byvat, pokial nebol so svojim dietatom. vztah bol idilicky, takmer sme sa nehadali, a ked, tak iba kvoli blbosti.
riesil sudne este sirsi styk o dieta, proste tahanice po sudoch s ex, este to nie je uzavrete ani po 3razoch, jeho ex velke tlkay na nho davala, co sa tyka dietata, proste sama buzeracia, vypisovanie mailov, nedokazu ani nedokazali spolu komunikovat.. do toho jeho exmanzelka dala navrh na cirkevnu anulaciu (obaja veriaci) - myslim, ze s tym nebol stotozneny. nikdy nechcel o tom hovorit, ze to nemoze. ale predpokladam, ze ona ako dovody popisala klamstva, ktore on bral velmi tazko - to je len moja domnienka.
az prisiel den, kedy mi povedal, ze nechce vztah, chce byt sam. pravdepodobne kvoli cirkevnej anulacii, ze to nema doriesene a podla jeho slov je hriech, ze zije takto.
a tak dievcata, som nesmierne sklamana.. stretnete v zivote niekoho, o ktorom si myslite, ze je to ta spravna osoba, osoba s ktorou chcete ostat, jeho slova a ciny boli rovnake ako moje.. a zrazu vas opusti bez mihnutia oka.. ved to nebola kratka doba, takmer 2 roky… moja dusa a srdce place..