Vzťah plný samoty a emocionálneho napätia: Ako ďalej?
Ahojte dievčatá, asi sa potrebujem len zdôveriť. Od puberty som bola dosť uzavretá osobnosť. Objavili sa u mňa nejaké psychické poruchy, potom 6-ročný vzťah s veľmi pokryveným človekom a ďaľšie roky sérií potácania sa. Momentálne mám priateľa. Mnoho sa toho medzi nami za krátky čas zomlelo. Rany v podobe nesúladu hodnôt, vyhliadok do budúcna, strachy, narušená dôvera, rochody a sem tam to ešte zabolí. Priateľa mám rada, myslím si, že v hĺbke duše je dobrý človek, že má dobré srdce. Však na jeho charaktere sa odrazili doterajšie skúsenosti aj výchova prísneho rodiča. Má v sebe množstvo agresie. Teraz už je v strednom veku a neprejavuje sa to natoľko, ako sa zvyklo v mladosti. Aspoň tak sa vyjadril a tak z jeho rozprávania o živote dedukujem. Vnímam v ňom skrytú nervozitu, s ktorou sa snaží bojovať, viem že aj moja povaha mu dáva zabrať. Vidím, že sa snaží, ale je to jednoducho tam. Nedošiel zatiaľ do bodu, že by to chcel riešiť odborne, skôr to tlmí rôznymi rýchlymi cestami - látkami,.. doterajší život sa odrazil na ňom a preto sme sa možno stretli, môj život je tiež ruinna. Preto si hovorím, že ani nemôžem žiadať viac od neho, lebo sama nie som okej, sama asi nedokážem dať, to čo potrebujem. Cítím sa osamelo, aj keď sa snaží somnou tráviť čas. Nepustí ma hlbšie do vnútra. Nehovorí mi všetko, množstvo možno skrýva, tak ako ja. Myslím, že sa cez túto priepasť nikdy nedostaneme, ak v to neprecitne, že by to chcel sám. A ja? Čo mám vlastne robiť ja? Už nie som najmladšia, hoc je medzi nami 15 rokov rozdiel. Uvedomujem si, že si potrebuje dať život do poriadku. Pomaličky začať odznova, nanovo, atď. Možno ani nie som človek, ktorého pri sebe potrebuje. Najskôr ma to tak veľmi bolelo, trápilo, že to nemôžem byť ja. Cítila som sa tak menejcenne, že zasa to nemôžem byť ja ako to vidím u iných párov. Potom si však uvedomím, že to ani ja byť nemôžem, lebo ani neviem, kto som, alebo skrýva kto som. Teraz som to tak upustila. Zmierila sa s tým a snažím sa byť aspoň priateľ, silný, s obavami z toho, čo prinesú ďalšie dni. Som rada, že sa mu začína pomaličky, aj keď pomaličky dariť. Toto vedomie je silnejšie ako nejaké nešťastné očakávania. Toľko umieram v sebe, toľko odpúšťam, ako nikdy. Toto je prelomový človek v mojom živote, no napriek tomu sa ním cítim odmietnutá, nemilovaná a osamotená. Rada by som bola silná, zamerala sa na seba. Robím to momentálne násilím, lebo moja myseľ stále ubieha k tomu, kto, čo iní...a opäť od seba. Tak silou mocou, musím teraz sa pýtať samej seba, že čo chcem vlastne ja, čo by som si priala ja,...Je to nezvyk a je to silené, ale snáď to časom bude lepšie. Čo myslíte? Tu sa ma známi pýtali, že či nepôjdem s nimi na dovolenku. Samozrejme som rátala s tým, že on odmietne, poznám aj dôvody a rozumiem prečo, ale je to jeden z mnohých momentov, kde si vlastne uvedomujem, že ostávam opustená z jeho strany. Tak premýšľam či ísť. A čo prinesie čas odlúčenia. Aj teraz budeme týždeň bez seba a ja som v strese.To by tak predsa nemalo byť. To je tá dôvera. Ale už nevládzem. Čo bude to bude, akurát, že ľahšie sa to povie, ako žije. A napriek rôznym racionalizáciám v mojej hlave sú emócie neodbytné.
Nič pozitívne co ti tento vzťah dáva, som od teba neprečítala..
Same negatíva, ako ta to unavuje, vyčerpáva, si na dne a zlomená..
Nič ti nedáva, nič z neho nemáš.. Vy ani nemáte vzťah.
Prexo sa ho tak držíš?
Co si ty jeho mama, či doktorka..
A nebudeš vedieť, čo robí?
Véd zdvihnes telefón, opýtas sa, pokecas..
Ja si neviem predstaviť, takto fungovať, ako opisujes, zozierat sa.. Mňa len prečítať to, unaví.. Nie to ešte dobrovoľne zažívať, znášať, trpieť a dookola rozmýšľať..
Ešte ti chcem napísať, že podľa toho,čo píšeš, si úžasná žena a naozaj kvalitný človek. Keby takých ako Ty bolo viac, svet by bol oveľa krajší. Myslím,že mnohí by si priali mať takú kamarátku ako si Ty. A ver mi,že strach sa dá ovládať, je to moja skúsenosť a ak sa to naučíš a zostane Ti také dobré srdce a hodnoty aké máš,budeš ešte výnimočnejší človek. Píšem úplne úprimne...
týraš samu seba čiernymi myšlienkami a takýto človek je naozaj pre svoje okolie unavujúci. Čo ti má povedať na tvoje depkárske reči? Ak by sa v živote nepozrel na inú, ak by ti povedal, že ťa miluje a pod ku mne bývať, už by si bola šťastná? Ty musíš dospieť do bodu, že nemôžeš očakávať od iného, že ťa urobí šťastnou, ty sama musíš pociťovať šťastie vo svojej duši. Keď dospieš do tohoto bodu, uvidíš, ako sa ti presvetlí život.
To on si večer vedľa teba ľahne ako taký otecko?
Vy spíte v jednej posteli? Ako dôchodci? Bez sexu.. Ten bol daaavno.. A obaja ste s tým ôk..
Vy ste zrejme rovnakí.
Tebe nevadí ze po. Tebe netuzi?
Nechceš byt chvíľu sama?
Bez chlapa, len tak sama, užívať slobodu voľno..
@flavia1 Ďakujem krásne za milé slová. obeta, starostlivosť...Myslela som, že tak to má byť, ale pravdupovediac veľa dobrého mi to v živote neprinieslo, asi som v tom tiež pochybila, možno ma hanli nesprávne motívy - byť prijatá, atď. Každopádne rada si to ponechám, ale musím sa ešte naučiť efektivite, nech to vlastne nepôsobí v mojom živote i v živote iných kontraproduktívne. Ďakujem, sama si kvalitný človek ♥.
@0silvia0 Áno ďakujem, máš pravdu. Ďakujem Ti za všetko ♥
Takže preto sa bojíš odísť, že fajčí trávu a chces ho mať pod kontrolou?ty všetko zle vzťahujes na seba ty si komplikovaná, ty si ..myslím, že on je viac mal ísť s tebou na dovolenku prišli by ste na iné myšlienky, oddýchli si.Ved asi nie ste spolu mesiac mal by poznať tvojich známych.Ty nechceš mať raz rodinu?z prečítaného mám pocit, že len, aby niekto bol si ochotná večer zaspávať s plačom a ráno vstávať so zaludocnou nervozitou.
Aby sa nestalo, že o pár rokov precitnes, že si s ním zabila 6 r ako s predchádzajúcim a ušiel Ti vlak.Ty si citlivá empatická potrebuješ pevnú oporu .A to, čo píšeš potrebuje svoj kľud ...preto nemal rodinu neviem myslím si, že on nie je vhodný človek atď...a preto sa pýtam či ty plánuješ dieťa.Ci si myslíš, že sa zmení?Nezmení a už ma svoj vek.Velmi ho riešiš je dospelý nech si svoje traumy rieši ako chce ty hľadaj svoje šťastie, ale pri ňom to nebude
je super, že si to všetko uvedomuješ, kde robíš chyby, aj tvoja pokora je fajn. Aj že vieš prijať kritiku aj prísnejšie slová na svoju adresu. Len to všetko treba správne uchopiť. Možno ti ten týždeň dovolenky prospeje, prídeš na iné myšlienky a upraceš si hlavu
A dávaj si pozor, aby si úplne nestratila samu seba len, aby on bol spokojný.Mysli viac na seba píšeš veľmi rozumne si inteligentné citlivé žieňa.Oddychni si a uži si dovolenku.A žiadne obavy🙂
Ďakujem🙂 Vieš, kedy príde tá efektivita, keď začneš mať rada samú seba. Vtedy budeš presne vedieť vyhodnotiť, kedy treba pomôcť, kedy nie a kedy je to tak, že si zneužívaná. Ja stále tvrdím, že pomoci by malo byť na tomto svete viac, niekedy aj na úkor vlastného pohodlia a všetko len do istej miery a niekedy nie je nič zlé na tom povedať nie. Naozaj úžasne a krásne vnímaš veci, len to pretaviť do reality. Mne sa veci začali ukazovať až keď som začala meditovať, čiže som dokázala byť bez myšlienok a ukazovali sa mi veci, o ktorých som síce vedela, ale vedome som ich nevnímala. Ak sa chceš naozaj zmeniť, tak ti prídu veci, ktoré ti k tomu pomôžu. Píšem ti vlastné skúsenosti, prešla som si všeličím a bola som na tom aj tak, že som sa už ráno nechcela zobudiť.... sila je v tebe a strach z neznáma treba prekonať a ísť do toho....
Držím palce
@luccija Ďakujem ♥ a tiež prajem všetko dobré.
myslíš tým, že tvoje rodinné prostredie nebolo dobré? V pôvodnej rodine ti začali psychické problémy?
No, čo sa týka mať rada samú seba...raz ma napadla jedna myšlienka... prijímaním vlastnej nedokonalosti sa človek približuje k dokonalosti... Avšak ja tú dokonalosť vnímam inak ako táto doba. Pre mňa človek približujúci sa k dokonalosti znamená, že robí všetko preto, aby bol stále lepší človek a to je veľmi ťažká práca, ale výsledky sú nádherné. Dnešná doba poníma dokonalosť falošnú, všetko musí byť tip top, ženy krásne, chudé, vyšportované, ideálne krivky, žiadne vrásky, na domoch nič staré, všetko vynovené atď, atď... Ak sa chceš zbaviť nejakých svojich vlastností, lebo ťa ťažia, tak to úprimne chci a prídú ti do života možnosti, ako to dosiahnuť. Teraz píšem ako kniha, ale je to tak. Ja mám teraz takmer 40 rokov a som úplne iná ako pred napr. 20timi rokmi. Mnohé zlé vlastnosti som porazila len tým, že som to chcela a oni odišli, niektoré idú ťažšie, ale ide to.
Prosím Ťa prečítaj si tvoj úvodný príspevok iba negatívne veci.Co vlastne čakáš od tohoto partnera?On Ti nie je oporou žiadnou starší o 15 r plánuješ rodinu?on prečo nemá rodinu?
Povedal Ti normálnu vetu, že možno sa nebudeš chcieť vrátiť, lebo asi vie, že nie je žiadne terno a len tak sa to hovori.Ja Ti prajem, aby si naozaj zistila, že sa dá žiť ľahšie a, že on je tvoj problém prečo sa cítiš neista.Trápite sa navzájom.Preco vlastne nechcel ísť s tebou na dovolenku?Odpovedz mi prosím akými látkami riešil svoje problémy.Nemozes mať všetko pod kontrolou chápem, že pri OCD to je ťažke.