Závislosť na priateľovi. Ako sa oslobodiť od strachu?

Hovorí ti niečo HPO? Skús si o tom prečítať? A niečo o favorite person (FP).

Ja som bola taká na začiatku vzťahu. Mala som zle skúsenosti s chlapcami a to ma poznačilo. Po čase som zistila že proste on ma neopustí. Možno mi to dával aj nepriamo na javo 😆ale mám z neho pocit istoty. Mame hádky vieme sa fakt pohádať aj krízy asi lebo sme skoro stále spolu ale ja viem, že vždy všetko prehrmí a vôbec ma neštve keď sa pohádame. Ono partnery si musia veriť za mňa. Ja som naňho naviazaná tiež ale viem keď sa rozídeme že svet by sa nezrútil ale v pláne to nemáme skôr svadbu plánovať 😆 ono musíš ty si to hlavne v hlave nastaviť viem že je to ťažké ale vždy musí chcieť človek.

Ocividne mas nejaky problem, tak si ho najskor vyries- ak to zvladnes sama tak ok, ak nie- odborna pomoc a potom sa pust do vztahu, lebo takto ublizujes sebe a rovnako aj parterovi.

Úplne to chápem sama som si tým niekedy prechádzala ak chceš môžeš mi napísať do správy môže tam byť viac toho prečo si pripútaná k nemu

Neboj nic, vezmete sa, budete mat deti, a budes rada ked nebude doma a budes mat od neho pokoj🤣 toto co opisujes je zamilovanost+tvoje nizke sebavedomie a sebahodnota…. Ked jedno z toho zmizne tak sa ti ulavi😆

Mohla by ti pomôcť blízka osoba ktorej dôveruješ

@anonym_autor tiez som bola taka a to sme ani nemali krizu,hadky,nic...A i tak som sa vkuse potrebovala uistovat,ze ma miluje.Tiez som mala vkuse zle myslienky,tvorila si rozne pribehy a sama sebe robila strach...Podla mna a teda s urcitostou bol problem vo mne.Mala som zle detstvo,zleho tatku,na mamu na mna,cisty otras.Nemala som priklad,ako vyzera milujuci vztah.Pre mna,ako dievcatko,bolo "normalne"ze su doma denne kriky za vsetko.Kazdy jeden den cirkus.Raz bola vecera moc horuca,ci ho chcela schvalne popalit,potom zas bola studena,ci ho chce otravit.Kazde jedlo obrblal,ale nie,ze hundral,on vyslovene krical aj do noci za to na mamu,zbil ju,no skratka horor.A to je len priklad jedla,tam boli cirkusy aj za zly nakup,chlieb moc tvrdy,babovka kakaova,on chcel vanilkovu,ak som mala zlu znamku,opat si to mama odniesla,ze to je jej vychova,pritom on sa o mna nestaral atd atd.Ja som to brala,ze vsetky deti tak ziju,ze manzelstvo je o tomto skratka.Ze muz ma navrch a zena sluzi.Preto som vzdy vykrikovala,ze ja sa nikdy nevydam a budem radsej sama.No ako som zacala dospievat,samozrejme sa mi chlapci pacili,bolo mi s nimi dobre,prisli prve lasky.No ja som nevedela zhodnotit,co je este ok a co uz cez ciaru.Dodnes si pamatam na jednehi frajera,ktory chodil na rande skoro vzdy opity.Nepacilo sa mi to,no mala som strach,ze ho stratim,chapes?strach,ze stratim takehoto vola?Raz som sa ozvala a vklude mu povedala,ze sa mi nepaci,ze vzdy ked za mnou pride,je opity.On hned vybehol na mna,ze ved je mlady,zaraba,pije za svoje,ze ved kazdy spravny chlap si da pivo,ze vobec nie je opity,co histercim,ze som uz jak jeho mamka.Odul sa a odisiel a ja?bezala som za nim!!!!!!!!Potom som mala dalsieho,ktory mi bol neverny preto,lebo som jedneho dna odmietla ist von.Proste som napisala,dnes budem radsej doma,nechce sa mi do tej zimi,ved oddychujme v teple.On?pozval si kamosku a vyspal sa s nou.Az po skoro pol roku to na mna vybalil,ked sme sa za nieco hadali.Vykrikol,aj tak som ti bol neverny a mozes si za to sama.A teda dodal toto,ze som nesla vtedy s nim...ano ano,ja viem,cistych idiotov som si hladala,nachadzala a vobec nechcem vyzerat,ze som chudiatko.Proste som bola akoby v jednej linii idiotov....No ako mi rastol vek,jedneho dna prisiel naozaj skvely chlap a nebol skvely len na zaciatku,ako aj henty dementi.On bol skvely aj po roku,po dvoch,stale.No ja,uz totalne zmindrakovana z tatku,z exov,som mala vkuse plnu hlavu toho,ze kedy to prepukne?co bude tento krat zle?jeden bol pijan,dalsi nevernik,co bude teraz?nie,ze by som mu neverila,ale ja som uz skratka bola ako keby vopred nastavena,ze bude opat zle.Nase zaciatky boli hoc krasne,ale tazke,kvoli mne.Vkuse som potrebovala pocut,ze ma lubi,ze aj teraz ma lubi a bude ma lubit aj o 10 sekund.Ak sme aj mali nejaku mini hadku,za uplnu blbost,ja hned v hlave,no tak teraz ma uz isto nelubi a necha ma.Boze to bolo strasne....Inak sme spolu dodnes,je to uz moj manzel,mame deti a ja sa tak divim,ze on somnou zostal 😅 ak nie je toto dokaz,ze ma lubi,tak uz nic.Spatne,ked na to myslim,urcite by som v tej mladej dobe hladala pomoc od psychologa.Nehladala som ju,sama som to studovala a mozem byt len vdacna,ze som mala stastie,ze mi moj nezdrhol.Vela vela som sa s nim rozpravala,vsetko mu hovorila o dectve,o zlych byvalych,mozno aj preto vytrval,ze ma bral,ze som si presla zlym,tak to chovanie je adekvatne tomu.Lenze nie kazdy ma to stastie,takze urcite by som radila,psychologa,zistit,preco aj ty to mas takto,ako to mas,to lipnutie na partnerovi a strach,ze prides o neho.Ja uz som vo veku,ze absolutne ma taketo myslienky nenapadaju.Mam sebavedomie,je mi fajn,vobec nerozmyslam nad kravinami.Nemam ruzove okuliare,viem,ze to co je dnes,nemusi byt zajtra,cize ak sme dnes stastni manzelia,neznamena to,ze ma zajtra nepodvedie,alebo neopusti.No netrapim sa tym,nelipnem na nom,nemyslim na nieco,co nie je a nekazim si uz vztah.Proste zijem pre okamih tu a teraz.

@anonym_d3aec5 to si krásne napísala, veľmi dlho som necítila niečo tak uvedomelé, niečo tak veľmi úprimne a objektívne, úprimne fakt tento text na mňa zapôsobil