Aj vaši muži vám do života vstúpili celkom nečakane?

13. mar 2023

Aj vaši muži vám do života vstúpili celkom nečakane?
Stále som hľadala, pátrala, tlačila, nešlo to, čakala som...
A keď som to najmenej čakala, zrazu prišlo niečo omnoho lepšie ako to, čo som v skutočnosti chcela. 🍀
Naozaj je takýto život? Naozaj sa pri tom správnom človeku zrazu cítime byť úplne sami sebou, bez masky, od začiatku sa na nič nehráme a hrá tá správna chémia?
Nikdy som si nevedela predstaviť, aby som sa úplne uvoľnila pri mužovi, vždy v každom vzťahu to bolo náročné, vždy som bola v miernom kŕči, že čo ak nebudem dosť dobrá.
A náhle príde niečo, čo si neviem vysvetliť, taký pokoj v duši spolu s tým človekom.
Úplne nečakane, keď som bola nepripravená, takmer na dne, úplne som odhodila masku, vtedy prišiel do života a videl ma, hoci aj v zlom rozpoložení, ale "úplne nahú", naozaj bez tej masky, ktorú som často mala pri hľadaní muža...

perdita11
13. mar 2023

Ano presne tak. Drzim palce

bylinka25
13. mar 2023

Áno, ja som svojho muža našla po dlhom hľadaní, len to chcelo obetu a ísť za ním 300km.

moonlight1210
13. mar 2023

Ano, presne tak. Ked som sa vzdala myslienok na to, ze niekedy si vobec najdem niekoho, s kym mi bude dobre, nasiel si ma on sam. A dokonca mi povedal, ze najprv ma par mesiacov sledoval len z dialky, lebo si dodaval odvahu za mnou prist. Ale sposobom, akym nakoniec prisiel, si ma ziskal hned na prvu dobru.

A ano, naozaj “sa pri tom správnom človeku zrazu cítime byť úplne sami sebou” a nic nehrame. Ani netuzime. Necitime potrebu sa robit nejakymi. Lepsimi.

andreatytler
13. mar 2023

Joj to je pekne😍. Nepoznam to ale prajem ti to.

bluka2
13. mar 2023

@moonlight1210 povedz viac akým spôsobom - to znie pekne. Romanticky pondelok 😄

zorkahorka
13. mar 2023

Ano. Ked prestanes hľadať, vtedy si ta laska nájde sama. A mozno si pokrocila aj kusok smerom k sebe a zacala si sa mat viac rada a vážiť si samu seba

toskanka
13. mar 2023

Nie, toto sa mi ešte nestalo, ale dobre sa to číta 🙂

marianarem
13. mar 2023

Ano aj ja som mala takyto pocit pri manzelovi, presne ako pises. U nas ale ani neviem, ci mi vstupil do zivota necakane, skor by som povedala, ze jedneho dna uz konecne vstupil. Lebo my sme sa predtym uz x-krat skoro stretli. Na vysokej mal byt moj spoluziak v kruzku, prisiel aj na zapis, ale v poslednej chvili sa otocil vo dverach a isiel sa zapisat na inu VS. Odvtedy sa este viackrat stalo, ze sme sa v tom istom case stretavali s tymi istymi ludmi. Alebo ze bol fyzicky tam kde ja, ale nezoznamili sme sa proste. Aj o mne viackrat pocul od roznych ludi, pricom nevedel, ze je to o tej istej osobe. Nakoniec po 12 rokoch od tej VS prisiel pracovat k nam a stal sa mojim kolegom a konecne sme sa stretli 🙂

scorpionflower1
13. mar 2023

Ja som svojho muza "z videnia" poznala uz asi 10 rokov, ked sme sa dali dohromady. Moj prvy rozhovor s nim bol cista katastrofa, on bol strasne neprijemny, bol drzy ako opica, vtedy som si povedala, ze je totalny debil, a irazila som sa, ale ked som ho neskôr spoznala, tak som tuto jeho "nekorektnost" (nie povyseneckost alebo aroganciu) zacala uplne milovat. Vedel dostat ludi do rozpakov a rad provokoval, potom sme sa na tom spolu smiali (ja viem, nekorektna zabava). Strasne sa mi na nom pacilo, ze vie zabojovat za to, co chce. A od zaciatku ma bral taku aka som, bral aj moje zle vlastnosti. A tiez by som nikdy necakala, ze s nim budem zit a mat dieta, prislo to, ked som mala velmi zle a destruktivne obdobie, citila som sa strasne sama.

vilma7
14. mar 2023

Nie, nebolo to nič nečakané, keďže sme sa spoznali cez internet.