Akú máte hranicu, ktorú ste ochotná tolerovať partnerovi počas hádok?
Ahojte, kde je pre vás hranica, kde ste ochotne partnerovi/manželovi tolerovať zle správanie voči vam počas hádok ? Mne niekedy napríkad povie že som hlúpa, alebo podobne veci a mne sa to nepáči, ale neviem či takéto slova mám tolerovať. Mám svoje chyby, neviem pri takmer pol ročnom dieťati udržovať nejaký veľký poriadok, upratujem každý deň, ale skratka nemám v tom taký systém, aby bolo upratané. Napriek tomu, že nemám dokonalý poriadok, potrebujem aj nejaký čas na seba. Napríklad ráno si radšej vypijem kávu, ako by som za ten čas sa naháňala a upratovala, veď nie je život len o dieťati a upratovaní. Proste chcem mať aj nejaký čas na seba. Vôbec mi nevadí sa ísť sama prejsť na pol hodinu, aj keď tu nemáme super dôkladný poriadok. Ked ma partner napríklad na hodinu malú, tak sa idem napríklad sama prejsť na pol hodinu a zvyšnú pol hodinu upratujem. On samozrejme upratuje tiež, ale mame veľký dom, a stále sa niečo najde, stále pri malom dieťati sa da niečo prať, skladať, variť, umývať riady, zametať, vysavat, proste vzdy sa najde čo upratovať. On mi vycita, že chcem čas na seba, keď tu nie je poriadok, že to ma byť predsa priorita. Tak ja už neviem či som ja taká divná a ozaj mám zle nastavené priority, ale bordel počká ale moje psychické zdravie je dôležitejšie, mňa to jedno dieťa totálne vyžmýka. Uspavanie je jeden boj, vnútri mi nespí cez deň, len po vonku musím behať a vtedy logicky nič nespravím. S nosičom neupracem, lebo musím intenzívne chodiť aby bola spokojná. Aj teraz už vrešti 😅. Ale odbočila som od témy, proste sa s partnerom často hadame a on často zvyšuje hlas po mne a hovorí štýlom “povedal som že toto bude tam a prečo si to dala zase inde?” “Mna to už nebaví takto žiť” a raz mi povedal že ma z tadeto vyhodí. Neviem proste či ja som ta zla čo toto musí sa naučiť tolerovať a viac sa snažiť poriadku, alebo kde je vlastne chyba. A tiež vulgárne nadava na naše zvieratá, aké sú j**nu** a že tomu psovi raz da päsťou, lebo sa nudí a obhrýza veci na dvore. Proste nervak. Som ja ta zla ?
Ak viem ze mam pravdu ja nech si hovorí co chce. Ak má pravdu on uznam si to. Ake hranice? Odid z izby a nereaguj a keď vychladnete porozprávajte sa
Tak si vyhrad nejaku hodinu denne na upratovanie, nie ze to mas roztahane na cely deň, potom.milion inych činnosti a nič neni poriadne spravene a ked upraceš, chod von
Alebo si napiš na papier, čo treba spraviť, čim skor to porob a potom už len pi kavu a hraj sa s malou.A tiez je pravda, ze kto vam ten neporiadok robi, ked muz je v praci a mala v kočiku? Sprav jeden velky upratovaci deň, ked umyjes aj okna a potom už len udržiavací poriadok a nemusiš robit generalny poriadok každy deň..Okrem varenia a umyvania hrncov čo tam chceš každy deň pratať? A este, ked mate zahradu? Mala sa nevyspi v kočiku na zahrade?
Posli ho, nech najde cvicak v okoli a chodi tam so psom, aby bol pes vychovany. Upozorni ho, ze ak bude k nemu agresivny, pes sa ho bude sice bat, ale jedneho dna mu rupnu nervy a zautoci na neho. A moze si byt isty, ze ako prve mu pojde po hrdle. Je to zviera, nie je hlupe. Ma svoje hranice.
Tak by sa mal ovladat pri nom, ak ho chce naozaj vychovat.
Vynervacit sa moze ist do lesa, ak si trufne povedat svoj nazor medvedovi do oci.
Byt odvazny a nadradeny k slabsim a zavislym je zbabele.
Co sa tyka poriadku v dome, na to su napisane mnohe knihy.
Problemom je, ze ludia toho nazbieraju vela (lebo i to chcem, i tamto sa mi paci), popchaju to, kde uvidia volny priestor, ze sa to tam velkostou zmesti, alebo vymyslaju sto ozdobnych kosikov a krabic, ako tam narvat este dalsie (nove a nove) veci.
Napr. v kupelni toho byva casto neurekom. Oblecenie detto.
Potom i upratany dom posobi stale rozhadzane. Je toho v nom privela na kope.
Zaklad vsak je urcit, kde ake veci budu. Aby boli zhromazdene logicky pri sebe. Napr. vsetky cestovne tasky, kufre, ruksaky v jednej skrini v predsieni na hornych policiach. Atd.
Ked toto mas vytriedene (alebo si aspon prejdes dom, kde vsade mas postrkane rovnake veci, aby si ich videla a pripomenula v pamati - kolkokrat clovek aj zabudne, kolko toho realne uz ma), zrazu vidis, kolko toho mas a ci vobec to vsetko potrebujes. Dokonca mozes zistit, ze mas niektore veci duplicitne.
Druhy krok je rozhodnut, co z toho potrebujes a co pojde prec (darovat, predat, vyhodit).
Treti krok je nechat si toho v kazdej polici v skrini tolko, aby vznikol pomer 70:30. Teda 30% priestoru nezaprataneho. Vznikne tak pocit, ze skrina nie je vrchom preplnena a veci su vtedy ulozene prehladne. Kazdu vidis, pamatas si co mas, lahsie sa ti rozhoduje, co si napr. oblecies.
Rovnako odstranit mnozstvo ozdobok a milych drobnosti z policiek, nechat iba tie ozaj (tebe) najcennejsie.
Ked vypraces takto veci, zrazu mas dom o polovicu prazdnejsi. A presne vies, kde ake veci odkladate. Navyse je tam na ne pohodlne miesto, rychlo sa to tam sprace.
(A ked ta nutka kupovat nieco nove a vies kolko miesta este pri danom type veci mas (trebars v satniku), lebo uz mas v tom prehlad, tak si kolkokrat povies - naco mi to bude? A usetris. Alebo ked uz, tak funguj principom jedna nova vec do domu a jedna z rovnakych starych veci von. Takze nova bluzka do satnika, jedna zo starych prec.)
Zacni kupelnou a vyhadz vsetky kremy, kozmetiku, vsetko, co nepouzivas pravidelne, alebo mas duplicitne.
Potom pokracuj oblecenim (ja konkretne som si kupila kosiky s priehradkami. V kazdej priehradke je jedna vec, jedno tricko, top, svetrik. Krasne to cloveka obmedzuje v pocte veci, co vlastni. Nove tricko mozno medzi stare este do police natlacis, pocet priehradok ale uz neoklames. Nutia ta vlastnit len presny pocet veci.)
Potom pretried v kuchyni vsetky plechy, misky a misticky, kuchynske naradie, nekompletne sady poharov, kuchynske pomocky, co si myslela, ze pouzijes, a potom nikdy nepouzila (najcastejsie “zlepsovaky”). Na kuchynskej linke si nechaj najnutnejsie veci.
Atd.
A potom si uz len stanovis rutinu na upratovanie.
Lebo trebars kupelna bez mnozstva teglikov a flasticiek sa umyje raz-dva za pol hodinu max.
Ked je menej oblecenia, perie sa sice castejsie, ale mensie davky a rychlo sa to da spratat. Ako ked su potom po tyzdni kopy pradla. (Ja som si usila do pradloveho kosa vlozku na roztriedenie farieb tak, ze objem jedneho vrecka je presne davka do pracky. Ked sa dana farba naplni, hodim ju prat.)
Su veci, na ktorych zehlenie mozes kaslat, trebars postelne pradlo vyklepem a vyvesim co najrovnejsie, potom prezehlim len legu s gombikmi a poskladam.
Setris si tak cas.
Ale upratovanie si takto zjednodus kvoli sebe, nie chlapovi.
Lebo tebe ostane viac casu na kavu a seba. A raz pojdes do prace, tak sa ti bude lahsie s rutinou a prehladnym mnozstvom veci existovat.
Nie si jedina zena, co s tymto bojuje.
Ver, ze aj ja som sa musela k tomuto dopracovat cez mnozstvo hodin stravenych bezvyslednym upratovanim a naslednej frustracie, ked mm pindal, ze u nas “stale bordel”.
Sušička, umývačka, robotický vysávač - pomocníci na nezaplatenie. Udržať poriadok pri pol ročnom bábätku je malina. Keď podrastie bude to horšie. Ja som typ čo potrebuje poriadok. Takže na jednej strane tvojho muža aj chápem. Lenže ja ho potrebujem k psychickej pohode, ty nie. Takže sa to porovnať nedá. Naozaj odporúčam nakúpiť si všetkých možných pomocníkov.
@spadnutaslivka uplne suhlasim
nevravim,ze to nie je narocne,ale ja mam poriadok vzdy (nie 100%) a to mam deti dva roky po sebe...vety ttpu "nechce spat len v kociku" tiez nechapem...deti to treba naucit (a to prve nam spavalo zle 3roky v noci,caste zobudzanie),ale spavala v postielke,lebo som ju to naucila,hoc to trvalo mozno tyzden,dva...a nie netyrlaa som ju pri tom,len som urcila pravidla☺️
Mne sa zdá choré, aby mal niekto ako prioritu poriadok. Jasné, v špine nežijeme, ale priorita je opatriť deti a potom som ja, domácnosť je až celkom ďaleko za tým. Je úplne jedno, že iné žena vedia zvládať XYZ vecí, je úplne jedno, že aj ty by si mohla zvládať viac. Načo? Čas s dieťaťom bez pracovných povinností si treba užiť, ujde rýchlo a potom už sa budeš naháňať stále, prečo by si sa mala aj teraz? Pre mňa totálna kravina. A rovnako sa mi zdá choré, aby niekto milovanému človeku nadával do hlúpych. Po prvom raze by som veľmi dôrazne a jasne varovala, že to bolo naposledy, inak to bude mať následky. Vieš čo, fakt by som s tvojím mužom žiť nechcela.