Dva emocionálne svety s partnerom
Prosím vás chcela by som to vedieť ako to máte vy … keď sa vam v živote niečo strašne stalo až tak že ste boli mimo diania aj niekoľko dni preplakali ste nejedli alebo akokoľvek čo je už strop vášho smutenia ako vam bol priateľ manžel oporou? Ja keď som prežívala niečo obdobne partner za mnou ani neprišiel až na další deň po práci keď si vybavil xyz svojich aktivít ani len neobjal len na mna v tichosti pozeral ako blby…. To čo mu mám ešte aj v ťažkej chvíli vravieť čo potrebujem? Alebo to máte automaticky že vie ako na vás ? Tak ma to napadlo že asi nebude ten pravý orechovy keď mi po takomto zruteni nevie byt nijako nápomocný ….
Samozrejme, ze mi je oporou. Tvoj je mozno od mamicky zvyknuty, ze ofukovany je len on.
tak podľa tohto by som nesúdila či je ten pravý alebo nie. možno to vyhodnotil že potrebuješ byť sama, nemusí každý reagovať podľa našich predstáv, ktoré ani nevyslovíme.
Teda ja nie som takto emotivne a placlivo naladena, ale asi by zalezalo z coho som sa zrutila. Ale je mozne ze je neempaticky alebo nevie ako v takychto situaciach reagovat.
@autorka keby je to kolega, tak pochopím, že si nie ste tak blízki a jednoducho niektorí ľudia nevedia utešovať, nevedia čo majú hovoriť, nevedia či objatie je správna voľba. A nerobí to z nich neempatických ľudí. Lenže on je tvoj priateľ, pozná ťa a vie, čo potrebuješ, keď máš ťažké obdobie. Nevidím jediný dôvod na to, aby ti nebol oporou a nechal ťa samú. Nikdy sa mi to nestalo, u nás aj bežná zmena nálady vzbudí pocit, že sa niečo deje a pýta sa ako mi môže zlepšiť deň, čo pre mňa môže urobiť. Stará sa ako sa mám, či sa cítim lepšie alebo horšie, či chcem byť sama alebo mať spoločnosť. A keď sa na to mám pozrieť z mojej strany, nevedela by som sa pozerať na to, ako sa trápi a ja potichu sedieť a hľadieť do blba.
Neviem čo to má ten tvoj za výchovu. Pretože vyhodnocovať situáciu niekoho iného bez toho, aby som sa opýtala a potom reagovať ako ja uznám za vhodné mi príde odveci. Predsa keď sa niekto milovaný trápi, tak sa spýtam, čo potrebuje a nebudem čakať kým mi povie “poď ma objať a utešiť“.
Lepšiu radu ako ti napísali vyššie už nedostaneš - odpoveď poznáš sama.
Tak niektori ludia proste nevedia, ako maju pomoct, ked je niekto na dne. To z nich nerobi zlych ludi, mozno to vnutorne prezival s tebou rovnako tazko, len naozaj nevedel, ako ti ma pomoct.
Otazka je, co strasne to bolo. Urcite veci neprezival tak ako ja, kedze ma emotivnu hranicu o dost znizenu oproti mojej. Ale je mi oporou v inych veciach a mozem sa na neho na 1000% spolahnut v inych veciach- beriem to, ze nie kazdy je dokonaly a toto patri k jeho nie silnym strankam, ale s tym dokazem v pohode zit🤷♀️🤷♀️🤷♀️
Moj tiez nevie co ma robit ked mi je tazko. Myslim, ze ani on nezazil v detstve ked mu bolo tazko nejaku oporu od mami alebo otca tak teraz nevie sam 🤷🏼♀️ Pre mna to nie je dovod na rozchod. Ja mu vela krat sama poviem, teraz mi neni dobre, pomohlo by mi keby si... A on to spravi a to je pre mna dotatocny dokaz lasky.
Ja tiez kolko krat neviem ako jemu pomoct ked mu neni nejlepsie. Proste kazdy to tak v sebe nema.
Tu je klucom komunikacia.
Tak záleží, prečo také zrútenie. Zomreli ti nejakí najbližši príbuzní, niečo na ten spôsob? Lebo nepíšeš a ak je to niečo na pohľad z vonku nie až také vážne, možno sa pýta, prečo ma takú labilnu partnerku a uvažuje, ako s tým naloží
Nie je to ten pravy orechovy.
1. Chlap nevidí zmysel v planom utešovaní, vie byť prospešný tam kde može navrhnúť riešenie, urobiť niečo praktické pre to aby sa situácia zlepšila. To že ťa bude hladkať a čičíkať z jeho hľadiska situáciu nijak nezlepšuje, pretože to samotný problém nerieši.
2. Práve preto by si mu mala hovoriť čo má robiť. A kľudne aj to že teraz nechceš aby niečo konkrétne zariadil alebo ti radil čo máš robiť, ale chceš iba aby ťa objímal, uvaril čaj a vypočul tvoj nárek, že to ti teraz pomože aby si sa vyrovnala lepšie so zármutkom a potom spolu môžete vymyslieť aj to čo reálne možeš urobiť aby bolo lepšie.
3. Nie som chlap a tiež sa cítim nepríjemne keď mám niekoho iba utešovať, oveľa lepšie fungujem ako praktický pomocník ktorý zariadi, vybaví alebo dojedná nápravu.
Vsetky ktore ti tvrdia ze ho mas nechat ist lebo nie je ten pravy mali stastie ze toho ich vychovala rodina alebo partnerka pred nimi
Nie nie je zly clovek ani si na to nemusis zvyhnut, len mu musis pomoct aby sa to naucil ako @lauriik
Vzdy ked potrebujes jeho pomoc povedz mu priamo “teraz by som potrebovala aby si povedal QWERT a urobil XYZ”
Zeny su z Venuse a muzi z Marsu....
Doporucujem precitat tuto knihu a pochopis
Urcite trebalo vyslovit...ako sa citis a co od neho pptrebujes.
Nuz ludia sme rozni. Niekto v case zrutenia potrebuje objat, niekto potrebuje byt sam. Je tazko vediet co ten zruteny od toho druheho ocakava. Ja napriklad som ten typ, co nepotrebuje nikoho, nic len ticho a miesto kde si to sama prezijem. Mna keby niekto dosiel objimat a utesovat, tak by narobil viac skody ako uzitku.
Niekto vie uplne vycitit co ten druhy v taky cas ocakava, niekto len bezradne mlci a caka, ze sa dozvie co ma spravit. Ja osobne by som tiez nevedela, ci v taky cas mam utesovat alebo sa diskretne vzdialit aby som dopriala klud a priestor tomu druhemu.
Neviem ci z jednej nahlej udalosti, na ktoru ste sa ani jeden nemohli pripravit treba vyvodzovat zavery. Uplne najlepsie sa o tom vsetkom porozpravat. Ten druhy aspon bude vediet kde spravil chybu a bude pripraveny spravne ragovat ked sa toto zopakuje.
No neviem či chceš zachádzať do detailov, ale bolo by dobre keď už od nás chceš nejakú odpoved, nie iba všeobecnú, čo take sa ti stalo, alebo aspoň čoho sa to týkalo. Išlo o nejaké úmrtie alebo nejakú hádku s blízkou osobou/kamarátom? Alebo? Lebo od toho tiež veľa závisí a každý berieme niektoré situácie inak. Áno je zvláštne že sa partner vôbec nezaujíma, minimálne by sa tá aspoň mal opýtať ako sa citis či niečo nepotrebuješ alebo či tá má nehat osamote alebo má byt pri tebe. Každý sme iný. Ja som napríklad taká že keď sa mi niečo zle stane, napr. Sa s niekym pohádam alebo má niekto zradí alebo niečo riešim, tak som radšej sama ako keby sa mal niekto na mna dívať ako som zrútená. Je to dosť aj od situácie a od dôvodu toho preco ti tak je. Ale ak citis že mal byt pri tebe a bolo mu prednejších xy nepodstatných veci, alebo sa nedostatočne zaujíma o tvoje pocity, tak s takým človekom by som ja nechcela byt.
utekaaaaaaaj!!!!!!!!!!!!
Zažila som niečo podobné, partnera som vtedy nemala, takže túto oporu mi mala poskytnúť moja rodina. Nestalo sa. Odvtedy ubehlo 7 rokov a vzťahy sa nedali do poriadku. Takže tvoje sklamanie chápem, niečo sa v človeku zlomí a už nikdy to nebude ako predtým. Toto je však tvoj partner, s ktorým by si si to mala vyjasnit, nemusí to nutne znamenat koniec.
Moze byt ze nevie, co ma robit a ze je z toho sam paralyzovany. Alebo mozno by on chcel byt v takej situacii sam a mysli si, ze aj ty. Mojmu muzovi som v niektorych tazsich situaciach tiez musela povedat, ako si predstavujem jeho podporu. Ale ja to neberiem zle, lebo vidim, ze ked uz vie, co potrebujem, tak to ochotne robi. Teraz po rokoch sa vlastne uz ani nestava, ze by ma nevedel spravne podporit. Ale plati to aj opacne - aj ja som sa so svojim sposobom podpory uz trafila vedla a aj on mi parkrat musel objasnit, co potrebuje on.
Samozrejme moze ten tvoj byt aj ignorant a necita, ale na zaklade toho, co si napisala, to neviem posudit. Moze to byt tak aj tak. V podstate jasny blbec by bol az vtedy, ak by si mu vysvetlila svoje potreby a on by na to kaslal.
ak uz tvoj sok zo zlej udalosti pominul je cas sa s nim porozpravat. Povedz mu ako si sa citila a ze si cakala, ze bude s tebou sucitit, ze budes rada ked do buducna spravi to a to. Nelam nad nim kvoli tomuto palicu. Dufam, ze uz si vyrovnana so situaciou a v mieri
Podľa mňa sú to dva emocionálne svety vždy. Tým nechcem povedať, že chlapi emócie nemajú. Druhá vec je, čo tvoj chlap videl a zažil doma, aký má príklad z rodiny. Tretia nezanedbatelna vec je, čo je príčinou "zrutenia"...
Môj bývalý partner...keď som mu zavolala z práce a oznámila mu, že som sa dozvedela, že niekto veľmi blízky z rodiny zomrel, a skoro som sa v práci zrútila, neváhal, sadol do auta a prišiel po mňa. Nechal všetko, čo robil, prácu alebo už nepamätám, či bol doma alebo v praci, ale to nie je podstatné...dorazil do pár minút, objal ma, posadil ma do auta a odviezol domov, síce nepovedal nič, okrem "Je mi to ľúto", ale sedel so mnou v obývačke na gauči v objatí, pokiaľ som sa ja skľudnila...takto som preplakala pár dní .. varil, upratoval, robil nákup, ale nekomunikoval so mnou, lebo vedel, že by to nebolo v takej chvíli vhodné a že chcem byť so svojími myšlienkami "sama" a vnútorne sa s tým vyrovnať a znova sa zaradiť do bežného života...Čiže bol mi oporou, staral sa...
Aj reakcia na taketo stavy ake si mala moze byt rozna, ten tvoj reaguje takto. Dolezite je, ze prisiel. Ak ti ale cokolvek nestaci treba mu to povedat...treba vsak aj akceptovat jeho ako cloveka so sebe vlastnymi sposobmi vyjadrovania takychto emocii...
@tanyag ano aj v mojom pripade je to tema o umrti, velmi ma to zobralo az natolko ze neviem normálne fungovať ...a cim dalej tym viac si uvedomujem ze sme obaja niekde inde....nema ziadnu snahu mi nejako pomoct...ba naopak zije si svoj zivot akokeby nic (a to chapem ze svet sa nezastavi kvoli mne)...ale potesilo by ma keby som videla ze mu na mne zalezi a som jeho priorita....telefonáty su za celý deň max tak 10min aj to sa sťažuje čo zažil v práci on....správy na bode mrazu...nehovoriac je jeho koníčky nadalej fičia ...asi som stavana inak ale ja ked vidim že sa ludia trapia chcem im pomoct,nevesam im na nos svoje ťažkosti a tak
Ide o úmrtie zvieratká? ( niektorí ľudia nevedia pochopiť, akú citovú väzbu si vie človek a zviera medzi sebou vybudovat)
vy nemate rozne emocionalne svety jeho TVOJE EMOCIE NEZAUJIMAJU, chapes to? Alebo si to pripustis az po rokoch chodenia, ked bude z teba zmanipulovana troska?
Odpoved poznáš sama.