Mám pocit, že žijem so spolubývajúcim a nie s manželom
Som na pokraji vyhorenie a mam pocit ze zijem so spolubyvajucim a nie s manzelom. On pride z roboty o stvrtej, najie sa (navarene musi byt vzdy) a potom si sadne k pocitacu a hra hry az do vecera. Deti ho vobec nezaujimaju, ked po nom nieco chcu tak im povie nech idu za mamou lebo on je unaveny z prace. Ja robim tiez na polovicny uvazok, k tomu vsetko v domacnosti, ulohy so starsim synom, nakupy, pranie... ked mu poviem ze potrebujem pomoc tak mi vyhodi naoci ze on zaraba viac a ja som doma "len" 4 hodiny tak co sa stazujem. Citim sa hrozne osamela a vycerpana, vobec sa na neho nemozem spolahnut. Ma zmysel bojovat za takyto vztah kvoli detom alebo je lepsie byt sama?
@anonym_autor no s takýmto prístupom by veru nebolo navarené… zobrala by som deti von na pizzu alebo by som im urobila krupicovu kasu na večeru a milý pán spolubývajúci nech sa dá vypchať… on na teba zvysoka se*ie a ty mu vyvaras, lebo navarené musí byt? 😂 kto povedal, že musí?
@anonym_autor no s takýmto prístupom by veru nebolo navarené… zobrala by som deti von na pizzu alebo by som im urobila krupicovu kasu na večeru a milý pán spolubývajúci nech sa dá vypchať… on na teba zvysoka se*ie a ty mu vyvaras, lebo navarené musí byt? 😂 kto povedal, že musí?
@anonym_b3a498 totoma ako.prve zaujalo, preco by muselo byt navarene? 🫣🤪
@anonym_autor najdi si aj ty pracu, kde budes normalny pracovny cas.
@anonym_b3a498 totoma ako.prve zaujalo, preco by muselo byt navarene? 🫣🤪
@anonym_f55e99 Tradicna rodina, nie? 🙃
Nie nemusi byt navarene a ani oprane vyzehlene jeho pradlo.
Nenavar, bud s detmi.
On ma cas hrat hry mas ho aj ty na hry s detmi.
@domkakvet Akurat pochybujem, ze sa potom pan manzel zacne zapajat viac. Nic sa nezmeni. Len ona bude este vo vacsom strese.
@luccys este doplnim aby to prediskutovali vopred, lebo ano aj to moze nastat, ale poznam jednu rodinu kde to pomohlo, ale dohodli sa vopred, zena prisla s tym, ze musi pracovat, lebo nebude mat dochodok.
@anonym_autor je tu veľa príspevkov, kde to nefunguje práve romanticky a ja vždy uvažujem , keď tie ženy tu píšu že či naozaj chcú od nás počuť, že je to na hovno , alebo chcú počuť, aj ja tak žijem a tým sa uchlácholia, že je to v poriadku...
Takže v prvom rade keď už zvažuješ odchod potrebuješ peniaze , čiže nie polovičný úväzok, ale fulltime job. Potrebuješ bývanie pre seba a deti aspoň do rozvodu. A potrebuješ právnika na rozvod a to tiež stojí peniaze. Každopádne ti prajem, aby sa ti podarilo to , po čom naozaj túžiš
rozumiem vašej vyčerpanosti...to, čo opisujete, nie je partnerský vzťah, ale tichá, toxická dohoda o poskytovaní služieb...pomenujme to priamo: uviazli ste vo vzorci akéhosi výkonného servisu, kde sa hodnota človeka meria výškou príjmu a dĺžkou pracovnej zmeny...váš manžel sa správa ako hosť v hoteli, ktorý si za nájom a stravu platí peniazmi, zatiaľ čo vy platíte svojím duševným zdravím a časom, ktorý vám už nikto nevráti...tento stav nie je len o nespravodlivom delení domácich prác...je o hlbokej asymetrii v úcte...argument, že „on zarába viac“, je mocenský nástroj, ktorým vás drží v šachu...akonáhle na túto hru pristúpite a snažíte sa „dokázať“ svoju hodnotu tým, že urobíte ešte viac nákupov alebo úloh, len potvrdzujete jeho presvedčenie, že váš čas má nižšiu cenu než jeho level v počítačovej hre...často hovoríme, že vo vzťahu zostávame „kvôli deťom“...skúsme byť k sebe úprimní: deti nie sú hluché ani slepé...ony nielenže vidia, že otec o ne nemá záujem, ale v priamom prenose sledujú manuál na to, ako má vyzerať nefunkčné spolužitie...syn sa učí, že muž je ten, kto sa nechá obskakovať a rodinu vníma ako bremeno...vy ich učíte, že byť ženou znamená obetovať sa, mlčať a byť vďačná za omrvinky pozornosti...zostať v takomto nastavení „kvôli deťom“ je v skutočnosti odovzdávanie štafety vyhorenia a neúcty ďalšej generácii...bojovať za vzťah má zmysel len vtedy, ak máte s kým...bojovať sama za dvoch nie je hrdinstvo, je to pomalá emocionálna samovražda...pokiaľ budete doma fungovať ako výkonný, hoci nešťastný motor, váš manžel nemá jediný racionálny dôvod niečo meniť...má navarené, opraté a pokoj na hranie...vaša sťažnosť je pre neho len nepríjemným šumom v pozadí, ktorý sa dá vypnúť argumentom o peniazoch...akú verziu seba samej v tomto vzťahu denne pochovávate, aby ste udržali ilúziu „úplnej rodiny“ pre svoje deti? ...
Zobud sa
Nebud otrok
Nevar neper iba svoje a detom
A zacni zit AKO keby si bola sama.
Ak nemas odvahu a silu a peniaze odist tak si predstav ze on je vzduch a ty zi inak. Pre seba a deti.
rozumiem vašej vyčerpanosti...to, čo opisujete, nie je partnerský vzťah, ale tichá, toxická dohoda o poskytovaní služieb...pomenujme to priamo: uviazli ste vo vzorci akéhosi výkonného servisu, kde sa hodnota človeka meria výškou príjmu a dĺžkou pracovnej zmeny...váš manžel sa správa ako hosť v hoteli, ktorý si za nájom a stravu platí peniazmi, zatiaľ čo vy platíte svojím duševným zdravím a časom, ktorý vám už nikto nevráti...tento stav nie je len o nespravodlivom delení domácich prác...je o hlbokej asymetrii v úcte...argument, že „on zarába viac“, je mocenský nástroj, ktorým vás drží v šachu...akonáhle na túto hru pristúpite a snažíte sa „dokázať“ svoju hodnotu tým, že urobíte ešte viac nákupov alebo úloh, len potvrdzujete jeho presvedčenie, že váš čas má nižšiu cenu než jeho level v počítačovej hre...často hovoríme, že vo vzťahu zostávame „kvôli deťom“...skúsme byť k sebe úprimní: deti nie sú hluché ani slepé...ony nielenže vidia, že otec o ne nemá záujem, ale v priamom prenose sledujú manuál na to, ako má vyzerať nefunkčné spolužitie...syn sa učí, že muž je ten, kto sa nechá obskakovať a rodinu vníma ako bremeno...vy ich učíte, že byť ženou znamená obetovať sa, mlčať a byť vďačná za omrvinky pozornosti...zostať v takomto nastavení „kvôli deťom“ je v skutočnosti odovzdávanie štafety vyhorenia a neúcty ďalšej generácii...bojovať za vzťah má zmysel len vtedy, ak máte s kým...bojovať sama za dvoch nie je hrdinstvo, je to pomalá emocionálna samovražda...pokiaľ budete doma fungovať ako výkonný, hoci nešťastný motor, váš manžel nemá jediný racionálny dôvod niečo meniť...má navarené, opraté a pokoj na hranie...vaša sťažnosť je pre neho len nepríjemným šumom v pozadí, ktorý sa dá vypnúť argumentom o peniazoch...akú verziu seba samej v tomto vzťahu denne pochovávate, aby ste udržali ilúziu „úplnej rodiny“ pre svoje deti? ...
@bjnr ja už len vidím nick bjnr a viem, že tu skopíruješ odpoveď z chatgpt a rovno preskakujem, prečo to prosím ťa robíš? Nemáš vlastný názor? Myslíš, že je to prínosné? Alebo akú máš motiváciu to tu kopírovať?
@anonym_autor veď nech si perie svoje veci, keď ti nechce pomôcť, aj nech si navarí. On nemá v práci obed? Ak má, nech si natrie chlieb a ty sa venuj deťom. A nech aj vysáva, kôš vynesie, s deťmi ide vonku. Ak nie, nech si z platu platí slúžku. Ste rodina, nech sa podieľa aj on. Môj ak vidí, že práčka doprala pôjde vyvesiť prádlo, ak vidí, že treba povysávať buď zapne robota, alebo pobeha s tyčovým vysávačom. Prečo sa nehrá s deťmi, ale sám na počítači? Vy nekomunikuje doma? Normálne mu to povedz, že on má rodinu, nech sa podľa toho správa.
Zvládneš to sama finančne? Budeš mať kde bývať? Ak pride na striedavu starostlivost bude sa za ten čas on vedieť postarať o deti? Lebo sama zvládaš všetko muž je zavisly na hrách sprava sa ako keby deti neboli jeho ani tam nebýval. Si vydatá osamelá matka. Deti majú s neho niečo? Majú vzťah? Venuje sa im? Ak nenavaris a neoperies mu ako zareaguje? Lebo na tieto veci ak dobre zarába si môže zaplatiť gazdinú s tebou ušetril a žije si ako slobodný chlap. Aspoň vikendy trávite spolu? Je ľahké povedať že máš odísť ale či to zvládneš to vieš ty. Chceš aby pre deti toto bol vzor vzťahu? On to má doma ako s rodičmi ma toto ako vzor z domu že žena sa o všetko stará a muž zarába? Určite zlý vzťah nie je dobre pretrpieť kvoly deťom myslím že vo vzťahu by nám malo byť lepšie nez keď žijeme bez partnera. A bez ohľadu na to kto koľko robi a koľko zarába deti sú jeho. Čo je to za chlapa keď sa im nevenuje nerobi si s nimi program netuzi s nimi tráviť čas budovat si vzťah a nezaujíma sa o ne. Dieťa si to môže vzťahovat na seba asi som zlý otravný keď sa ocko so mnou nechce hrať. Skúsila si sa s ním porozprávať o tom prečo sa nevenuje deťom? Čo k nim cíti? Že ak si ich nevšíma nerobí im to dobre? Že ho potrebujú? Možno to potrebuje počuť. Aj podľa toho ako zareaguje sa vieš rozhodnúť čo ďalej.