Manžel navrhuje otvorený vzťah: Čo robiť?
Sme manželia vyše 20 rokov, 2 deti v pubertálnom veku. Všetko bolo ok, sme zabezpečení a ja som žila v domnienke, že naše manželstvo je primerané trvaniu a nášmu veku.
Manžel si našiel milenku, povedal mi to až po niekoľkých mesiacoch, jeho predstava bola otvorený vzťah, t.j. všetko po starom, len on bude mať milenku a aj ja si mám niekoho nájsť.
Bola som v šoku, úplne mi to zbúralo istotu a kľud, ktorý som predtým mala.
Reagovala som rôzne, emotívne, dala som mu niekoľko krát možnosť na to zabudnúť a ísť ďalej po starom, keď to ukončí, povedal, že nie, že my dvaja ako pár už fungovať nebudeme a on to tak nechce, nechce mňa ako partnerku, iba ako matku svojich detí. Chcela som teda rozvod, čo odmieta, vraj tým ublížime deťom. Ja som ale v tejto situácii veľmi nešťastná a zúfalá, s milenkou sa teda vraj rozišiel, lebo viac sú mu deti, hlavne nech sa nerozvedieme. Vraj radšej bude žiť doživotne v celibáte.
Pracujeme obaja, ja mám nenáročnú prácu, tak sme sa pred rokmi dohodli, že vezmem niečo také, aby som sa mala čas venovať aj deťom a domácnosti, on má úspešnú kariéru. Zarábam 10 percent jeho platu.
Všetky veľké výdaje platí mažel, ja len čiastočne obedy pre deti, drobný nákup drogérie a pod. a všetko osobné pre seba si financujem sama.
Bolo mi kúpené auto, vozím deti každý deň, trvá na tom, že z to je z jeho peňazí, nakoľko dobre zarába, a ja neviem prejaviť uznanie a vďaku. Keď mal odmeny v práci, dostala som nejakú čiastku, vraj nemusela som, lebo to sú jeho peniaze.
S deťmi má dobrý vzťah a majú ho radi.
Keď niekde na sociálnych sieťach spomeniem naše problémy, som upozornená, že to nemám robiť. Najlepšie, aby o tom nikto nevedel.
Prosím o názor: ostali by ste v takom vzťahu? Je podľa vás v poriadku to financovanie? Vraj si to málo vážim a nedoceňujem. Chcela by som vedieť názory iných, pretože som už úplne v prdeli a neviem, čo ďalej, ako ďalej a či rozmýšľam a robím zle, keď si myslím, že môžem na internet písať čo chcem a kde chcem, a keď si myslím, že kúpiť auto v manželstve je normálna vec a nie som nevďačná. Prosím píšte úprimne, ďakujem.
No chudáčik nespokojný ale rozvod sa mu nepáči. Nadobudli ste majetky v manželstve? Super pre teba. Dostaneš polovicu alebo ťa vyplatí plus výživné. A ešte sa aj nebudeš musieť na neho pozerať ani hodinu denne. Za mňa výhodné 😉
Väčšina bude tvojho muža odsudzovať za neveru a hoci ja som podobnú situáciu riešil inak, chápem ho.
Dostaneš tu kopec rád ako riešiť finančnú stránku tvojej situácie a v tomto je zákon reálne na tvojej strane.
Ja sa skôr pozerám na emocionálnu stránku tejto témy: Vzorný otec (celibát namiesto straty rodiny) ktorý za svoju prácu ktorou zabezpečoval rodinu nedostával od teba lásku ktorú potreboval. Chápem že ťa označil za nevďačnú pretože on sa cítil že len dáva a nič z toho nemá.
Ty ho vlastne ani veľmi nepotrebuješ. V práci sa ti darí. Deti sú väčšie.
Manžel ti povedal, "nechce mňa ako partnerku, iba ako matku svojich detí".
Na to si ešte príliš mladá, aby si sa pochovala v manželstve, kde ťa muž nemiluje.
On si akurát tak zvykol, že sa mu doma o všetko postaráš. Preto je pohodlný pre rozvod.
Myslel si, že môže mať všetko, aj milenku, aj manželku, aj o domácnosť a deti postarané. Mať ten sebaobraz, že ako sa mu darí, a aký je "dokonalý".
Bral si ťa s tým, že si, aká si. Neviem, či ste sa brali tak rýchlo po zoznámení, že ste sa dosť nepoznali. Alebo ako vravím, začal ťa porovnávať s milenkou a vyšla si ako "tá horšia".
Vy ste spolu intímne nežili, či mal milenku aj teba?
A prečo ste sa videli len pár minút denne? On bol v práci do noci či ?
@unicornlady "pochovala v manželstve" waw 👍
autorka, toto je presne vystihnutý názov toho čo prežívas
To je taka blbá situácia ze človek nevie co robiť, odpustiť? Rozvod? Ty vieš čo bude pre teba najlepšie, deti sú už vo veku ze to isto pochopia. Drz sa a sprav co najlepšie rozhodnutie 🫶
Brali sme sa po 6 rokoch, lebo dohoda bola, že svadba bude, až keď budeme chcieť deti. Takže sme sa poznali dostatočne dlho.
Intímne sme spolu žili, ale málo, počas toho, čo mal milenku vraj len preto, lebo som ho zviedla. Áno zviedla, pár krát, lebo som videla, že niečo sa deje. Nesúlad v intimite bol ten, že on stále čakal viac prejavov odo mňa, ja som ich podľa mna mala dosť, podľa neho to bolo málo a tým pádom sa nesnažil, lebo si myslel, že nechcem.
Ja pracujem od skorého rána, on zase od doobedia do večera, takže častokrát keď prišiel, už sme sa chystali spať, takže sa riešili hlavne veci okolo detí.
No nebodaj ešte obviní teba, že zahýbal milenke s tebou, kokos.
Lopatou po hlave debi💩ovi, rozvod a ošklbat ho čo najviac.
Držím palce
Keďže ako anonym neviem dať lajky, tak chcem povedať, že všetkým veľmi ďakujem že mi píšete názory aj skúsenosti.
Lebo si nevieme zosúladiť kde bola chyba a keďže názory blízkych sú vždy na mojej strane, chcela som vidieť názory nezainteresovaných ľudí, prípadne skúsenosti tých, čo také zažili.
@unicornlady áno chyba je vraj vo mne, niekoľkokrát mi dal najavo, že je nespokojný a stráda vo vzťahu, a ja som neurobila nič.
Je to jednodstranny pribeh a v ziadnom pripade sa nejdem zastavat nevernika, na neveru nikdy nie je dostatocny dovod. Ale zaroven som toho nazoru, ze na vsetkom sa da pracovat a cez vsetko sa da dostat. Obaja ste sa navzajom ranili, kazdy inym sposobom.
To, co od vztahu dalej ocakavate, si musite ujasnit vy. Vies si s nim dalej predstavit tvorit par? A on s tebou? S tym, ze naozaj obaja by ste na tom boli ochotni pracovat a robit kompromisy? On ti jasne pomenoval co mu chybalo, si ochotna na tejto oblasti pracovat? Je ochotny on vyhoviet v inych veciach tebe?
Ak nie, respektive ak on je uplne proti moznosti tvorit s tebou par, nezostavaj v takom vztahu, znicis si zivot a detom tak ublizite ovela viac ako rozvodom. Nepozname ho, mozno mu fakt ide len vypocitavo o to, aby sa nemusel delit o majetky a ziadny celibat drzat nebude.
Ale to si musite ujasnit vy. Vyhladajte paroveho terapeuta, pomoze vam to ci uz so vztahom alebo s rozvodom, je to v prospech vasich deti.
A čo urobil on, keď bol nespokojný a strádal? Ako to riešil?
Mohol navrhnúť poradňu, mohol naplánovať chvíle osamote, nech máte čas na seba, na rozhovory, spoločnú dovolenku na zblíženie....
Nemuselo mu vadiť, že si menej dotyková do momentu, kým sa o neho nezačala aktívne zaujímať dotyková žena. Tak zrazu mal pocit, že dotykovosť tvorí 90% spokojnosti. Čo ti poradiť.... niektoré by odišli, niektoré by bojovali o neho, ďalšie by fungovali v otvorenom vzťahu za predpokladu, že by s tým boli všetci spokojní.... Tvoj muž ti dal túto možnosť, pretože si je vedomí, že by si si nikoho nehľadala.... Na druhej strane, nevyhováral by sa na deti, keby bol s milenkou stotožnený na 100% a chcel s ňou žiť. Proste by ťa opustil deti nedeti... súhlasím s fidom... je možné zachrániť vzťah, pretože chyba nie je len na jednej strane.
@fido69 ďakujem, vôbec sa nechcem tváriť ako nejaká obeť, jasné že aj ja mám chyby, ale asi som bola naivná, myslela som, že naše manželstvo je ok, že menej intimity už v tomto veku je bežné, že je dôležité, že máme hlboké partnerstvo založené na dôvere (myslela som si), proste ja som nás videla ako v pohode vzťah, a on vraj trpel, nedostatkom dotykov a prejavov. Preto som mu aj dala možnosť sa cez to preniesť a ísť ďalej, 4 krát za 4 mesiace. Vždy povedal že to by už aj tak nefungovalo, že pre neho nie som už sexuálny objekt, iba matka jeho detí a že dúfa, že budeme dobrí priatelia. A že keby sme sa aj snažili, bolo by to nasilu. No a moja hrdosť mi nedovoľuje už ďalej sa prosiť a rozmýšľam, čo ďalej. Myslela som si vždy, že keď by nám to nevyšlo, že pôjdeme k terapeutovi, že proste mi dá dopredu vedieť, že ideme od seba, a to by som pochopila. Ale pol roka ma podvádzať, mi veľmi ublížilo a nevedela by som mu už veriť.
Nie sme ani jedna v tvojej kozi. Ide najma o jedno: milujes ho? Ak ano, tak zabojuj. My zeny dokazeme aj nemozne.. sanca je vzdy, ak sa budu snazit obaja. V opacnom pripade ked je laska prec a ty pises, ze nepotrebujes az tak to zazemie a vies sa o seba postarat, tak by som zvolila rozchod. Zit vedla seba ako cudzi ludia, o com je taky vztah? Deti vyrastu a vy uz budete v rokoch. Zivot mame len jeden.. to uz je na tebe, ako sa rozhodnes, drzim palce. Ale vo vztahu su vzdy dvaja..
Tu niet o čo bojovať.
@la_dolce_vita milovala som ho do poslednej chvíle, ale pre neho asi málo zjavným spôsobom. aj som zabojovala, ale odmietol ma. Úprimne poviem, že ma to odmietnutie veľmi bolelo a urazilo moju hrdosť, takže už bojovať nechcem, a ani by som mu neverila. Myslíte že je možné, že si časom zvykneme takto žiť a bude to fungovať? Kvôli deťom obetujem všetko.
A nejde mi o životný štandard, skôr o deti, a o ich štandard, úprimne.
V tom pripade by som volila rozvod. On nema pravo drzat ta ako rukojemnika v takomto nevztahu, kde ti vlastne plati za starostlivost o deti, ale nefungujete ako partneri. Ked nema vobec zaujem o napravu, nema zmysel mu neverit a dufam a cakat, ze sa to zmeni. Drzim palce!
Pre teba sex nie je dôležitý. Raz mesačne je skutočne len aby bolo.... (inak to sa chlapa vždy dotkne, pretože chlapi nie sú hlúpi a chápu rozdiel medzi povinnosťou mať sex a spontánnym sexom a určite vedel aj to, že sex v poslednom čase si s nim mala len z vypočítavosti - teda že asi sa niečo deje - dám mu). Ty si ho milovala napriek tomu, že ten sex ste nemali. Z toho vyplýva že sa dá milovať aj bez sexu. On teba tiež má určite rád, môže predsa cítiť lásku aj bez toho aby ťa videl ako sexuálny objekt. Áno, dá sa takto fungovať ako rodina.
Takže sem píšeš aby sme ti schválili rozvod. A to schválenie potrebuješ pretože ty budeš dávať návrh a manžel bude proti.
Osobne súhlasím s @unicornlady že nie je o čo bojovať aj keď možno z iných dôvodov:
1. Manžel sa už úplne odpojil a nebolo to zo dňa na deň a nebolo to ani milenkou. Ten proces trval roky
2. zostávať kvôli deťom je nezmysel. Chceš aby ich budúce vzťahy boli rovnaké ako ten váš? Vieš si predstaviť ako budete spolu existovať keď odídu z domu?
@zuzanapjat uznávam, že máš pravdu.
Ano, da sa vsetko mozne, ludia ziju kadejako.
Kazdy sme ale iny, ide o to, ci ty to zvladnes, ci budes stastna, ci ti bude stacit sa obetovat detom. Naozaj kazdy toto vnima inak...a co potom, po rokoch?
@hugger ani nie že schválili rozvod, ja sa vždy aj tak rozhodnem podľa seba, skôr som chcela čítať názory na túto situáciu, a ako to niekto možno v takom prípade riešil. Keď deti odídu z domu, určite by som v tom vzťahu neostávala, aj ja potrebujem prejavy lásky a aj ten sex. Skôr mi ide o tie roky (cca 3), kým budú dospelé.
Tak je trocha divné, že on ti naznačoval, že nie je spokojný vo vzťahu a čakal, že akože začneš zvečera do rána byť dotykový typ? A čo on pre to urobil, aby ťa viac zdotykovateľ? To je alibistické, nevyhovuje mi tvoj chlad, zmeň sa, lebo ja chcem dotykovú ženu. A to sa dá? Len tak? A vyhovovalo by mu, ak by si to robila účelovo a nasilu? Ak by si to tak necítila? To jeho odpojenie nie je tvoja chyba, jednoducho sa to stalo a neprišlo žiadne spojivo, ktoré by to dalo dokopy.
Neviem, čo by som robila na tvojom mieste, aby by som chvíľu počkala, neriešila chladnou hlavou, počkala nejaký ten rok, kým decká nebudú dospelé. Uvidíš, ako sa to vyvinie, aspoň sa môžeš medzitým lepšie pripraviť na rozvod. Možno nájdete ešte k sebe cestu, ak nie, s čistým svedomím sa môžete rozviesť aj potom.
Ešte dodám, že nepozerala by som sa na to, čo radia ostatní... sú to ľudia, ktorí si myslia že sex je nutný na šťastný partnerský život. Nie, nie je nutný. Koľko je na nete žien, ktoré tiež podľahli nevere, pretože im chýbala náklonnosť manžela, ale... jedným dychom dodávajú že manžela milujú... Láska je ďaleko viac ako sex. Dôležité je mať pri sebe človeka, ktorý sa o nás postará v chorobe, ktorý je oporou, vypočuje, pochopí. Každý sa raz dostane do veku, kedy sex bude na poslednom mieste. Ty sex nepotrebuješ, on ešte áno. Dôležité je, či milenku miluje a plánuje s ňou spoločný život....... ak áno - nie je o čom.
Tak 3 roky zvladnes, pripravuj sa na to postupne a potom sa rozidte. To je krátka doba.
@la_dolce_vita zatiaľ to emocionálne a psychicky nezvládam, a keď si myslím že áno, tak príde niečo, čo ma zloží, napríklad že mi je vyčítané, že som o našom probléme písala na sociálnej sieti, a čo keď to čítajú deti, či niekto známy. pritom deti vedia všetko, mám s nimi veľmi úprimný a otvorený vzťah a nie sú už malé.
stále dúfam, že to prejde a budeme vediet existovať vedľa seba ešte chvíľu, kvôli deťom. ale ono je to ako na hojdačke a neviem, či to niekedy prejde. teraz je to 5 mesiacov, odkedy sa to celé prevalilo.
@autorka - tak potom nie je o com. super, ze ti vedia prist v praci v ustrety. uz sa len odhodlat a zacat riesit svoju situaciu..