Manželstvo mi pripadá ako pasca a mám strach
Ahojte. Neviem, kde mám túto tému zaradiť, nakoľko som single, čiže to technicky nie je rodinný problém.
Ide o to, že vždy keď vidím svadbu, či v reále alebo v telke, alebo len keď počujem tú hudbu, či keď sa ma niekto spýta, kedy sa budem vydávať, prepadne ma stiesnenosť, úzkosť. Keď si seba predstavím pred oltárom, mám chuť utekať. Manželstvo mi príde, ako pasca. Stratím tým slobodu, ktorá pre mňa znamená veľa. Keď bude v manželstve nevera, či násilie alebo nejaké vážnejšie nezhody, trvá mesiace kým sa normálne rozvediem. A tie papierovačky. Toho, že by ma v manželstve držali deti sa nebojím. Nechcem ich.
Neviem, odkiaľ sa tie pocity vzali, lebo ako teenager som ich nemala. Mám 25 a dosť pochybujem, že sa moje pocity ohľadom manželstva zmenia.
a kto ti káže sa niekedy vydávať ? však je kopu párov, ktoré nie sú zosobášení a pohoda ...
A mas nejaku zlu skusenost? V akej rodine si vyrastala, aky vztah mali/maju tvoji rodicia?
Inac aj ja mam rada slobodu, dost jej potrebujem. Ale toto pre mna v dobrom partnerstve vobec nie je problem. Ked vie clovek komunikovat o svojich potrebach, tak sa da s partnerom normalne dohodnut a zariadit veci tak, aby si sa ako v pasci necitila. S dietatom to je uz horsie, tam sa hlavne prvych rokoch strati slobody dost. Ale zase je to vyvazene inymi vecami. Ak ale deti nechces a najdes podobne zalozeneho chlapa, tak podla mna v ziadnom vazeni nebudes.
Mala som to tak isto.Takze som sa nevydala a sme spolu 19 r.Vsetky kamarátky sa videli v šatách pred oltárom oni sa všetky rozviedli a my sme spolu
@nikoleta999 Nikto sa mi vydávať nekáže, no sem tam sa ma to zo srandy pýtajú. Nie žeby som si z toho robila veľkú hlavu. Skôr rozmýšľam, prečo a odkiaľ sa tie pocity vzali, keďže mi to v minulosti nevadilo. No nechcem to zmeniť.
Tak ja som s partnerom 10 rokov a tiež sa ma neustále pýtajú, kedy sa zoberieme ... Snáď je to naša vec a nemusím nikomu nič vysvetľovať a Ty myslím, tiež nie 🙂
@marianarem Rodičia mali dobrý vzťah, pokiaľ sme boli deti. Potom začali mať nejaké problémy a už to nie je to, čo bývalo. Cítiť medzi nimi chlad, no nie nejaký príšerný. Stále su spolu. Ale napríklad susedia mali manželstvo plné hádok, chlap nie práve najlepší. To som videla celé detstvo.
Mňa sa to tiež ľudia pýtajú. Hlavne na poslednej svadbe co som bola. Ostala som posledná z rodiny na vydaj. Ale ako sa vraví: to najlepšie na koniec 😁😁😁
v zasade ak nechces deti, tak manzelstvo ani vlastne nemusis vobec riesit (moj nazor), tym padom tieto uzkosti mozes spokojne a slobodne vyhodit z hlavy a pri poznamkach okolia sa mozes akurat tak zasmiat, ci nemaju ine starosti.
My tiez netusime, odkial sa vzali tvoje pocity. Ale naco si zatazovat hlavu niecim, co ani nie je pre teba dolezite?
Pokial sa nechces vydavat tak tieto pocity su tak zbytocne,ako keby sa domased bal lietania. Proste sa to nestane.
A prečo by si sa mala vydávať? To je niekde napísané, že musíš? Ja mám tiež 25 a vydávať sa nebudem aj keď mám niekoľkoročný vzťah lebo sa vydávať nechcem.
Načo rozmýšľať o manželstve keď si single. Nie je to skôr tak ze sa bojíš mat vzťah vo všeobecnosti? Podľa mňa mat s niekým vážny vzťah so spoločným bývaním je vždy čiastočne strata "slobody".
Podľa mňa je to super, že sa zamýšlaš do hĺbky nad tým prečo sa cítiš zle s témou manželstvo a strata slobody. Je to nejaký strach a keď Ti vládne strach je to dosť obmedzujúce. Už teraz si neslobodná ale pod vládou strachu. Preto to riešiš. Chceš sa oslobodiť a zbaviť sa ho. Ked si to nemala ako teenager ale len teraz, tak to je možno nejaký podvedomý vzorec, ktorý Ti teraz spustil ten strach. Išla by som na regresnú terapiu. Ale k niekomu fakt overenému a s dobrými recenziami.
Mala som to uplne, uplne ako cez kopirak.
A preslo ma to.
Zostarnut sama s mackami sa mi casom prestalo javit ako fajn moznost 🙂
Aku slobodu stratis manzelstvom? Stale budes sama zodpovedna za svoje ciny a rozhodnutia, stale budes moct robit, co chces, ist kam chces. Teda min. v porovnani so zivotom vo vztahu ziaden rozdiel nevidim.
Rozvod je tak cca mesacna zalezitost a v podstate formalita. V com vidis rozdiel, ked sa potrebujes zbavit nasilnika, ci nevernika s ktorym "Len" zijes a s ktorym zijes a si zosobasena? Ak on nechce, problem je to v oboch pripadoch..
A pri rozvodne je aj tak zvycajne kamenom svaru majetkove vysporiadanie a starostlivost deti. Tam zvyknu prebiehat boje (samozrejme, toto nie je pravidlom, zalezi od partnerov). Cize po niekolkorocnom vztahu bez papiera ani toto velmi odlisne nebude, skor problematickejsie.
Pises, ze si single. Rozmyslam, ze toto bude skor strach zo zavazkov, strach z vazneho vztahu ako takeho.
Myslim, ze by som to riesila s odbornikom. Jednak nic, co ti sposobuje intenzivnu uzkost nie je ok a tiez, je fajn zivot stravit s niekym, ci uz s papierom, ci bez.. a bola by skoda, keby sa toho vzdas len z iracionalneho strachu.
no a čo? Tak sa nevydávaj. Ale ešte sa uvidí, čo s tebou spraví skutočná láska - keď stretneš chlapa, s ktorým budeš chcieť stráviť celý život a on ťa požiada o ruku
Čo ti ja viem... ja som sa vydavat chcela. Muž sa najprv ,,branil ,,😀, ale potom sme sa vzali. S odstupom času vyhlasil ze to bol fakt dobry napad.Nemyslim si že stracame slobodu. Stale si viac menej robime to čo chceme, akurat to robime vačsinou v dvojici ako dovolenky , vylety. Ale zas on ma svoju partiu chalanov, ja zas z prace vybehnem s babami. Je to len v otazke fungovania peňazi, hospodarenia, varenia, nakupy, starostlivost o domacnost a ako naložime s volnym časom. Vernost, komunikacia a kompromisy. Občas sa to môže zdat ako vazenie ale na oblatku mam pri sebe človeka pri ktorom možem trepnuť hocičo a nemusim sa na nič hrat, moze byt aj bordel doma a nenavarene a aj tak ma bude milovat.
@mary888999 oblátka - suché pečivo
oplátka - reciprocita, ja tebe, ty mne.
U nas to tak bolo, ja som nechcela, nevidela som v tom zmysel, mam rozvedenych rodicov, ktori doteraz spolu nevychadzaju. Skoro neprisli na svadbu, lebo ,,bude tam ten druhy" 😡 Presvedcil ma pobyt v nemocnici, v tej chvili som chcela pri sebe len priatela a zverila by som mu svoj zivot, bohuzial priatel je ti nic a v pripade vaznych veci za teba stale musia rozhodovat rodicia, pokial si napr v bezvedomi a ty nemozes dat suhlas. No a ak by o to islo, moji kym by sa dohodli by som tam zgegla 🙄 Vtedy som si povedala, ze chcem, aby o mne rozhodoval manzel.
Odporucam vyriesit si svoje traumy s terapeutom. Nie, nemusis sa nikdy vydat, ale mat z toho takyto strach co ti obmedzuje moznosti nie je normalne.
Aj sa nieco pytas alebo si nam to len oznamila? Niekto ta uz realne ziadal o ruku alebo fantazirujes a stresujes dopredu a zbytocne? Ved to ries az ked ta nadejny zenich poziada....potom sa rozhodnes. Naco to riesis hypoteticky???
mne osobne je u prdele ako to maju ini a nijakym sposobom to, ze sused Fero krical na susedu Zuzu alebo ze moja mama bola slobodna matka a teraz tiez nema ruzove manzelstvo neovplyvnilo moje rozhodnutie chciet sa raz vydat - stretla som manzela, ktory je dobry clovek a on mi za to stal a stale naivne verim, ze my sa nerozvedieme a budeme mat pekny vztah aj ked mozno s obcasnymi problemami 🤷♀️ a neriesim ziadne hypoteticke situacie, ktore mozu nastat, budem ich riesit ked nastanu
a ked sa vydavat nechces, no tak sa nevydavaj alebo sa tak rozhodnes, ked stretnes toho, s ktorym budes verit, ze to je spravny krok a ked nie tak nie, nie je to povinnost vydat sa, mat dve deti, psa a latkovy plot
Toto som zažívala aj ja, do tridsiatky, postupom času som ale zistila, že mi chýba tá moja polovica, ktorá by naplnila môj život.
Svoju životnú lásku som stretla vo svojich 39-tich rokov, vydávala som sa, keď som mala 42. Nemyslím, že to bolo tým, že o mňa nemali muži záujem, ale nebolo to ešte to "pravé orechové", ako sa hovorí.
Možno ešte neprišiel tvoj čas, nenašla si ešte toho pravého, možno sa bojíš vzťahu, záväzkov.
Poviem ti z vlastnej skúsenosti, ja nemám pocit, že by som sobášom stratila akúkoľvek slobodu, len som zmenila priezvisko a rodinný stav zo slobodnej na vydatú.
Ale to ma predsa nezbavuje mojej osobnej slobody.
Nemôžeš vopred rozmýšľať nad pascami manželstva, rozvode, keď si ešte neprežila ani jeden deň manželského života.
Jasné, nikto nám nepovedal, ani nezaručil, že v manželstve, či vo vzťahu budeme automaticky šťastné, ani v živote nemáme len dobré chvíle. Príde aj čas búrok, ale aj krásnych dní. A tak je to aj vo vzťahoch, či už partnerských, alebo manželských.
Prajem ti, z úprimného srdca, aby sa v tvojom živote objavil ten praví, ktorý tvoje postoje zmení a potom sama zistíš, aké je krásne, keď máš niekoho, o koho sa môžeš oprieť.
Ak príde na lámanie chleba a budeš mať vo svojom živote partnera s ktorým by si tu rodinu a manželstvo chcela a tvoj strach sa dovtedy nezmení, tak choď na terapiu. Zatiaľ nemáš dôvod kvôli tomu panikáriť a kľudne môžeš žiť aj sama resp. s partnerom bez svadby. Myslím si, že každá žena si vo svojom živote prešla takýmto obdobím, keď chcela ostať sama. A ako už bolo spomínané vyššie - nikto ťa nenúti sa vydávať.
Zeny sa rozhoduju s kym maju sex, a chlapy s kym maju vztah a ktoru zenu zoberu.
Napodobne. A nemám žiadne traumy z detstva. Tiež sa nechcem vydávať. Keď máš vedľa seba partnera ktorého miluješ netreba ti k tomu ani papier. Polovica dnešných manželstiev vzniká aj tak len z vypočítavosti.
