Neverím partnerovi, že ma ľúbi
Ahojte.
Uz dlhsie bojujem s velkou nedoverou voci ludom. Pricina tkvie pravdepodobne v detstve, kedy sa moja matka o mna sice z povinnosti starala, ale neprejavovala mi lasku tradicnym sposobom - nezaujimala sa o moje starosti ani radosti, nerozpravala sa so mnou o nicom sukromnom, bola som len povinnost, ktoru si plnila.
jej "laska" bola podmienena mojimi uspechmi v zivote a mojim chovanim voci jej osobe.
dva roky dozadu sa mi rozpadlo manzelstvo, resp. som sa ja rozhodla rozviest s manzelom.
nasla som si potom nahodne noveho partnera. ktory je velmi laskavy a dobry na mna. naozaj mu nemam co vycitat. zaujima sa o mna aj o moje deti, pomaha mi v domacnosti, aj ked spolu nezijeme, je vsimavy, nikdy mi nic skarede nepovie. sme spolu 1,5 roka.
a ja mu proste stale neverim, ze ma lubi :( a potom mame zbytocne dusno vo vztahu, lebo napr ja chcem ist na vylet, jemu to z nejakeho dovodu nevyhovuje a ja to hned beriem ako dokaz toho, ze mu na mne nezalezi, lebo "keby ma naozaj miloval, tak by chcel so mnou travit kazdu sekundu svojho casu".
alebo byvame spolu vzdy v sobotu v noci, mne sa niektory vikend nebude dat, on to vezme v uplne v klude, ze vsak o nic nejde, a pre mna je to okamzite "dokaz" toho, ze som mu ukradnuta, lebo po "spravnosti" by mal smutny a nestastny.
stale vo mne hloda to, ze je so mnou len preto, ze nema po ruke ziadnu lepsiu.
a pritom, on mi nikdy nedal ani najmensiu zamienku sa takto citit, naopak, vzdy mi povie, ze keby so mnou byt nechcel, tak so mnou nie je. neverim mu to :(
ak ste niektora z vas zazili nieco podobne, ako ste s tym dokazovali bojovat?
ja tomu v hlave rozumiem, ale vzdy zas a nanovo, ked nastane taka situacia, tak moj prvy pocit je: nezalezi mu na mne, nema ma rad.
unavuje ma to, otravuje mi to vztah, som objednana aj na terapiu uz, ale dovtedy by som uvitala akekolvek konkretne rady niekoho kto si tym presiel a dokazal nad sebou vyhrat. dakujem.
Podľa mňa len túžiš po niečom viac. V tomto veku sa už po 1,5r chces posunúť, ale partnerovi súčasne nastavenie vyhovuje. Vyhovuje aj Tebe? Zdá sa, že nie....psychológ je fajn, na pochopenie seba a správnu komunikáciu svojich potrieb s inými. Možno povedie k tomu, čo si želáš a možno pôjdeš ďalej.
Ak budeš chcieť, kludne mi napíš správu 🙂
Skús si písať sama pre seba vďačnosti za partnera.. každý deň aspoň tri pozornosti ktoré pre teba robí.. budeš viac zameraná na to čo pre teba robí ako na to čo nie.. ale ozaj si všímaj každú vec.. že príde a obijme ťa “len tak” z lásky, alebo že si niečo všimne alebo že ta pobozká.. čokoľvek čo si všimneš ale treba to napísať rukou na papier.. mne toto pomohlo keď som bola nervózna neustále na manžela a už som videla len všetky jeho nedostatky za všetko som vybuchla.. začala som si to dobre a pekne systematicky každý deň zapisovať až som sa po pár dňoch prichytila ako si všímam jeho správanie a snažila si to počas dňa zapamätať aby som si to mohla večer zapísať.. podarilo sa mi tak vytrhnúť zo začarovaného kruhu..
@zuzudrnda vies co, ano na jednej strane aj tuzim po niecom viac, ale na druhu stranu sa na to necitim pripravena. je to presne ta iracionalna tuzba: keby ma naozaj miloval, tak urobi vsetko pre to, aby sme spolu byvali.
ale mne takyto stav vyhovuje. mat aj svoju volnost aj benefity z partnerstva. plus teda musim brat do uvahy aj nazor deti, jeden je uz pubertak.
Urcitr psycho,ak to vo svojej hlave nevies usporiadat sama.. a robis impulzivne veci...nelogicke..bezdovodne..
@kvecinka321 dakujem. ano, to by mi mozno pomohlo. lebo ja si uvedomujem, aky je neskutocne laskavy na mna, kolko ma so mnou trpezlivosti. ale na druhu stranu je to stale vo mne, keby ma naozaj miloval, tak by chcel byt so mnou viac, chcel by byt so mnou stale, atd.
len on je v tomto smere taky zdrzanlivy v porovnani s exmanzelom. v tych okazalych prejavoch lasky.
@ivangeline nie. nerobim impulzivne veci, ani nelogicke. to su len pocity v mojom vnutri, s ktorymi bojujem. a ktorymi sa snazim vyrovnat a nepodliehat im.
Vyhladala by som psychologicku dozaista, lebo toto je vec, ktoru podla mna sama nezvladnes, to sa neda. Mam kamosku, co mala takyto problem a kvoli tomu jej nakoniec stroskotal cely vztah a az potom pochopila, ze s tym musi nieco robit. Tak nedovol aby to zaslo tak daleko.
@vandicka7 ano. Uz mam dohodnute stretnutie. Chodila som k nej aj predtym kvoli veciam ohladom exa ale ocividne mam dalsie rany na ktorych treba pracovat 🙂
Nerada by som o sucasneho priatela prisla. Je uzasny v kazdom smere. A to ze mu neverim ze ma lubi, to nici nas vztah, uvedomujem si to
@vandicka7
Aj tak proste nechapem tomu, ze na jednej strane pises, aky je uzasny a potom, ze aj tak mu neveris. Nechapem celej tejto situacii, ako si sa do nej vlastne dostala. No tu psychologicku by som v tomto pripade vyhladala na 1000000%
@leangela ked nechapes, tak nerozumiem, preco mas potrebu sa vyjadrovat 🙂 o psych pisem hned v uvode ze uz mam dohodnuty termin
@leangela cely zivot zila v emocionalnom chaose, chyba jej ta drama, vzdy nieco riesit, nejake kauzy. Teraz zije v kludnom vztahu drama ziadna, tak jej to chyba
treba sa vysporiadat s minulostou a nelaskou od mamy,stale citis,ze laska je nieco za nieco,na jednej strane si neveris a citis sa menejcenna a na druhej dusis druheho svojou poziadavkou lasky,sama to vies,ako si aj napisala
nikto ti nezaplni prazdne miesto,ktore vzniklo v ranom detstve a prehlbovalo sa neskor,uzdravit sa dokazes jedine sama a spravanim ake opisujes akurat od seba odozenies muza,ktory ta pravdepodobne naozaj miluje...
nik nemoze vyliecit nase rany,len clovek sam
@bosorka2302 ano. Moze to byt aj tym. Takto som nad tym nerozmyslala. Ze si nedokazem uzivat klud. Mam stale potrebu nieco riesit
@pipistrel13 ja tomu vsetkemu rozumiem. A snazim da najst sposob ako sa z toho dostat. Preto som sem napisala ci najdem niekoho s podobnou skusenostou a radou ako si pomoct
to presne napadlo aj mna. Sama som mala taku kamaratku, ktora proste aj ked bolo vsetko v pohode mala proste take nutkanie nieco riesit, rozoberat a casto krat aj veci, v ktorych nebol ani najmensi problem a sama si ho tak len vytvarala
V niektorich veciach som sa nasla, teda v dost vela. Kludne mi napis ak chces 🙂
skús sa menej upriamovať na seba, na svoje pocity. Nerieš ich tak, skús sa pozrieť na pocity ľudí, ktorí s tebou fungujú v domácnosti. To, čo mne chýbalo ako dieťaťu, dala som ja svojim deťom? Nerobila som chyby? V bývalom manželstve, aké som robila chyba ja? Čo som mohla robiť inak? Lebo ľudia sú omylní, tak ako zlyhávala tvoja matka, tvoj expartner, určite si zlyhávala aj ty. Nikto nie je dokonalý, čiže treba sa na seba pozrieť aj v širších súvislostiach, nielen v tých ublížených, ja som trpela, ja som nedostávala to a to, mne chýba to a to...
podla mňa je to slabá sebadôvera. V detstve si bola ukracovana o city a ex ti ich naopak prejavoval nadmieru, ak som správne pochopil a ty si stúpala do nebies, aj keď v podvedomí sa stále pochybovala, či si ich zaslúžiš a koľko za to budeš "platiť"...no zvykla si si na to, dôverovala, ale sklamala sa, preto je tvoja prvotná myšlienka skôr obranný postoj, aby si chránila samú seba. Neveríš totižto ľuďom. Týmto obranným mechanizmom, (prvotnou pochybovačnou myšlienkou) je prepadnutý možno každý, len každý to spracováva inak. Psychológ ti pomôže a ty sa môžeš zatiaľ venovať sebarozvoju a učiť sa sebaláske.
Ja som zažila niečo podobné.Uň ňho bol problém,že buď to ,ze sme spolu je málo.Alebo ,keď som s ním chcela byť,tak on sa necítil na to byť so mnou.Citila som sa podobne ako ty.Akoby som mu nestála za to byť so mnou,aj keď sa budeme len spolu prechádzať.Jeho štvalo ,ze by robil nieči ,čo ho nebaví a neriešil,že by tam bol s niekym s kým mu je príjemne.Podľa mňa ty ho máš radšej ako on teba.Ako to bolo aj u m,čo ňa.On sa bál,že by stratil slobodu,keby robil to ,čo by druhý chcel.Teda tráviť spolu čas v daný deň so mnou.Podľa mňa sa s ním porozprávať otvorene,čo cítiš a čo to s tebou robí.Ten môj bol celý život pod diktatúrou matky a už nechcel zažívať znova to isté.I keď to podľa mňa není to isté.Ale on to tak cítil.Bol dlho bez partnerky,vzťahy my nevydržali dlho.A asi pre tento dôvod
@wig na tom niečo bude pravda.Ja som asi taká istá.
@matkaleskova az tak zle si myslim na to nie som, mne sa to len obcas stane, ze do toho sklznem. ale dost casto si viem povedat, same sebe, ze nemam riesit, co nevyriesim.
@0silvia0 dakujem. toto mam v hlave upratane, nemam potrebu sa vyhovarat na niekoho, ze preco som aka som, snazim sa to aktivne riesit a pomoct si, necitim hnev ani ziadne negativne emocie, ale potrebujem sa naucit sama so sebou pracovat, aby som sa naucila ludom verit.
@wig ano, dakujem. presne o to sa snazim. naucit sa sebalaske. ale ide mi to teda velmi ztuha :( neviem ako poriadne zacat. snazim sa robit sama sebe drobne laskavosti
@anitramaavoseneb hm. nie. tuto nevidim az taku podobnost. on so mnou travi vacsinou cely cas, kedy som ja bez deti a vacsinu svojho volneho casu travi potom este aj so mnou a s detmi.
a rozpravame sa stale otvorene o vsetkom. on je z toho zufaly, lebo ho velmi uraza a zranuje, ked vidi, ze mu neverim, ze ma lubi.
Ak to je zatial takto...tak zacni Google ziarlivost...Vies,ze skodis len sama sebe? Citaj a citaj a porovnavaj sa a najdes urcite nejake metody na zvladnutie a skusaj na sebe...prip. psycholog,a nebude to az taka drina pre teba ale zmenit nieco v sebe je drina stale.
tak si povedz, že akokoľvek váš vzťah dopadne, všetko je tak ako má byť. Zrúti sa svet, keď ťa nakoniec ľúbiť raz prestane? Keď ti nebude dokazovať lásku podľa tvojich predstáv, keď raz váš vzťah možno skončí tak čo? Prestaneš žiť? Nie, život pôjde ďalej s ním či bez neho. Príde do života niečo/niekto iné alebo nepríde do života nič nové. Treba nechať veci plynúť, nemať predstavy a očakávania, ale skôr si nechať odstup od všetkého. Netreba vyhliadať do budúcnosti, ale nechať plynúť prítomnosť.

@vsauce_ dakujem za povzbudenie 🙂