Partner ma po pôrode sexuálne odmieta

Ahojte,
Mám vytvorený anonymný nick - nechcem mať v tejto diskusii zverejnené meno, ako iste podľa nadpisu dúfam chápete. Podobných diskusií som čítala niekoľko na slovenských a zahraničných fórach. Riešenie na môj problém som nenašla, iba som zistila, že nie som s mojim problémom sama a deje sa to aj iným ľuďom. Aj tak sa vás ale skúsim spýtať na názor a rady?

Uff ani neviem kde začať. Asi sa rozpíšem, neviem to skrátiť. S mojim partnerom (nie sme zobratí) som 2 roky aj niečo. Máme 11 mesačné dieťa. Áno rozhodnutie založiť si rodinu sme spravili po pár mesiacoch vzťahu. Ja konkrétne som na to mala osobné dôvody - zdravotné, skúsenosti z predchádzajúcich vzťahov, biologické hodiny...(nebudem sa rozpisovať, je to na dlho) Pred tehotenstvom bol náš vzťah normálny. Po každej stránke sme si s partnerom rozumeli. Čo sa sexu týka, mali sme ho tak 1 - 2 - 3 krát za týždeň (ako kedy). Čo je podľa štatistík také bežné.

Počas tehotenstva sa táto pravidelnosť začala meniť na 1x za týždeň, potom 1x za 2 týždne a priamo úmerne to klesalo. Posledné mesiace, už ani neviem odkedy, sme už sex vôbec nemali. Mne to samozrejme vadilo. Už som síce nemohla byť v hocijakej polohe, ale nevidela som v tom problém. Chuť som mala ako pred tehotenstvom. Keď som sa frajera na to pýtala, prečo to už tak často alebo vôbec nechce, povedal, že sa so mnou nedá narábať, keď mám väčšie bruško (ja osobne si myslím, že keď sa chce, tak sa dá a je to len jeho nešikovnosť - to som mu samozrejme nepovedala). Tiež som si o tomto probléme prečítala veľa, že niektorí muži majú problém spať so ženou v tehotenstve, tak som to brala tak, že keď porodím, hádam sa to znormalizuje. No nestalo sa tak ☹

Pôrod aj hojenie som mala ukážkové (ak sa budete zaujímať, partner bol pri pôrode za mojou hlavou). Keď som mala po šestonedelí, tešila som sa, že sa s partnerom znovu intímne a sexuálne zblížime, no on nejavil žiadny záujem. Začínala som ho teda lákať ja. Bez úspechu, odmietal ma. Začala som sa ho pýtať prečo nemá chuť, záujem atď. Väčšinou povedal, že je unavený, alebo že inokedy....po 2ch mesiacoch od šestonedelia k tomu došlo, ale len z môjho naliehania a frustrácie. A tak to ide už 11ty mesiac. Vždy k tomu dôjde, len keď moje napätie a frustrácia je už cez čiaru. Niekedy po mesiaci, po 1,5 mesiaci či 2ch. Akurát, že medzi jeho odpovede pribudlo: To neni najdôležitejšia vec na svete, alebo že som nymfomanka (čo ma tiež dosť zraňovalo). Začínať so sexom som už dávnejšie prestala, pretože som sa cítila veľmi ponížená keď ma odmietal. Skúsila som už všetko. Mala som sedenie so vzťahovou poradkyňou, psychológom. Dali mi nejaké rady, ale nič nezaberalo. Aj frajerovi som navrhla, aby sme začali k psychológovi chodiť spolu alebo keď nechce spolu, môže ísť aj sám. Všetko zamietol s tým, že on problém nemá. Že to ja mám stále s niečim problém.

Náš vzťah sa kvôli tomuto problému začal kaziť aj po iných stránkach. Už sa nerozprávame tak dôverne ako predtým, už mu nedôverujem. Cítim sa nemilovaná, ako keby sme boli iba takí spolubývajúci. K dieťaťu má frajer normálny pekný vzťah. Okrem tohoto sexuálneho problému som so vzťahom v rámci možností spokojná. No nedostatok intimity vnímam ako veľkú prekážku.

PS: Pô pôrode vyzerám tak ako pred tým. Vízorovo som sa veľmi nezmenila (v iných fórach sa to rieši, preto to píšem) Takže to problém nebude. Nemám ani podozrenie, že by mal milenku (aj na to sa asi budete pýtať).

Rozmýšlam o tom, že ho opustím, ale nie je to pre mňa jednoduché rozhodnutie, keďže máme dieťa. A beriem to tak, že už nebude cesty späť. Do teraz som ale dúfala a verila, ale mám pocit, že to nikam nevedie. Viem, že to bude ťažké - keďže som na rodičovskej tak hlavne po výchovnej a finančnej stránke, ale vo vzťahu je to tiež emocionálne náročné.

Budem vám vďačná za názory, skúsenosti a rady. Ďakujem.