Priateľ chce dieťa
Mám 22, partner 25. Sme spolu pól roka.
On býva zvlášť, ja ešte u našich.
V máji mám zmeniť prácu keďže budúci rok sa chystám na vysokú externe a momentálna práca mi to neumožňuje.
Partner ešte nepracuje, študuje denné štúdium, niečo má odložené a niečo prispievajú rodičia.
V poslednej dobe neustále prichádza s nápadom aby sme splodili potomka. Vraj by sme to zvládli.. Určite by sme to zvládli, ak by sme museli. Ak by sa to náhodou stálo, určite by som sa tomu postavila zodpovedne a zvládla to. No nie takto.
Neviem ako mu mám vysvetliť môj pohľad na vec.
Nič nám neutečie. Navrhla som mu, že ak sa chce vo vzťahu posunúť, poďme spolu bývať. Mesto kde budem robiť je celkom blízko jeho školy, nemal by on (teda rodičia) celé výdavky, keďže by sme išli na polovicu a aj školu by mal bližšie, ostalo by mu viac peňazí i z cestovania. Skúsime spoločne bývanie, kým si budeme robiť školu, môžme zistiť či nám to funguje ( 3 roky). Dovtedy si už aj on dorobí školu a nájde prácu , ja budem mať tiež vyštudovaný odbor a môžem sa zamestnať tam. Mohli by sme sa presunúť do svojho a tam sa už začať snažiť o potomka. Mám 22 on 25, nemyslím si, že takých 5 rokov nás zabije..
Ate spolu pol roka,to ozaj ma take napady? xD
A čo na tento nápad hovoria jeho rodičia? Ak sú teda hlavným sponzorom tohto programu.
Mas skvely pohlad na situaciu, tiez by som to takto riesila. Si este mlada, dieta ti neutečie
Pozor na to aby to nebol ten typ, co mu vadi ze je zena uspesna/uspesnejsia nez on.... on nema ani pracu, ty ju mas, cize aj peniaze.... jeho zivia rodicia... dietatom ta chce dostat na jeho uroven, byt zavislou na par € od statu, od pomoci rodicov, nemat pracu.... ??? Inac nevidim dovod v jeho situacii chciet dieta... nech sa najprv postavi na vlastne nohy.
Podla mna je v dnesnej dobe dolezite vediet zarobit peniaze aby ta rodina aj mala z coho zit. A je rozdiel ked rodicia pomahaju synovi financne popri studiu a je rozdiel ked je zasu v rodine male dieta. Priatel ma ruzove okuliare nasadene. Tiez som studovala a s priatelom sme sa vzdy bavili ze keby prislo babo do nasho zivota tak by sme sa zamozrejme postavili k tomu zodpovedne, ale mame este cas. Ked som dostudovala nasla si pracu a priatel prisiel na trvalo zo zahranicia na SK, tak sme sa vzali a prislo babo. Nic nam za tie roky neuslo. Po financnej stranke si to pred tymi rokmi neviem predstavit. Bolo by to urcite narocne. A neviem si ani predsravit ze by nam mali do velkej mieri pomahat rodicia.
to su sproste kecy ze zvladne, nic nezvladne, nema pracu, nema skolu dokoncenu, nema svoj byt (resp spolocny byt) len neurob chybu ze pojdes do jeho bytu a potom ta z neho vyrazi. A ano bude ta potom vydierat, vyzera byt na manipulatora.
Ste spolu pol roka???? Jednoznačne NIE. Tie ostatné záležitosti, ako to, že nemá prácu, atď. To už ani nespomínam. Ale riešiť po polročnom vzťahu dieťa mi príde vyslovene hlúposť.
Nečítala som všetky komentáre, ale spoliehaj sa na vlastnú ochranu pred otehotnením(vôbec ale vôbec netušiš či si ťa nechce ku sebe priviazať dieťaťom), po pol roku je to skoro. Vlastne sa nepoznáte, keď začnete spolu bývať sama uvidíš po roku, a do dieťaťa by som sa nehnala bez svadby.. áno.. papier nie je všetko, ale predsa, si taká mladá, najprv si urob vlastnú predstavu o budúcnosti a potom, ak ťa naozaj miluje, počká..ak nie, nebola to láska a aj tak dobre.
Horší nápad ako mať dieťa bez zabezpečenia, času pre neho, bez svadby ani niečo je.... hmmm povazlive
Veľmi múdro rozmýšľaš a povzbudzujem Ťa na tomto stanovisku trvať. Ste príliš krátko spolu a vzťah treba preskúšať, ako obstoji. Ak chce väčší záväzok vo vzťahu, tak nech Ťa požiada o ruku a nie hneď zaviazať ťa dieťaťom. Ak by ste sa náhodou rozišli , dieťa tam už ostane A život bude skomplikovaný načisto. Najskôr je potrebné dokončiť školu a zarábať istú dobu a nie rovno na materskú a odpísať sa na roky. Ak ťa ľúbi ,tak to pochopí. Chlap sa ľahko vyvlečie, ale dieťa navždy ostane na krku žene. Bolo by to veľmi nezodpovedné rozhodnutie. Ak chce väčší záväzok , bojí sa , že ťa stratí , zoberte sa tak viete určitú dobu fungovať aj bez detí.
uvazujes racionalne a myslim ze treba osvietit aj partnera ;)
Ešte si nenapísala ako sa k tvojmu návrhu vyjadril on....
Nepoznám ho tak neviem ci je na to pripravený alebo nie . ALE. Kamoška chodila s mladuckych chalanom. Zalaskovni boli. A on ze poďme si urobiť dieťa. Tak si urobili. Keď mu oznámila ze je tehotná, tak zistil, že sa na to necíti a posielal ju na prerušenie. Samozrejme sa rozišli a mala sa narodila. Nehovorím ze je to tento prípad. Možno sa na to už naozaj cíti a túži po dieťati. Ale ak to tak necítiš aj ty, nechoď do toho ešte. Počkajte.
Ak chces byt s nim,tak rychlo ries antikoncepciu,ak ju este nemas.Ja by som mu neverila v tomto.On si ta chce z nejakeho dovodu priputat a po pol rocnom vztahu bez spolocneho spoluzitia je to divne.
Sa ho opytaj,ze keby bolo dieta,ci sa bude o neho starat vo dne v noci,ci ho bude prebalovat,krmit,kupat,nonstop nosit,ked bude plakat a atd. a ty mu iba obcas s nim pomozes,aby si v klude mohla studovat.
K tvojim argumentom by som prodala dalsi - dieta az po svadbe!
Deti rod manzelovi, nie priatelovi...
A zatial si kupte psa. Ktory bude byvat u neho? U teba?
Joj to čo je za divočina, urobiť si potomka po polročnej známosti...uvazujes zodpovedne...drž sa toho a nepolav. Ono to vyzerá tak krásne, že bábo atď...ale narovinu. Ešte ste nezažili skutočný život, bez rodičov za zadkom, bez ich pomoci v každom ohľade(samozrejme pomoc je vítaná, aké že ja zijem u rodičov ,ktorý mi hradia štúdium a začnem vymýšľať že chcem dieťa? To už zaváňa rozmarín...) Takze, dobre rozmýšľaš, dorobte skoly, chodte do práce ktorá preverí váš vzťah a uvidíte potom či dáte aj bábo, ktoré je živé a nedajú sa mu vybrať baterky a odložiť do skrine (prepáč ale asi tak si to priateľ predstavuje...)
@elizabet173 nesúhlasím s tým,že v 22rokoch sa zahrabat.. v 21 rokoch som mala prvé dieťa rok po svadbe..chceli sme po svadbe nech sme rodina a nech sa všetci rovnako voláme..
študovať sa dá aj neskôr,kolegyňa si robila školu keď jej deti podrástli..
A cestovať sa dá aj s detmi
@1katkas Si sa tiez poznala s priatelom len pol roka a kazdy ste byvali zvlast a nic ste pomaly o sebe nevedeli?
@1katkas A tiez tvojho priatela zivili este rodicia?
Ja si myslim ze vekovo to nie je problem, stale som nazoru ze rodiť maju mladé....ale pokial priateľ este studuje nema pracu na koho sa chcete spoliehat? Na jeho rodicov? To je take nedospelé este....moj manzel tak dokoncil vysku mal pracu a tiez sme hned babo.....ale pracu mal....zaciatky boli naročnejšie, ale nelutujem
@karolina196 nie,pracoval od 19
@karolina196 nie,my sme sa brali
Chlapec je trochu mimo, nie? Jediný, kto tam má rozum z vás dvoch si ty a nenechaj sa do ničoho podobného vmanipulovať prosím ťa...máš celý život pred sebou...na deti máš kopec času a ak to nevie pochopiť tak nech sa porúča...
Ma uz 25 a ziaden rozum,smutne.Esteze ty ho mas.
Nečítala som príspevky, ale myslím si, že to máš v hlave celkom dobre upratané. 🙂 Neviem kam sa ponáhľa tvoj priateľ, ale presne takto mu to povedz, ako v úvodnom príspevku. Pokojne posuňte svoj vzťah na vyšší level, bývajte spolu, spoznávajte sa, šetrite si, a keď skončíte školu o tie 3 roky, budete stále dooosť mladí obaja na dieťa. Takže môžete riešiť prípadnú svadbu, bývanie, kariéru, stále stíhate dieťa do 30r.
Tak chlap s dietatom nikdy nema tolko roboty ako zena, pre neho je to asi taka predstava ako kupit psa... Nezodpovedny clovek. Inak takto rychlo chcu plodit deti vacsinou manipulatori a tyrani, priputaju si zenu k sebe dietatom a uz to ide, jedna facka a stale horsie....davaj pozor, dieta si este urcite nerob, si mladunka.
Nič. Jednoducho si daj antikoncepciu alebo inú formu ochrany a on ma smolu. Proste myšlienka to môže byť krásna ale realita je ťažká.
Držím palce 😊 deti sú super ale počkajte ešte kým bude po skole.. Paaa
@elizabet173 súhlasím s tebou... Mladí nech sa osamostatnia v tomto prípade
V žiadnom prípade. Najprv spolu bývať. Dieťa najskôr po 3 rokoch spolužitia