Som večný snílek
Som asi večný snílek. Som rozvedená 4 roky. Manželstvo malo neskutočne veľa problémov a možno najhlavnejší, že manžel nevedel ľúbiť a postupne tu lásku zabil aj vo mne. Po rozvode som mala rok priatela a myslela som, že aj on ľúbi tak ako ja. Nikto nie je ideálny, ale keď ľúbiš, tak aj s chybami. On zrazu všetko na mne videl ako chybu. Okrem sexu bolo úplne všetko so mnou zle. Chlapi o mňa záujem majú, lebo atraktívna som. Ale ja aj napriek svojmu veku nad 40 verím, že existuje niekto kto vie ľúbiť. Ale zatiaľ som takého chlapa nespoznala. Všetci riešia len potreby. Mám pocit, že aj ľudia okolo mňa žijú vo vzťahoch len preto, že ten druhý im napĺňa ich potreby. Ale z lásky určite nie.Jeden kamarát mi povedal, že na svoj vek som naivná a že už lásku v mojom veku čakať nemám. A vraj prečo sa snažím porozumieť ľuďom naokolo. Vraj to sa nedá. Som fakt tak mimo, že ešte verím v dobré srdce, lásku a porozumenie?či fakt sú vzťahy na plnenie potrieb? Keď tu niekedy čítam príspevky, tak mám ten pocit naozaj, že malo kto žije v láske a rieši len potreby aj keď by to nepriznal ani pred sebou. A chlapi už dupľom. Ako to máte vy s názorom na vzťahy, lásku a potreby vo vzťahu?
@hankm ja nemám problém s tým, že od mňa niekto niečo vyžaduje. Len ja verím v takú lásku ako Ty opisujes k Bohovi aj k blížnemu svojmu. V každom z nás je kus božského a preto tvoje vyjadrenie, že som pateticka som považovala za pochvalu. Lebo aj láska k Bohu je pateticka v mnohých prípadoch...takže pri mojej viere v Boha hľadám Boha v tom partnerovi, aj všetkých lodiach naokolo a v chlapoch nachádzam bábky, ktoré sa riadia len svojimi potrebami a podľa môjho sú ešte nevyzrete deti aj napriek číslu v občianskom. Deti si zvyknuté, že nemusia dávať len sebecky brat a ten druhý je na to, aby mu plnil potreby a všetko bolo podľa nich. Tak sa rodia. Len časom by mali dozrieť. Niekomu sa to darí aspoň vekom. Niekomu ani vekom nie.
@taga však vyššia potreba je tá láska, úcta a porozumenie. Dobré srdce a nie sebeckosť a nezodpovednosť.
V súvislosti s týmto príspevkom mi prišiel na um príbeh, ktorý sa síce týka neba a pekla, ale mne pripomína práve toto vnímanie sebeckej a bezpodmienečnej lasky. V pekle sedia bytosti okolo kotla a majú dlhé lyžice, ktorými si naberajú sústo a snažia sa ho trafiť do úst, avšak sa im to nedarí. V nebi vidíme podobnu situáciu, len tam sa tieto bytosti kŕmia navzájom, jedlo z kotla si dlhými lyžicami vkladajú jeden druhému do úst. Tento obraz z pekla mi pripomína práve egoisticku lasku zameranu na svoje potreby, kdežto obraz z neba ukazuje nezištnú a bezpodmienečnú lásku.
@taga suhlasim s tvojim chapanim lasky k Bohu cez nezistnu pomoc, vid reh sestry....a pod. Na druhej strane vieru vnimam ako nieco velmi individualne a tym padom, si s tym clovek nalozi ako mu to vyhovuje...cize aj vo forme "cistej lasky". Presne takej aku si autorka prrdstavuje.