Vzťah a čas

@zmrzlinka2021 aj súhlasím aj nesúhlasím. Podľa mňa ženy, ktoré ako píšeš sa boja tej samoty, sa primárne boja preto, lebo sú na mužovi finančne a inak závislé, nemajú vlastné bývanie, dostatočný príjem aby si ho zabezpečili (či už hypotéku alebo prenájom), nemajú psychickú odolnosť postaviť sa za seba. A povedzme si úprimne, veľké percento takýchto žien si to nesie z detstva, kde to videlo doma a predávajú sú túto vlastnú životnú negramotnosť z generácie na generáciu.

@zmrzlinka2021 bojim sa samoty je mozno 50% a dalsich 50% bojim sa samoty, lebo nemam € na vlastne byvanie atd tak zoberu, co sa najde. Chapem tvoju kamaratku, je zabezpecena, deti z Domu. tak si uziva zivot a nema chut Prat niekomu trenky: A ked bude chciet niekoho si najde, ale uz nebuduju nic spolocne … inu odpoved Ti daju zeny okolo 30 tky, ktore su na zaciatku budovania rodiny a inu okolo 60tky, zabezpecene a pomaly dochodkyne s € a plno casu

Pokial mas tento pocit, tak asi nie si s tym spravnym muzom, lebo ked by si bola so spravnym, tak by ti vsetko bolo lahsie. To ti garantujem.

Ja síce chlapa mam, e nepridáva mi to na žiadnej hodnote. Ja by som bola hodnotná aj bez neho. Ak sa niekto drží chlapa, len preto, že by to sam nezvládol je to len výhovorka, alebo ako to nazvať? Pretože dnes je s chlapom, zajtra sa ten chlap zbali, umrie a bude si tak ci tak musieť poradiť. Ale viem, viem celkom presne, také co si myslia, že chlap je nutnosť si rýchlo hľadajú iného. Častokrát rovnakého chmula ako bol ten predchadzajuci, hlavne, že je

Pri ex som mala pocit, že čas strávený s ním je premhrhaný a radšej by som mohla robiť niečo produktívnejšie, ale teda on si vyžadoval maximum môjho času a nedalo sa pri ňom robiť, aj preto už je ex.. So súčasným priateľom mi nikdy toto nenapadlo, spoločný čas je pre mňa najväčší relax, ale obaja sme pracanti a keď treba, vieme zamakať a jeden druhého v tom podporíme a keď je treba, tak aj pomôžeme.. Ale nemusí to byť chlapom, môže to byť workoholickou povahou a tam treba začať od seba a dopriať si oddych, dovoliť si vypnúť, nedá sa ísť 24/7 na 100%.. Sama by si si ten seriál vrámci oddychu niekedy nepozrela?

S byvalym partnerom som bola stastna. Citila som to tak. Ale neposuvala som sa nikam, bola som pohodlna. Sucasny partner mi neskutocne pomohol sa posunut. Tie 2,5 roka s jednym a 2,5 roka s druhym boli uplne ine. Vtedy som zariadila svoj byt a zila, prezivala, fungovala. A bola pri tom stastna, ale tak pohodlne stastna. Teraz som sa zlepsila v soferovani a zacala soferovat, opustila staru velmi zle platenu a frustrujucu pracu a sla do inej, lepsie platenej a zaujimavejsej, prestahovala sa o 400 km dalej, zacala trochu bicyklovat (naposledy som bicyklovala ako dieta do obchodu v dedine, teraz obcas dam par km, 50desiatky za den to este nie su, ale v lete som (sice na elektrobiku) bola v budapesti na vylete, kde sme za vikend dali cez 100 km, aj prejdem ovela viac ako predtym (ziskavam proste kondicku), bola som na dovolenke v zahranici a skusila rozpravat anglicky (co mi vobec nejde), proste strasne vela posunuti vpred... Bez neho a jeho podpory alebo aj postavenia ma pred hotovu vec, by som nic z toho nedala. Bola by som stastna v mojom starom zivote, ale teraz, teraz som ovela stastnejsia. A je to fakt priatelova zasluha. A som rada, ze mi ten cas moj priatel "zerie", lebo ma tym posuva vpred.

@lopka1313 to mi znie skôr ako nesvojprávnosť, keď ťa niekto iný musí nútiť do niečoho aby si robila. A takto zhadzovať bývalého, s ktorým ste nemali žiadne starosti a mali vlastné bývanie...

ja neviem, ženám fakt nevyhovieš. Nedivím sa, že väčšina ľudí si drží vzťahy na klamstvách. Keby ja hovorím vždy to, čo chce žena počuť, tak prisám bohu hneď prvá by bola somnou navždycky. Ale nie je to tak. Škoda, že mám hodnoty, vážim si aj sám seba po tom všetkom, a hovorím pravdu. Mohol som si už tak užívať ako všetci ostatní. Miesto toho sa v mojom živote vlastne nič nedeje. 🙂

@bennn vobec to nie je nesvojpravnost, skor tahanie toho druheho (u nas mna taha moj partner, aby som vychadzala zo svojej konfortnej zony a tym sa posuvala vpred). A s byvalym boli starosti, aj ked sme boli spokojni, kym sme zacali byt nespokojni... Inak to byvanie bolo cisto len moje a len vdaka mojim rodicom a mne. Nebolo budovane spolocne, na zariadovani ani financovani sa nepodielal. Platil mi len malinky "najom", vacsinu domacnosti som vacsinu casu (okrem mozno posledneho pol roka) tahala len ja. S ex sme sa spoznali, ked som sa stahovala do svojho... Vtedy som bola stastna, lebo som to tak citila, ale az teraz som zistila, co je stastie... A uz sa nechcem vratit do dob pred sucasnym...