Zvláštny vzťah

Prosím o vaše názory:
S priateľom máme "vzťah - nevzťah" už piaty rok. Za ten čas sme boli spolu na Vianoce iba jediný raz. Obaja sme rozvedení, ale nežijeme spolu. Máme spolu ročné dieťa, ale oficiálne dieťa nemá v rodnom liste zapísaného otca, jednoducho ho nechce priznať. S dieťaťom žijem vo svojom dome sama, na dieťa neprispieva nič. Neviem ani to, kde pracuje, úzkostlivo dbá, aby som sa to nedozvedela. Aj tieto Vianoce budem s malým úplne sama, pretože priateľ trvá na tom, že Vianoce sa majú stráviť so svojou rodinou a povedal, že tou ja nie som. Vianoce teda strávi radšej so svojimi rodičmi (37 ročný chlap).
Napriek tomu, že mi hovorí, že si ma vraj chce v budúcnosti vziať a chce so mnou žiť. Dokonca mi dal prsteň, z ktorého mám skôr dojem, že je to iba "drž hubu prsteň", ako sa hovorí, ale teraz si ma ešte vziať nechce.
Som z nás veľmi smutná. Nepriznaná.
Nežijeme spolu, dieťa oficiálne nepriznáva, neviem, kde pracuje.
Stretávame sa bez dieťaťa, u neho na pár hodín raz do týždňa. Alebo ideme raz do týždňa na kávu, občas s dieťaťom, občas sami.
V mojom dome žiť nechce, pretože som tam žila s exmanželom. Ja do jeho domu prísť nemôžem, nechce ma tam, žije v jednom dome s rodičmi, má svoje vlastné bývanie na poschodí ich domu. Je tam sám, ja som sama vo svojom.
Sme v dennom kontakte. Stojíme však na jednom mieste, zúfalá som už. Ako by ste vnímali takéto správanie partnera?