Môj syn bude mať 4 roky a vôbec nepapá varenú stravu

lucia1981
21. jún 2015

Ahojte! som už z môjho syna zúfalá, vôbec nepapá varenú stravu a keď píšem vôbec, tak vôbec nič varené, ani len polievku do neho nedostaneme....jeho strava je kakao, jablko, banán, suchý rožok,alebo chlieb tiež suchý, cereálie, kukuričné chrumky..... v škôlke predtým aspoň niečo spapal, teraz už aj tam varené nič nezje, tak mu robia na obed kakao aby mal niečo v brušku... skúšali sme už aj vyhladovať ho aj tak to nepomohlo, trvá to už niekoľko mesiacov...myslelala som si,že je to len také prechodné obdobie, ale už to trvá naozaj dlho, bola som u detskej doktorky, zobrala mu krv a výsledky má dobré, len je trošku chudokrvný tak nám dala železo a kyslelinu listovú vraj to pomôže, no neverím tomu... malý je inak veľmi aktívny, žiadna únava, malátnosť má 100 cm a 15 kg..... čo mám urobiť aby začal normálne papať?????

timea7
25. jún 2015

@jolinka tak to ja mám zase okolo seba všetkých mužov nad 180 cm, syn a partner takmer dva metre...buď rada, keď mám kupovať oblek, alebo spoločenské topánky, tak mám žalúdočnú nervozitu....topánky 47 kúpiš len vo vybraných predajniach....A ešte partner keď mu je dobré sako v ramenách, tak nohavice z neho spadnú....keď sú menšie v páse, má ich pod kolená....na nervy.

jolinka
25. jún 2015

@timea7 no ked myslis ze kupovat oblek na chlapa 163 cm je lahsie? 😉 😉

sardinka333
25. jún 2015

@timea7 ako mne je jasné že deti ,,sa biť nemaju,, 🙂 nie som toho zastanca aj mna mama občas ,,vyprášila,, varechou a veru nepáčilo sa mi to - len žial často to bolo v afekte a potom som videla, že ju to mrzí. Proste nebolo to také to ,,výchovné,, aj ked netlkla ma hlava nehlava.

V suvislosti s tým ,,morčákom,, - deťom som povedala, že sa mi to nepáči čo robia, lenže oni ked sa rozbláznia, to je nejaký ,,tranz,, a tam proste pomože len ,,,rázny sek,, lebo oni akoby nevnímali, nepočuli len sa rehotali ako šibnutí na tom čo robia. Takže varecha ich rýchlo prebrala z tranzu a zachránila život ,,morčákovi,,.

Proste treba v tom hladať rovnováhu - moja kolegyna čo má prvákov hovorí že niektoré deti trpia ,,syndromom zanedbaného remeňa,, a niečo na tom bude...dnešné mamičky to je často len ,,partnerstvo a kamaratstvo,, s dieťaťom, vysvetlovanie, prosikanie, dohovaranie.......a dieťa na to dlabe lebo vie že aj tak si presadí svoje. V škole sa to už tak nedá a tam nastavaju veeelké problémy lebo jednoducho nie je času pri 35 žiakoch vysvetlovať vysvetlené a chodiť za niekým a prosiť ho a dohovarať, že ,,prosím ťa nehadž tu cestovinu do spolužiačky,, (na obede) 10 ročnému decku...alebo že nebuchajte lyžicami do tanierov v jedalni aj tak je nás tam naraz aj 80 ...a on sa ti ešte smeje ,,do huby,, no tak som mu povedala moj milý len ti lyžica padne na tu zem a novu ti nedám, budeš jesť takou špinavou - a usmev skysol. Len potom spätne som si hovorila že ked to doma povie mame tak kludne može mama naklusať že ,,sprostá vychoška,, mu nechcela dať čistu lyžicu...
A tiež by som niektoré decká ,,vyťahala za uši,, ked maju ,,svoje dni,, to je nonsens čo robia....ale samozrejme musím jednak inak, s chladnou hlavou ako človek v ,,práci,, takže si dovolím tvrdiť, že trpezlivost mám a dufam ze aj aku taku autoritu.

lucia1981
autor
25. jún 2015

@ruthike my sme sa trapili tiez peknych par mesiacov len teraz sa to konecne pohlo k lepsiemu....

jolinka
25. jún 2015

@sardinka333 som na tom podobne ako ty, tiez vyznavam ze deti sa nemaju vychovne bit, ale tiez obcas v hneve ci v strese prisolim ale nepovazujem to za spravne, je to svojim sposobom zlyhanie ci bezmoc rodica ci neschopnost v hneve dat iny vychovny mantinel 😝 😝 😝 S kazdym prichadzajucim dietatom som ale tie zlyhania mala zriedkavejsie, a ladila som si prirozdzenu autoritu, kazdej chyby mi je luto, ale co narobim, to co sa stalo uz nezmenim...jedine pritomnost.

ale to chcem povedat, ze velmi dobre chapem aj timeu, lebo kazda , opakujem KAZDA debata o vychove deti sa zvrftne ci zvrhne len na dve krajnosti ...a to rodicov co bitie odmietaju a na tabor tych co uvadzaju mraky prikladov rozmaznanych spratkov, ktoryych rodicia presviecaju a prosikaju, pricom by stacila jedna vzduchom chladena 😝 😝 😝 Dava sa tu do protikladu "autorita" vynutena nasilim a "neautorita! sposobena nebitim..

Najhorsie je, ze to tak nie je..oba tieto mantinely maju spolocne to ze rodicia NEMAJU AUTORITU 🙄 🙄 🙄 ani ten 1000x prosiaci ani ten bijuci...obaja su bezradni a zakryvaju to bud ponizovanim seba pred dietatom prosikanim, alebo ponizovanim dietata bitkou 😝 😝 😝

Ten zlaty stred hlada malokto ☹ ☹ ☹ chce to vela mudrosti, trpezlivosti a prace hlavne na sebe 😉 😉 😉 tak ako Komensky povedal "nejde ani tak o vychovavanie dietata, ako o vychovu SEBA pred dietatom. 🙂 🙂

timea7
25. jún 2015

@jolinka presne tak, píšeme tu o dvoch extrémoch, ja som za partnerstvo s dieťaťom, ALE ! ja rešpektujem teba a ty budeš rešpektovať mňa. O niektorých veciach budem rozhodovať výhradne ja, preto že mám viac poznatkov a skúseností.
Píšeš veľmi rozumne, ani jedni rodičia nemajú v skutočnosti autoritu. Autorita vynútená násilím, nie je autoritou. Autoritu si vybuduje aj rodič, učiteľ, ktorý je s dieťaťom kamarát, bez problémov pred ním prizná svoju chybu alebo omyl, telesné tresty nepotrebuje, dokonca ani zvyšovanie hlasu. Najlepším prostriedkom na to je dôslednosť a more lásky.
@sardinka333 no ja si budem stále stáť za svojím, dá sa zasiahnuť rázne, aj keď deti ubližujú morčaťu - zobrať im ho. Na základnej škole by som nechcela učiť ani za 1500 čistého 😝 😝 😝 😝 😝 nie pre deti s rôznymi výchovnými a vzdelávacími problémami, ale práve pre reakcie rodičov. Šesť rokov im deti skákali po hlave a teraz očakávajú zázrak, ak nenastane, chyba je prirodzene v učiteľovi...

jalimag
25. jún 2015

@h2 ahoj, nepisala som sem preto, aby som si ziskala tvoje alebo niecie ine sympatie. Uz davno som pochopila, ze tu na modrom koniku to ani nie je mozne, sem mamicky chodia hlavne preto, aby si mohli do niekoho rypnut, cest vynimkam, ktorych je malo. Chcela som len poradit zakladatelke temy. Ona na to nezareagovala, zato mnohe ine ste tu promptne zareagovali v negativnom zmysle, co mi je ale srdecne jedno.
Odpovedala som k teme, citaj este raz ak mas problem to pochopit. Uz sa nechcem opakovat a pisat to, co som uz niekolkokrat pisala a donekonecna vysvetlovat, ako som to myslela. Zosmiesnovat druhych a ich nazory - to vam ide, dievcata.

sardinka333
25. jún 2015

@timea7 pozri je jasné, že na všetkom sa nezhodneme - ale mne sa to páči lebo o tom to je pluralita nazorov, ale myslím a dufam, že skor tých triezvych... 🙂
My na ZŠ nemozeme byť s niektorými deťmi ,,partneri,, nedá sa to...zneužiju ta, odhodia, vysmeju do ksichtu - s takými ,,firmami,, už nemám zlutovanie ak vidim zakernost, uprimne to poviem ze aj si zgustnem na ,,treste,, lebo ,,vychcanosť,, a drzosť niektorých detí je neskutočná, a maju skor problémové chvíle ako ,,normálne,,. ...to už človek vie ktoré deculo je aké za tie roky a s niektoými sa krásne dá dohodnuť, jasne že ako decká povystráraju ale daju si povedať...a iné deti si velmi malo kedy daju povedať aj to treba tam prist s ,,vyrazom bachara väznice,, aby sa konečne spamätali lebo hrozí napr. uraz alebo vidím šikanu.

dana_l
25. jún 2015

@lucia1981 raz tuna v tv rozpravala moderatorka. ked este bola slobodna, ake mala nazory na vychovu deti. a potom ked sa stala matkou, a jej asi trojrocny syn zrazu prestal jest vsetko - okrem parku v rozku, tak mu to nakoniec dala aby aspon vobec nieco zjedol. "vydrzal" na tom par tyzdnov a potom presiel znova na normalnu stravu.
ta jednostranna strava tvojho syna nie je ok. on by mal mat predsa len roznorode jedla - mliecne, masove, pecivo a zeleninu a ovocie.
skusaj sa s nim porozpravat, citat nejake knizky ohladom deti-zvieratiek ako varia a pytaj sa ho co si on o tom mysli. a ci aj vy take nevyskusate urobit.
mas to tazke. ja som bola na svk po rokoch a deti mi odmietali jest "nasu" stravu. chceli len cestovinu. ranajky, obed, vecera. nakoniec som si povedala, je mi jedno co budu jest, hlavne ze nieco jedia. takze viem pochopit ze mu povolis ale aj to ze ta to trapi. drzim palce nech ste cim skor "v normale"

h2
25. jún 2015

@jalimag 🙂 🙂 🙂

natalym
25. jún 2015

Ja tiež nebijem, neviem to. Varechu som vytiahla neraz, ale skôr symbolicky. Keď chcem udrieť tak mám blok, staršia dcéra keď bola malá si nechcela umývať vlasy, toľko revu v tej vani, koľko rázy som sa zahnala, ale keď som videla tie chudé ramienka trasúce sa od plaču , no mám udrieť? Na to nikdy zabudnem. Môj otec mi vždy hovoril, nebi ich, deti sa nemajú biť, vždy len vysvetľuj, vysvetľuj ale nebi. Nikdy som jeho slovám neprikladala význam, až keď zomrel, som nemohla a nemôžem udrieť, skrátka to neviem. Asi mi tú ruku zadrží. Ale viem, že dakedy jedna výchovná je veľmi dobrá vec. Keď načápem decko fajčiť, tak ruku by nikto neudržal. Neznášam, ale rodičov čo nezvládajú vypäté situácie a udrú. Napr. decko nechce jesť, nechce chodiť, pýta sa na ruky, rozleje niečo, rozbije, pritom je jasné, že nie naschvál. Švagrovci takto bijú, pritom malá má ja neviem koľko poviem metaforicky 10 kíl aj s topánkami, je maličká, chudučká, dobijú ju, za to že nezjedla obed. Tomuto nerozumiem.

dana_l
25. jún 2015

@natalym fuuu, to ozaj tyrani rodicia tvojej netere 😝 😢 priserne

natalym
25. jún 2015

@dana_l No nebijú ju každý deň, hej. Ani ja osobne som to nevidela, ale moje decká mi to nažalovali, keď sú u nich. Lebo oni také nikdy nezažili. Oni skrátka vyznávajú názor, že deti treba biť. Že tak sa vychovávajú. Chápeš?

natalym
25. jún 2015

Alebo zastávajú názor, že báť sa je to isté ako mať rešpekt. Darmo im vysvetľujeme, že to veru to isté nie je a ja som proti tomu aby sa ma decko bálo, preboha. Do kelu aj keď vyvedie najhoršiu vec na svete, mama je mama. Nemá sa báť. Potom sa stávajú rôzne tragédie. My sa vždy nejako dohodneme. Moja dcéra tiež povie, že so mnou sa dá dohodnúť. Tak vyvedie dačo, tak dostane nejaký trest, aj povolím, kadejako. 😀 Ale ide mi o to aby pochopila, že čo urobila je zlé a už to viac nerobila.

dana_l
25. jún 2015

@natalym ja som nasim tiez uz dala na zadok ked neposluchali. ale som si povedala, to nie je spravne. teraz mi ruka vyleti len ozaj ked ma suuuuuuuper vytocia. ale potom ma to tiez trapi. len niekedy deti ozaj skusaju az za hranice mojej trpezlivosti. kvoli jedlu ze nezjedli som nikdy nedala po zadku.
ano, ked urobia zle tak som nahnevana a poviem ze nechcem aby zatlkali lebo potom ma este viac nahnevaju. trest dostanu, len zeby som povedala, tak dobre, stalo sa, to nie. ked urobia zle tak musia vediet ze budu potrestane. ked sa nieco stalo nahodou tak je to ine. len velakrat povedia nahodou a pritom to aj naschval urobili :-P
doma za zavretymi dverami sa vselico moze udiat ☹

natalym
25. jún 2015

@dana_l Tak keď boli malé, aj som capla po riti, po ruke. Sú deti s ktorými sa inak nedá, ale väčšinou by stačilo keby sa rodičia lepšie do zrkadla pozreli. 😉

dana_l
25. jún 2015

@natalym ano, zrkadlo si malokto nastavi

natalym
25. jún 2015

V tomto sme s mojím mužom našťastie za jedno, síce mi vyčíta niekedy, že som málo prísna, ale veď som mama. ☹

dana_l
25. jún 2015

@natalym tak to ja som u nas v dome kto robi poriadok. muz mi povie, chod za nimi a urob poriadok. 😀

natalym
25. jún 2015

Naopak, ale moja mama bola na mňa príliš mäkká. Mala byť prísnejšia, skrátka niektoré veci mi mala jednoducho prikázať alebo zakázať. Moja mama nechceš chodiť na angličtinu, ak ok. No mala ma dobiť. Na výtvarnú som tiež už staršia nechcela chodiť, už sa mi lýtka zapaľovali, to ma nútila tam chodiť a veru sa mi to v živote len zišlo. Treba byť razantný v rozhodnutiach. Čo sa povie, to platí.

natalym
25. jún 2015

@dana_l No môj muž keď mi povie: ,, mala si jej capnúť. ,, Ja poviem, nech jej capne on. To neurobí. 😀

timea7
25. jún 2015

@sardinka333 viem,o čom píšeš, švagor aj švagriná sú učitelia na ZŠ, teda už je len švagriná, tá si to paradoxne užíva, aj tých drzých deviatakov, má asi 155 cm, neviem, ako to robí, ale má u nich autoritu. Švagor robil asi 10-15 rokov v inom obore, no zo zdravotných dôvodov to musel nechať. Vrátil sa do tej istej školy, k tomu istému riaditeľovi a vydržal tam pol roka 😝 😝 😝 😝 Nechápal, ako sa za tých 15 rokov zmenili deti, rodičia, teda ich postoj k učiteľovi. Učil matiku, fyziku.
Nevadí, že sa nezhodneme, každý má právo na vlastný názor, ja len chcem poukázať na to, že to ide aj bez capnutia po ruke, po zadku, bez faciek. Aj s deťmi, ktoré majú rôzne výchovné problémy. Píšem o deťoch predškolského veku, ako učiteľka nemám skúsenosti so staršími, ako mama hej. Svoje som nikdy neudrela, ale od malička vedel odkiaľ pokiaľ. Môj bývalý manžel mal taký istý názor, našťastie, len v pravidlách bol trošku mäkší ako ja, ale dalo. sa. 🙂

jankaa2121
22. aug 2022

@lucia1981 ahoj. Ako ste na tom teraz prosim? Stravuje sa syn beznymi jedlami?