Ako motivovať dcéru, aby vytrvala v práci?

zila si uplne v inej dobe .. zmenili sa podmienky ludia ,moznosti ... nech meni dovtedy kym nenajde to co ju naplna.. nerobi sa to,aby clovek mukloval v jednej praci cely zivot a na konci si povie,ze zo zivota nic nemal... zivot je prilis kratky a clovek ma byt stastny a uzit si ho .. a ni sa len trapit a pocuvat co sa ma a co nie a bat sa zit vlastny zivot

Skor by som ju poslala na nejaky kurz asertivity nech sa nerozplace pri prvom hnusnom kolegovi, ja by som takeho poslala do teplych krajin, bude to aj o povahe

Presne tvoj starý socialistický prístup dostáva zamestnávateľa do pozície, že si so zamestnancom môže robiť čo chce a zamestnanec musí a musí vydržať. Buď rada, že si dcéra nenechá s*rať na hlavu. Pokiaľ nemusí je dobré že si hľadá, čo chce robiť. A kedy inokedy to nájsť keď je mladá, bez záväzkov. S hypotékou a deťmi na krku to bude ťažké. Vidíš, že pracuje, bolo by horšie, keby po prvej práci ostala len tak niekoľko mesiacov doma. Podľa toho čo píšeš nie je jej odchod spôsobený len z jej strany ale z iných vyšších okolností. Je dospelá a ty ju podpor, nie hádzať jej polená pod nohy, keď jej to budeš vyčítať.

Ju treba vysťahovať z rodičovského hniezda ... nech sa živí sama, platí si nájom/hypotéku sama a potom sa spamätá.

@dzulli1980 no to je fakt skvelá rada a príklad do života. Nechaj zo sebou zametať a potom sa okolie bude diviť, že antidepresíva sú tvoj naj kamoš. Duševná pohoda, vyrovnanosť a radosť zo života (aj z práce, je dôležité, aby tam človek ako tak chodil rád, keďže tam trávi väčšinu svojho dňa a nie iba zarábať peniaze) sú pre teba neznámy pojem. Tetánia, úzkosti, depresia, panická porucha - choroby takého zmýšľania.

@gemerka17 Nie, neberiem žiadne lieky, som absolútne vyrovnaný človek ... som cez 20 rokov v rovnakej práci, zažila som kadečo, sprostého šéfa, závistlivú kolegyňu atď. ... no jednoducho to beriem tak, ako to je ... nie som vyhoretá, vážim si samu seba atď. ... a o tom to je, pokiaľ sa máš rada, takéto pokusy okolia sa Ťa absolútne nedotknú ... skôr z Tvojej reakcie mám dojem, že potrebuješ čosi na ukľudnenie.

Je mladá nech skúša ja tak isto som vystriedala veľa sektorov veľa pozicií je síce pravda že som teraz u jedneho zamestnavateľa dlhšie ale skrz toho že mam na neurčito a čakame na babo ale tiež po materskej uvažujem že sa tam nevrátim ale viem že z každej prácovnej poziicii som veľa odniesla,som priebojná mám veľa vedomosti kto sa netúži posunuť vyššie ? Len hlupák… moja mama presne ako ty reagovala keď som menila práce ale vždy bola pyšná na mňa keď videla výsledky za mnou a každy jej vravel aka som šikovná .. príde čas kedy aj ty budeš na ňu pyšná len ju nebuzeruj nechaj ju ona sa hľadá a nájde sa 🙂

Nie nemusi, to len vy ste zvyknuté drzat hubu a krok, lebo ved bieco vydržím...
Pre klud, mam 40 a preskakuje som si uopar zamestnaní. Raz to boli dokonca 3 za pol roka, v hoteloch. Teda gastro všeobecne je špecialita sama o sebe. V prvom majitelim patrilo pol údolia, vrieskali po vsetkych ako osychopati. Pohovor bol na recepciu, nakoniec ma dal do servisu a zenuska si zamyslela, ze budem robiť pokojsku! Tak sa rozculila keď som odmietla a vyhodila ma. Ona potrebovala vritolezov, to boli ti ostatni, ja na to nemám bunky.
Hneď na to v ďalšom ma vystvala frajerka hlavného čašníka, proste ja sa nikomu zalievať nebudem. A v tretím som dala výpoveď ja, I ked ma sefka prehovarala. V tej oblasti prisaham Bohu bolo toľko slizkych falošných kolegov, to som ešte nikde nezažila. Tak sa to s prestávkami ťahalo ďalej, v poslednom si chcel majiteľ priatela nechat a mňa vyhodit - sikana. Hodili na mňa toľko bordelu slečny ucnice, ze by si neverila. Ešteže muz to videl a jeho ten sef celkom bral.
Nezazijes nepochopis. A to som mala hypo, takže odist pre mna znamenalo ozaj problém.
Mne vtedy mama s priatelom tiez tvrdili, že treba vydržať- on to mal fajn, živnostník sam sebe pan, mama v kancli a tiež jej za zadkom nik nestal. To skôr ona riesila druhych.
A zazila som aj korporat, kde som videla prístup nadriadených a kolegov. Sém tam sa našiel debil sk Leader, nad ktorého nebolo. A nechápal keď prišiel o 3 pozície vyšší sef z de a ten bol s nami v pohode, nehral Boha. Ale inak sa tam každý ku každému choval slusne a kultivovane, vacsinou priateľský.
No a ked zažité slusne jednanie, tak vieš ze to ide aj onak a nie nechat so sebou jednať ako s handrou!
Na druhej strane je zas otázne, ako si si dceru naucila. Niektorí mladí si predstavujú, ze vyjdu so školy a hneď z nich budú menezeri za 3000e mesačne. Akú má povahu? Poznáš ju dobre?
Véd sa s nou skus pobaviť objektivne, nie ako dokonalá matka ktorá mala v živote len 2 zamestnania ako za komancov. Hlavne ju neporovnavaj so sebou, ona nie je ty a doba sa hodne zmenila. Opytaj sa jej na hnusneho kolegu a celkovo co sa jej deje. Možno nájdete spolu nejaký vzorec chovania sa ostatných ku nej. Môže ísť na kurz asertivita a vedieť sa čiastočne brániť.
A neboj, pokial isla z kancelárie do výroby, fajnovka nebude a leni a tiež nie je. Ved nech si nájde co ju baví a bude lepšie. No a faktom casto je, že v každej oraci môže natrafiť na debila.
Moja nadriadena po mojej sťažnosti na kolegu okamzite reagovala. Protom som tam bola 2 týždne o 3 roky! Oznámili všetkým, ze pokial dá niekto koli kolegovi vypoved, ten kolega letí s nim hodinovou výpoveďou.
Takže je aj rozdiel, či sa problemy v praci riesia alebo sa tolerujú. Neboj, je mladá sikovna, len si nechce dat srať na hlavu! A to je fajn. Ja som vacsinou koli úveru musela co to vydržať, ale tiež len kým som niečo nové nenasla. A ona by musela tiež, keby bola nútená. Ale nie je. Ona si poradí, vypocuj ju mesud a pokial uvidis niečo izak banálne, povedz jej to. Ake uvruesjany kolega ci iny šikanator nie je banalita. Drzim vám obom palce 🙂

@dzulli1980 vidíš nie každý má taký pohľad ako ty (našťastie poriadne nikto), najmä mladá generácia už chce niečo viac a tak by to aj malo byť. Inak sa to ľudstvo nikdy neposunie a bude tu stále vykorisťovanie jednej strany voči druhej. Je dobré, keď si mladá a vieš čo chceš/nechceš. Chýba ti zdravý pohľad na vec. Byť tvojou dcérou musí byť utrpenie s tvojim postojom. Sa potom rodičia divia, keď z ich deti vyrastajú nespokojné, nesebavedomé stvorenia, ktorým život uteká pomedzi prsty a sami to nevedia vyriešiť. Si pozri koľko tu máš diskusií ohľadom práci a toxického pracovného prostredia. Sú tam tí ľudia fakt šťastní a vyrovnaní resp. budú ak vydržia ? No nie, len si budú svoju frustráciu a nespokojnosť vybíjať všade kde sa dá a čo z takého života.

V tejto dobe sa uz rata s tym, ze mladi ludia nikde dlho nevydrzia pokial nemaju uspokojive podmienky, chvalabohu, firmy sa tomu prisposobuju a snazia sa aj tie zlepsovat. Nech len pekne skusa
Ja som nikde nevydrzala dlhsie ako 2 roky, mna proste praca prestane bavit a uz pozeram po inej, zatial vzdy sommnasla aj lepsie platenu

A najhoršie na tom je to, že mladá generácia aj v dospelom veku využíva mama hotel, bývanie u rodičov ... áno, potom môžu meniť zamestnanie každý mesiac ... však v pohode, mama navarí, mama operie, mama zaplatí nájom atď. ... žiadna pokora, len masírovanie vlastného ega ... toto robiť nebudem, za toľko robiť nebudem, on sa na mňa škaredo pozrel atď. ... lebo nemusím riešiť , čo budem jesť, keď ma vyhodia, kde budem bývať, keď ma vyhodia atď. ... moja dcéra absolútne netrpí ... je z nej jeden vyrovnaný, sebavedomý človiečik ... nie ja, okolie to hovorí ... viac ma, prosím, neoznačuj. Ďakujem.
@gemerka17

Prečo by sa to nerobilo? Mala som menszerku, miesto u nás už bolo jej 20te! Dobre čítaš. Všade bola rok, max dva. Keď ju práca prestala baviť sla ďalej. Všetci si šli za ňou nohy polamat. Novú prácu mala vždy skoro okamžite.

Prvá práca, štvrtá práca, piata práca - za mňa plne schvaľujem, že odišla, objektívne dôvody, žiadne rozmary. Takže vôbec to nie je také zlé, neviem čo sa ti nepáči. Holt má holka trošku smolu v zamestnaniach. Podľa všetkého je ešte mladučká, veď nech skúša, sama zistí, kedy už stačilo vymýšľania.

Síce je pekné, že v dnešnej dobe sa už človek nemusí viazať v jednej práci, ak je v nej nespokojný. Na druhú stranu však treba vedieť niečo ponúknuť, vedieť, čo vlastne sám chcem a dokážem robiť.
Je rozdiel posúvať sa z prace do prace za vyšším postavením, lepším plastovým ohodnotením. A niečo iné je chodiť z prace do prace, lebo vlastne sám neviem co chcem a všade mi ubližujú.
Áno, dcéra je dospelá, môže si robiť, čo chce.
Ako matka chápem matku a pokiaľ by dcéra bývalá a živila sa sama, je to len v rovine, že matka síce s nevôľou, ale môže len sledovať, čo dcéra robí, v dobrom sa s ňou porozprávať a skúsiť odhaliť pôvod problémov.
Ak však dcéra žije u rodičov a musia ju stále finančne podporovať, je najvyšší čas, aby si dcéra vybrala svoje profesné smerovanie a pracovala na ňom a lepšie si vyberala zamestnanie.

nemam nič proti tomu ked niekto skúša a hľadá lepšiu prácu , ale meniť dlhodobo prácu každých pár mesiacov svedčí niečo aj o tom človeku. Ak by som mala niekoho zamestnať, tak určite by to nebol človek, ktorý v 30 rokov ma za sebou 30 zamestnaní, , pre mna by to bol len nespolahlivý človek ktorý nevie čo chce.

Velmi sa mylis. Ak je nieco zle, treba odist do lepsieho, nie drzat a trpiet.

To čo si zatiaľ popísala boli padne argumenty na ukončenie pracovného pomeru. Na SK sa k zamestnancom správajú ako k ťažnému dobytku, ktorý stačí na noc zamknúť do maštale plnej hov..n a občas pretiahnut bičom.
Mám 48 rokov, som dlhé roky vo svojom treťom zamestnaní, vždy som si pracu vyberala slobodne, bez stresu že by ma niekde nechceli, o mnohých mladých si myslím že sú leniví a zneužívajú mamahotel, len ruka hore, zážitky a cestovanie a napriek tomu dávam tvojej dcére zapravdu.
Stručne povedané, ľudom sa u nás serie na hlavu, lebo si to nechajú, lebo ich doma učili držať hubu a krok
Preto sa u nás robia nočné a takmer neexistujú čiastočne úväzky. Zamestnávateľov treba naučiť, ako sa k ľudom správať.

@mamutka 👏 tak to je. Smutné, pravdivé

je fakt, že predtým sa menilo dosť zamestnaní a prác,,keď sa dalo, sa vyberalo čo najvhodnejšie...dnes sa na ľudí, ktorí menia každú chvíľu prácu, pozerá cez prsty,,aspoň u nás v práci..čo je to za neschopáka, keď má 30 rokov a už osem zamestnaní za sebou...

Ako som písala, nejde o financie. Z jednej strany toľko prác mala aj preto, lebo bez financií nebola. Teda aj keď odišla z firmy, nečakala doma na lepšiu ponuku ale zobrala čo bolo možno aj moc rýchlo, len aby sme ju nemuseli živiť. Ona je typ, ktorá prácu berie moc vážne, nie len ako zdroj financií. Stále hľadá hlbší zmysel a radosť v práci. A áno, často si pracovné záležitosti berie osobne..

bud rada, ze nesedi doma s vyhovorkami, ako je vsade nieco, co jej nevyhovuje

tak ja neviem, je fajn z epracuje, najde si pracu a skusa. ALE teda ja osobne kvoli protivnemu kolegovi by som iste pracu nemenila :D Ano, kvoli nadavajucej sefke a tak urcite... ale v kolektivoch nie vzdy si kazdy s kazdym sadne
Ma dostatok socialneho vyzitia mimo pracu? ci to neberie prilis vazne tie vztahy tam?
V kazdom pripade je to jej zivot, ked ju bavi behat z prace do prace, nech sa paci... len ked takto strieda prace v podstate v malocom sa dokaze naozaj zdokonalit, aby aj vedela nieco ponuknut neskor.

@dzulli1980 uplne s tebou súhlasím. Mladý už nevedia co by od dobroty robili. Nároky ako Rotchild, ale výkon v praci ziadny. Do prace by to najradšej chodilo na 10.00 (lebo vsak sa musí poriadne vyspinkat) a domov by to šlo o 15.00, lebo vsak predsa má aj nejaký súkromný život a potrebuje chillovat 👌 toto všetko samozrejme za min. 2k/netto, lebo vsak potrebuje hypo na byt v novostavbe (komunistické paneláky v Petrzke sú out). U nás na odd.takto vzali jednu, samé výhovorky, chyby v praci a keď ju Vedúca upozornila, aby sa viac sústredila na prácu (neustále súkromné tel.v praci a riešenie chlastacky), tak sa na ňu sťažovala, ze ju sikanuje, po 2 týždňoch sa hodila na mesiac na PNku, ze je z toho psychicky zrutena. A samozrejme, keď ju potom prepustili, všetci ostatní boli na vine, iba ona nie (sviňa šéfka, zavistlive kolegyne a pod.) 🤦‍♀️
Ja netvrdím, že človek nemôže mat smolu, ale zase odtiaľ potiaľ. Asi ako ta jedna v diskusii, ze mala 14x (tuším) v praci chúďatko smolu.👌

@autorka tiež si myslim, že mala dcéra padne argumenty na odchody, až teraz to posledné. Ako bol na ňu kolega hnusný? V osobnej rovine? V pracovnej rovine? Je potrebné, aby s nim bola v kontakte?

Pobavilo ma. Áno. Toto sa robí. A robí dobre. Aby našla to, čo ju baví a neotročila v práci ako naši rodičia. Celý život v praci nie preto, že ich baví, ale len pre peniaze. A potom nestihli ani dôchodok. V každej praci získa skúsenosti a každá ju formuje. Dúfam, že Gen Z naozaj trocha zmení pracovné podmienky a toto zastaralé zmýšľanie, že musíme pracovať pre jednu firmu až do konca života.

@gemerka17 ja neviem, ci to je socialiaticky pristup a ci je zlý, ale v kazdej robote sa najde niekto, kto vám nesadne. A co teraz? Z kazdej dupkam, lebo si neviem s tým poradiť? Prave taketo situácie robia z človeka dospelych, nech sa s tym popasuje!
Okrem toho, kwby som ako zamestnavatel chytila do ruky jej životopis a videla by som, ze každého polroka meni pracu, tak ju určite neprijmem.

@zorkahorka pokiaľ je mlada a už po 2 mesiacoch je to toxické prostredie, kde nie sú benefity a firma nemá potenciál plusoveho bodu do životopisu je zbytočné aby sa tam trapila. Iné je pokiaľ by tal už pracovala dlhšie a zmení sa vedenie a systém, ktorý začne byť horší a horší. Vtedy sa s tym da vysporiadať lepšie. Takéto 2 mesačne práce do životopisu ani uvádzať netreba. Lepšie takto ako meniť prácu kazdy rok. Lebo hovoriť si, že rok vydržím v zlom prostredí v zlých podmienkach, psychika úplne v prdeli, nespokojnosť vo všetkom a nakoniec to bude ak tak končiť odchodom z prace v zivotopise vyzerá horšie.

Nerieš, fakt. Som rovnaká, nikde dlho nevydržím a to mám 32. Napriek tomu mám vybudovanú kariéru a zarábam slušne. Ona sa uprace, nemusíš dozerať. Ale áno, aj moji rodičia majú stále pripomienky, keď po roku zmením prácu, lebo som menila naozaj už veľakrát. Napriek tomu ma vždy vezmú vsade, kam si zaujmienim ist.
Dcéra je len citlivejšia povaha, ale nestaraj sa jej do toho. Ona si nájde sama spôsob ako sa upratať a byt spokojná. A nemusí byt vôbec v 1 firme 20 rokov, to je dnes už skôr výnimka.