Ako môže niekoho baviť práca?

Marketing a keďže robím z domu, tak si to viem časovo zariadiť, aby mi to vyhovovalo 🙏. Okrem toho ma tá práca neskutočne baví 😅 asi by som to nazvala skôr koníčkom

Tak pri kreativnej praci si predstav, ze dostanes zadanie, makas na nom par dni, odovzdas prvy nastrel a odrazu sa vsetci zobudia a zistia, co vlastne chceli alebo nechceli a ty to prerabas, tento proces sa casto opakuje dovtedy, dokial klient nie je spokojny a ty si uplne nezohavil svoje vlastne dielo a nezavil naznak akejkolvek kreativnej myslienky. Pri psychicky nenarocnej praci ti zase po par dnoch ide mysel vybuchnut, lebo je strasne jednotvarna a tvoja kreativita umiera. Moja idealna praca by vyzerala takto:1 den kreatinej prace, 1 den v terene a 1 den fyzickej monotonnej prace a to cyklicky opakovat. Tak uznlen caka, kedy taku vymyslia alebo vymyslim 😀

Možno je to o tom ako si nastavená. Tiež robím v zdravotníctve a baví ma to. Áno je to náročné. Niekedy sa človek nezastaví ale zas mam aj dobrý pocit z dobre vykonanej práce a v prvom rade to beriem ako poslanie.
zas na druhej strane pracujem len 2 roky. Možno po toľkých rokoch môže prísť také vyčerpanie predsi je to práca z ľuďmi a je tam vysoké riziko vyhorenia.

@ester286 prvé roky to nebolo až také, ale posledných cca 10 rokov mám hektickych, časté sťahovanie a zmena prace, plus externe štúdium

Niekedy pomoze zmenit pracovisko..kolektiv nove podnety,iny typ ambulancie.
Nevies, ako to cito kreativec, ked jeho napad pohori, ako ho to musi demotivovat,alebo ma narocnho a vecne nespokojneho zakaznika...
Ja som ucitelka,ale vyse 10r som bola aj mimo skolstva a vratila som sa po 40tke a zatial ma to bavi. Mam mozno stastnu povahu,ze som extrovert a tak nemam problem aj komunikovat s rodicmi( ano, ak ti vedia byt vyzivni ,ked pocuvam zazitky ostatnych s rodicmi , alebo citam diskusie rodicov na FB😃)....takze toto je ok, ale..
Po 4r som zmenila skolu... toxicke prostredie cloveka vycerpa demotivuje..aj ta ista praca sa da robit s uplne inym pocitom, ver tomu, ked si v inom prostredi.. teraz som plna elanu, robim si rozne skolenia, bavi ma to...a mam super sefku..
Takze vyskusaj aj ty zmenu, mala zmena moze znamenat nove vyzvy = velka zmena v zivote a energii.

Tiež pracujem v zdravotníctve, po jedenástich rokoch som vyhorela, odišla na iné oddelenie a odvtedy je to oveľa lepšie.🤗 Niekedy naozaj stačí zmeniť kolektív, pracovisko, netreba rovno zamestnanie. Ale každý je iný. Držím palce.👍

Psychohygiena? Tak sa to asi volá. Vieš, že keď ideš niekoho zachraňovať, oživovať, na 1. mieste musíš myslieť na vlastnú bezpečnosť a neohrozovať samú seba. Máš môj obdiv, lebo robíš určite veľa pre dobro iných. Ale musíš myslieť aj na seba. Možno treba zmeniť pracovisko, oddelenie, ambulanciu.

Ja v školstve, síce ma to na jednej strane veľmi baví ale zároveň neskutočne psychicky vyčerpáva..hodiny práce na doma, za počítačom..čo nikto nevidí, aj teraz som len vypla počítač a aj tak som nestihla všetko..vďaka Bohu za "prázdniny" dovolenku..kedy vydýchnem..

Parkúrové jazdectvo a baví ma to🏇 nevymenila by som za nič aj keď je to makačka

Ja som matematicka a ucim na VS, robim aj vyskum. Velmi mam tuto pracu rada, velmi by mi chybala, aj ked samozrejme ma aj nejake odvratene stranky.

ja som Dr.Ale mám vlastnú súkromnú prax.To je iné ako makačka dakde v hektickej nemocnici.Presne ako ti tu aj radili.Treba zmeniť iný typ ambulancie ak chceš zostať v zdravotníctve.A myslím že potom budeš aj spokojná

Asi tie najťažšie práce sú práca s ľuďmi (hlavne v dnešnej nervoznej dobe). Zároveň aj ťažká fyzická práca určite na zdraví a psychike nepridá. Zdravotníctvo, záchranné zložky, školstvo, ošetrovateľstvo v DS, rôzne reedukačné, nápravné ,zariadenia,centrá, polícia,väzenie a veľa ďalších podobných...
Je mi to ľúto autorka,že sa tak cítiš,vôbec sa ti nečudujem. Ja som nikdy s doktorom/sestričkou nemala problém,aj keď mám ťažké srdce na jednu situáciu s otcom v nemocnici,keď ležal a "zhúkala" jedna pani sestrička,keď ju volal,chcel pomôcť podať pohár s vodou a nevládal. Vtedy aj keď som bola 24 ročná žaba,vysvetlila som jej to s takým ráznym spôsobom (slušne samozrejme),že ostala,akoby ju zdžubal primár. Pani, staršia asi 50r a bolo mi jedno, aká bude jej spätná reakcia. Ale nezanevrela som, verím,že je to náročné povolenie a že ste tiež len ľudia. Vážim si aj hasičov, tí to majú asi najťažšie,musia ovládať skoro všetko a sú pri všetkých tragédiách väčšinou medzi prvými. Ja sa živím rukami,aj kreatívne, navrhujem,opravujem a šijem - krajčírka😊.

Tak to mame podobnu pracu. Som lekarka chirurgickeho oddelenia, zatial bez specializacie. V lete to bude 10 rokov co som nastupila, z toho na materskej som ale bola 5,5 rokov, vratila som sa spat z RD po lete. Praca ma vzdy velmi bavila, aj bavi, napriek tomu, ze ked sluzime, co je 6x v mesiaci, nechodime domov po sluzbe, ak je dalsi den pracovny, cize tahame 32 hodin, ak je dalsi den vikend alebo sviatok, tak len 24ka, rano idem domov. Mavam odrobenych kludne 280 hodin mesacne. Pacienti su vselijaki, minule na mna jedna pani uplne arogantne nakricala, sluzime po samom, teda cez tyzden od 15tej do rana do 7mej a cez vikend od 7:00do7:00 som sama na pohotovostnu ambulanciu, oddelenie, JIS, konzilia na inych oddeleniach, prip. operaciu (volam si k sebe prisluzbu z domu). Takze je to sialenstvo a obcas sa z tej ambulancie bojim vyst na wc cez tu plnu cakaren, tie krive pohlady, ze kam to idem. Napriek tomu pracu milujem, ale domov chodim KO, lebo tie 32ky len tak clovek nedospi, o to viac, ked ta cakaju doma 2 male velmi aktivne a nezbedne deti.

Pracujem vo vyrobe,vozim sa hore,dole z bodu A do bodu B,ked je vsetko hotove,nudim sa a vozim sa bez cielne,a to ma vtedy nebavi.Ale ked je malo a ja zhanam a vozim sa po hale,vtedy ma to bavi,lebo mam ciel.Takze asi tak.Ale vecsinou sa nudim,mam vsetko blizucko,ze aj pesi to davam.

Pracujem v školstve, konkrétne v MŠ, dnes posledný deň idem do práce, od druhej nemôžem spať 😩to zas bude deň...ale rozhodla som sa pre zmenu, radšej to risknem s hľadaním novej práce ako zotrvávať na mieste , ktoré ma ničí...

Pracujem s MRK v ich prostredi a ta praca ma velmi bavi. Nie je stereotypna a niekedy si poviem, ze by som pokojne este tri hodinky v praci potiahla, lebo roboty je dost a nevadi mi 🙂

@ajuga čo je mrk?

Ja som sestra a práca ma baví, aj keď stresujúce dni sú hrozné, moju prácu milujem. Ale keď som robila na jednom veľmi ťažkom oddelení, po čase som už cítila nechuť a vyhorenie. Kvôli tomu som zmenila miesto a zas to bolo super. Kľudne budem meniť pracovisko po pár rokoch, ak je to pre moje mentálne zdravie potrebné. Skús sa aj ty poobzerať po niečom inom, nemusíš odchádzať zo zdravotníctva.

ja pracujem s ludmi, akonahle odbije 8:00 uz mam vacsinou rady pred kanclom, kebyze nemam obed a nezamkne recepcna, pchaju sa aj vtedy, ked je dlhy den a o 17:00 koncim, vacsinou aj posledny odchadza, doma mavam az zimnicu z vycerpania, casto si musim pospat, rozmyslam tiez co nahradne robit do buducna, lebo toto je take skor nutene prezivanie

Ja som tiez v zdravotnictve a pracu mam rada. Tesim sa na kolegov, na atmosferu, vacsina pacientov je u nas v pohode, samozrejme najdu sa taki, co ma naseru, ale to nie je casto. Neviem, co presne robis, ale skus hladat prácu na inom oddeleni, nieco, kde by ti vyhovovali sluzby, nebude to tak hektické, atd

Ja som lekárka v nemocnici a milujem tú akčnosť toho celého a to, že reálne zachraňujeme životy, veľakrát v priamom prenose.
Je to stres, veľakrát som z toho "ohučaná", ale aj tak sa do roboty teším.
V takej ambulancii by som napríklad umrela od nudy, skúšala som, nebolo to nič pre mňa.
Takže možno stačí len zmeniť pracovisko.
Držím palce!

@sss777 asi to bude aj týmto novým pracoviskom, je to všetko jeden otvorený priestor so závesmi…premelie sa množstvo ľudí, veľa personálu na kope plus rozhovory s pacientmi, hučiace a pískajúce prístroje, zapnuté rádio a k tomu niektorí kolegovia si pospevujú, pískajú a rozprávajú sa sami so sebou, komentujú každý krok a to je akoby akusticky smog plus fyzická záťaž a časový stres…niektorí sú s tým úplne v pohode, ja to nechápem

Robím s deťmi, 26 kusov prvostupniarov, denne 15tisic krokov z práce donesiem, neviem, čo je obedna prestávka a kávu nevypijem, hluk ani nekomentujem- ale svoju prácu milujem a veľmi mi na materskej chýba. Ty si vyhorela, musíš začať žiť - prekonať únavu a realne aj voľný čas tráviť plnohodnotne, lebo ak celkovo nemáš dobrý život, ani ten pracovný Ťa nebude baviť.

@michaela329 15tis krokov v praci? Coooo? To co robis?☺️

Mozno si senzorickejsia na zvuky a introvertnejsia, zmen oddelenie,resp.skus iny typ na ambulaciu, cokolvek,kde bude vacsi klud..

Ja som sestricka a cestne prehlasujem, ze svoju pracu milujem.

Napríklad minule som čítala inzerát, kde hľadali zdravotnú sestru do jaslí, možno by ti niečo také viac vyhovovalo? Malé deti sú zlaté a je to predsa len iné ako na oddelení v nemocnici. Možno skús pohľadať niečo také.

@tululu pre toto mám tri práce na čiastočne úväzky, a každá je charakterom iná ,lebo manuálne v závode som už pracovala . Tiež som pracovala vo verejnej správe v kancli .ani jedno z toho nebolo ono . Teraz pár hodín v týždni mám prácu v obchode medzi ľuďmi ,pár hodín sedavu manuálnu z domu s pár hodín mesačne mám administratívu cez Pc z domu . A celkom sa mi to vyvažuje 😂 hoci to znie na prvé počutie strašne ,mám viac času a viac peňazí ,ako keď som makala v závode a ťahala nadčasy

@janickacrazy som fyzioterapeutka, záťaž na ruky, chrbát, nohy, vela zodpovednosti, rozprávania a počúvania mnohých negatívnych veci, niektorí pacienti sú konfliktní, vecne nespokojní, frustrovaní, a som velmi citlivá na prenos energii…tiez v rodine bola hlučnost, nič sa neriešilo kľudne a často hádky , možno preto som háklivejšia