Ako zvládať stres pri práci s deťmi?
Situácia, pracujem s deťmi so špeciálnymi potrebami. Sama o sebe je tá práca náročná a k tomu pridáva aj fakt, že aj kolegyne sú len ľudia a nie vždy sa zhodneme, máme výmenu názorov atď. Ono celkovo by to taký problém nebol, ale tým, že sme vyčerpané z práce, všetko naberá na intenzite. Rovnako ako s deťmi, pekne poviem dieťaťu aby sa obuvalo, zopakujem veľa krát, nasmernim, čakám. Ja s tým problém nemám,. Ale ak sme v zhone, lebo vždy sa musíme ponáhľať rýchlo sa obliecť, rýchlo na obed rýchlo sem, rýchlo tam. Zároveň nemôžem nad jedným stáť 15min keďže mám ešte 5 ďalších. Kolegyne už kričia poďme poďme lebo aj im kričí dieťa tak jednoducho neviem kde mám hlavu. Dieťa oblečiem ja? Zvykne si na to, nenaučí sa samostatnosti. Dieťa nechám samé? Budeme tam ešte 30min. Viem reagovať pohotovo keď nie som pod stresom, ale hneď ako som pod tlakom strácam kontrolu nad emóciami a nad tým ako ich vyjadrujem
Áno, môžem si povedať, že to nie je práca pre mňa ale situácie kedy budem musieť reagovať pod tlakom budú vždy, tak sa to chcem naučiť (ak sa to vôbec dá) a tak sa pýtam, ako na to?
dýchacie cvičenia - naučí ťa ich psycholog
my máme priamo v meste nejakú osobitnú školu alebo čo to je pre postihnuté deti alebo také spomalené a ked tadial prechádzaš a sú otvorené okná tak katastrofa čo tí učitelia a vychovávatelia vedia tým deckám povedať.Aj minule taký krik a učitel na nich že vy ste takí debili sprostí na plné hrdlo.No ale nečudujem sa im mne by rupli nervy už dávno.To veru neni robota pre hocikoho.Jedine pre extra kluďasa a salámistu
Hlavne by som pracovala na odstránení toho zhonu. To nefunguje dobre ani u zdravých deti. V kľude, s časovou rezervou, nedať najavo tlak. A ono to pomaly pôjde. Keď sa dieťa dostane pod tlak, nevyburcuje ho to, ale naopak.
V zhone sa pracovať meda.
Možno lepšie načasovanie veci, radšej menej a poriadne...neviem ci mate tabuľky, určiť priority podľa individualnosti deti...v konkrétnej situácii ktorú si opísala poslať tie pomalšie deti nech sa idú obávať skôr...atď.
Mne sa presne toto stava s mojim vlastnym detatom. V momente co sa dostanem pod casovy tlak, nedokazem ovladat emocie. Takze moja najvacsia priorita je casovy management. Ked sa nad tym zamyslis, podla mna to ani nie je mozne... ostat v klude ak vidis ze nestihas prist nacas na veceru a vies ze dieta bude mrzute od hladu. Asi clovek nerad vidi ako straca kontrolu.
Podla mna bude ovela jednoduhsie si lepsie zmanazovat pracu aby si mala tolko casu, kolko deti potebuju.
Ak sú to deti so špeciálnymi potrebami zvládajú sa vôbec samé obliecť ? Aké majú tie špeciálne potreby? Je to široký pojem. Pretože ak je je tam nejaké ťažké zdravotné postihnutie, tak podľa mňa to že im pomôžeš je normálne veď práve preto sú asi v triede pre deti so špeciálnymi potrebami a je ich tam dokopy 6 či zle tomu rozumiem?
Áno, dieťa oblečies bohužiaľ ty. Ty máš problém s časom a nie dieťa. Ja si to doma pri 5tich tiež uvedomujem veľmi jasne. Keby nie moje predstavy o poriadku a čase, tak …
Tiež myslím ze chyba informácia aké presne špeciálne potreby majú. Ved tie veci ako vychádzka ci obed robíte každý deň v cca tom istom čase nie? Tak si to proste naplánujte dopredu, začni o 15 minút skôr. A potom hlavne nestresovat, ved sa nič nestane keď pôjdete trochu neskor. To nie je pásová výroba. Budu kľudnejsie deti aj ty. A kolegyne uprac. A keď dieťa usmernis, pripomenies a stale nič, tak mu proste pomôž. Načo si to komplikujete viac než treba.
Všetko vychádza presne, tz. 11.35 konci hodina a na 12 mame byt už tam (cesta trvá 15min). Nie je to v mojich rukách, je to časovo takto dane a my to máme len stíhať
Neviem začať skôr alebo prísť neskôr
Tak by som im pomohla, ak je to situácia kde nemáš na výber tak bohužiaľ. Takto akurát vyhoris rýchlejšie. Daj im 5 minút to spraviť sami, možno zapni časovač, nejak ich motivuj (ak ich to nestresuje) a 5 minút pomôž tým co to nejde. A máte 15 minút na presun. Ale teda zbytočný stres naozaj, akoby to nebolo jedno v konečnom dôsledku.
Moja dcérka je najpomalšie z triedy, stále počúvam že sa posledná naje, posledná oblieka atď ale jej proste všetko dlho trva. Pani učiteľka pár krát do týždňa povie že to mame doma cvičiť tak cvičíme. Skús aj ty s pomocou rodičov trénovať obliekanie dericiek. Popros mamičky nech s nimi doma cvičia obliekanie.
Apeluj na veducich aby urobili zmenu v harmonograme. Lebo toto co mate je kntraproduktivne. Cielom je tie deti naucit sa same obliekat a nie ich a aj seba stresovat.
Pripnem sa 🥴 pracujem v úplne inej oblasti a tiež to riešim.