Ako zvládať stres pri snahe o dieťa?
Ahojte žienky, neviem ako ďalej.dlho sa už snažíme o dieťa,hladali sme všetko co moze byt za tym ze sa nedarí,no posledné dva roky mám hrozný tlak od rodiny. Je to neustále stresovanie,znervoznovanie ,tlacenie do všetkého rýchlo, rýchlo a veci tomu podobne. Uz sa kolko x aj rozplačem ked je toho dost na mna. Nedavno som sa nad tym zamyslela ze ci to nedaranie sa moze byt spôsobené aj tym stresom a všetkým. Rodina nevie ze sa snazime,keby im to poviem tak bolo by ďalšie tlacenie na nas . Ako mám prosím vas dalej takto vsetko znasat?dakujem
Moze to byt stres, moze to byt nekompatibilita, hocico...
Co je to dlho? Bol na detailnom vysetreni partner? Ty mas obehanych vsetkych Dr? (Nemyslim preventivku u gyneko, ze "vsetko ok")
Rodinu by som zrusila s tym ze "ked pride dieta, budete to vediet" a zmena temy.
Uplne ti rozumiem, tiez som si tym presla. Cim dalej tym to bolo horsie. Rady typu- nemysli na to a ono to pride sa lahko povedia a horsie realizuju. Boli sme na milion dovolenkach, oddychovaciek, stanovaciek, oddychnuti, vypnuti… vsetky vysetrenia boli v poriadku az na par odchylok, ktore sme lieky zakratko dali do normy. A aj tak stale dieta nechodilo. Najhorsie boli otazky od rodiny, kedy uz bude dieta. My sme to vzdy uhrali, ze si este uzivame a este nechceme dieta. Kazdy mesiac planovany styk, meranie bazalnej teploty, ovulacne testy a kazdy mesiac to iste sklamanie. Prestala som sa stykat s kamaratkami, ktore otehotneli a mali deti. Oni zavideli nam, ze si uzivame, my im, ze maju deti. Najlepsi krok bolo ist do centra asistovanej reprodukcie a to ti poviem, ze som sa tam citila hrozne. Hanbila som sa, ked som tam bola. Cele 4roky trvalo, kym sme sa tam odhodlali ist. Dookola tie iste otazky, preco ja, a stale a stale som dufala, ze sa stane zazrak a ja budem tehotna. A on sa stal. Sice nam museli pomoct, ale nelutujem ani jednu navstevu CAR, lutujem len tie zbytocne preplakane dni a noci. Nemuseli byt, keby to viem skor akceptovat, ze nie sme jedini na svete, co s tym mame problem. To co nam niekde stastie pridalo naviac, nam v tomto smere sice ubralo, ale vdaka doktorom sme na vsetko zle co bolo zabudli. Len treba najst odvahu a ist si po pomoc odbornikov. Nie je na tom nic zle. Ved k doktorom chodime aj s inymi problemami.
Už ste mali byť v rukách odborníka a rodine povedať, že to proste nejde a ze ta take otazky bolia a deptaju. To tlačenie na babatko mate len preto, lebo ste manželia, vhodný vek a proste "není dovod" im to vnúča "nedat".. ľudia sa budú vo všetkom vŕtať, čomu nerozumejú a podla mňa (môže to každý inak vnimat) je rodina moja záchranná sieť (sestry urcite) a ony proste vedia všetko.. od potratu cez snaženie, testy... práveže mi psychicky pomáhalo môcť sa o tom normalne porozprávať a niekym,kto mi/nám drží palce...
Asertívne rodine povedať, aby sa ťa na to nepýtali, pretože ti to nie je príjemné a povedať im, že ak s tým neprestanú, nebudeš sa s nimi stretávať, lebo sa cítiš nekomfortne.
Čo sa týka snaženia, ako dlho sa snažíte? Máte za sebou nejaké vyšetrenia?