Ako zvládnuť návrat do práce po rodičovskej dovolenke?
Ahojte milé zienky . Chcela by som Vás poprosiť o Vaše rady, skúsenosti . V decembri mi konci rodicak ( dcéra dovŕši tri roky) . Ďakujem panu bohu za muža , že som vedela byt doma s dcérou a staral sa finančne . Ja som občas išla na brigádu , ale len kvôli sebe . Finančne nám to vychádzalo naozaj ledva ledva a niekedy museli pomôcť rodičia , ale nejak SMe zvládli . Ja som doma už pomaly tri a pól roka ( c podstate čele tehotenstvo som bola na PN - Rizikove tehotenstvo). Takže , ja som sa na návrat do práce aj tešila , lenže teraz , keď sa mi to blíži , začínam mať vyslovene depresie . Blíži sa mi to pre to , lebo moja mama ide do predčasného dôchodku a to už si naozaj nemôžem dovoliť byt doma , ponuka sa , že bude s dcérkou, kým nastúpi do škôlky . Aj keď sa toho bojím , lebo ma svoje zdravie podlomené a bojím sa , aby jej stíhala . Zároveň však nemôžeme byt obe doma , takže zvažujem návrat do práce v máji . Ženy , ako sa mám zase nastaviť na pracovný režim ? Vrátim sa do práce , kde som robila predtým , konfrontácia so zákazníkmi , častokrát nepríjemnými, práca na smeny … ale prosím vás o radu . Ako sa nastaviť , ako to prijať , tri a pól roka doma na mne zanechalo stopy ( od 16tich som v kuse popri strednej a vysokej brigádovala , cez letné prázdniny pracovala na TPP) a výšku dokončovala už v riadnom TPP pomere , takže mne práca cudzia nikdy nebola, ale i tak na mňa idú stavy a depresie , že ako to budem zvládať . Mám pocit , že za tie roky sa zo mňa stal asociál. Ďakujem už len za prečítanie a pekný zvyšok víkendu prajem všetkým.
Väčšina žien má po materskej rovnaké pocity, len nie každá to aj prizná..jasné, že človek na materskej je tak trochu asociál, žije v akejsi bubline..mať strach je prirodzené, ale ty to zvládneš🙂 dôležité je sa pozitívne nastaviť, nebudeš na nikom závislá, budeš mať opäť pocit dôležitosti, pocit užitočnosti..začiatky budú náročnejšie, ale to je tak vždy a nikdy to nie je až také strašné, ako si myslíme..je to len zmena, ktorú treba prijať.. povinností bude viac, ale na druhej strane budeš spokojnejšia a budete si doma vzácnejší..ber to pozitívne, nie každý sa má kam vrátiť..čo by veľa ľudí dalo za prácu..naozaj veľa závisí od toho, ako sa nastavíš ty sama..skús sa namotivovať napr. tým, že si kúpiš niečo pekné na seba do práce a potom si plánujte nejaký výlet na víkend a podobne..držím palce🙂🍀
Veď to máš skvele, že máš maminu a aspoň nebudeš riešiť očr, keď bude dieťa kvôli soplíkom doma. Neboj, po mesiaci s normálnym platom budeš rada, že nebudete tak natenko s peniazmi.
"Pól" je iba južný a severný. Správne je "pol roka, pol hodinu".
Nikdy som nič také necítila, ale boli sme v podobnej finančnej situácii tak som šla do práce od mladšieho dieťaťa ako tvoje
Súhlasím s tým,že keď vám to finančne nevychádzalo,tak si sa mala zmobilizovať skôr.Pomohla by si mužovi,nemusela by si drankat od mamy a nástup do škôlky by bol ľahší a nemala by si teraz takéto stavy.
Ďakujem dievčatá všetkým za milé a povzbudivé slova . Prvý a posledný komentár tiež ďakujem , máte úplnú pravdu , ale nebojte , všetko rodičom stonásobne vrátim . Sú to moji anjeli aj môj muž aj naši rodičia . Ďakujem ešte raz baby . Budem na vaše slova druhého mája myslieť , snad tam neodpadnem 😀
Pracovne navyky sa ti vratia velmi rychlo. Aj ked sa ti to zda byt teraz sci-fi. Proste prides, zaukoluju ta a budes musiet robit. A pravovne navyky budu hned spat 🤣 ale chapem ta, ja som bola doma 5 rokov, bol to divny pocit vratit sa do prace. Hoci ja som sa vracala v marci 2020, takze ako vypukla korona, takze som isla hned na home office a raz za tyzden do prace v rušku. Takto to bolo do leta 🙈 onedlho idem na tretiu matersku a uz teraz si nechcem predstavit ako sa po nej vratim do prace 🤣 tak drzim ti palce, nech je vsetko tak ako ma byt a nech to ma hladky priebeh 😊
Neboj, zvládneš to, tak ako my všetky ❤️ Dieťa nenastupuje teraz do škôlky?
Tazko mi predstavit si neist pracovat ked vas museli podporovat rodicia.Tak trosku naopak,nie?Asi by mi aj hanba bola.Ja som sa vracala ovela skor aby som prispela do rozpoctu.Je normalne mat trochu uzkosti ked sa clovek vracia po rokoch do prace,ale to je len preto ze vystupujes z konfortnej zony.Po tyzdni-dvoch uz bides uplne v pohode.Mas mamu co ti ponuka pomoc s dietatom-mas luxus.Nastav si mysel pozitivne.
Zvladnes, neboj. A zistis, ze je to fajn. Ja som bola 5,5 roka ,( tiez rizikove kvoli mojej chorobnosti ) a ja som ale nastupila nakoniec do ineho zamestnania. Pracovne navyky som nestratila, kedze okolo deti je vzdy co robit, mala som aj mnou urcene ulohy, co kedy robim v domacnosti, do toho sa venovala detom a asocial som sice nestihla byt, lebo vonku kopec kamosiek.
Ver mi, ze matky maju omnoho lepsie pracovne navyky, nez studenti - teda ludia tesne po skole! Tento nazor vyplyva z niekolkorocneho pozorovania ludi u nas.
Neries, nechaj to proste plynut, podla dohody nastup a hotovo. Dalej sa prisposobis. Mas stres, lebo si si odvykla a treba si zvykat zas na ine teraz
Ja som nastupila do práce ked mal maly 1,5roka a prvý mesiac bol ťažký odlúčenie,úzkosti zvladla som zvládnete aj vy nebojte🍀
Do práce som nastupila po 5,5 roku doma (2 deti), najväčší stres som mala z hľadania práce (PP mi skončil počas prvej MD). Však kto zamestná matku s 2 malými deťmi 😂
Dali mi šancu a ešte si pochvaľujú, že som snaživejšia ako kolegyne 😂😂 na začiatku to vyjadrovanie bolo chabé, ale zlepšilo sa to.
Výhoda starých rodičov na dôchodku - postrážia choré dieťa, netreba ísť zakaždým na OCR ☺️
Držím palce, nech to dobre vypáli a bude sa Vám lepšie dýchať (finančne)
Tiez sim bola doma skoro styri roky, obec v ktorej sme byvali nemala jasle. A za oveľa horších podmienok ako ty. Prva materská 32 tyzdnov (lebo dvojcata), po 17 mesiacoch sa narodila tretia, materska 26 tyzdnov. Ziadny rodičovský prispevok, materska a dost. Takze len manzelov plat, nízky, kebo prve zamestnanie po skonceni VŠ.
Do práce som sa tesila (aj ked mi bolo luto, ze nebudem cely den s mojimi dcerenkami), ale finacne to uz neslo). Bola to riadna zmena po rokoch nakupov, varenia, pecenia, prania, atd., ale rychlo som zistila, ze prijemna. Tie domáce práce na mna sice cakali, ale zvladala som ich, ked to nebolo cely den kolom dokola nevadili mi.
Urcite to zvladnes a neskor uvidis aj výhody.
No, asi si sa naozaj tej praci branila ked ste z muzovho platu ledva ledva vychadzali a este museli aj rodicia financne pomahat. To by som ja uz davno bola v praci 😁 Nikdy by som takto nechcela fungovat, s vlastnou rodinou, doma sediaca a odkazana na pomoc rodicov. Takze trosku je to aj Tvoja volba ze si na tak dlhu dobu vypadla, ALE nevid to tak cierne, je to proste sucast Tvojho zivota, nejaky cas si pobudla doma, a teraz nazad do "normalneho" pracovneho zivota.
Podla mna netreba vyplakavat, dakuj za moznost ze manzel Ta neposlal do prace uz davno ked ste nemali financie a mohla si byt 3 roky doma s dcerkou. Dakuj tiez za moznost, ze budes mat doma mamu, ktora moze byt s dcerou, kym Ty budes v praci. Vobec to nie je samozrejmost. Aby mama nemala prilis velku zataz, no tak daj dceru napr na pol dna do skolky. Alebo do jasli. Neviem, kam Ti vekovo bude spadat a ake su moznosti.
A pracovne navyky ziskas nazad, akonahle proste budes musiet chodit, riesit, vybavovat, a ano, dotahovat sa s ludmi. To je na tychto pracach pri kontakte s ludmi vzdy najhorsie, ale ak si zvladala predtym, zvladnes aj teraz. Prinajhorsom - nikto nehovori, ze to je praca, v ktorej musis ostat do konca zivota, ak to tak velmi nebudes zvladat. Hlavne sa netreba lutovat.
Vela stastia, nech sa dobre zabehnes.