Dá sa pokračovať v práci i popri dieťati počas materskej?

@salonka22 velmi zalezi ake budes mat dieta. Ak bude plakat v jednom kuse a bude spavat po 20-30 minutach ako to moje, tak si to neviem realne predstavit...ak bude kludne, bude vela spinkat, ak budes mat pomoc, niekoho kto sa postara ked ty nemozes, tak ano. Ale aj tak to bude narocne, lebo dieta kazdu chvilu nieco potrebuje, prebalit, nakrmit, pomojkat, ponosit. Nebudes moct kedykolvek zdvihnut telefon a byt k dispozicii...zalezi aku mas vlastne pracu...

Určite sa pri niektorých deťoch pracovať da, pri iných zas nie... Ja som pracovala 3 mesiace, keď dcérka mala niečo vyše roka a pol. Robila som počas jej obedneho spánku. Tiež to bola práca mojich snov. Ale skôr by som to asi nedala, do roka som pol dna zabila jej kŕmení a uspavanim... Inak bola spokojne dieťatko neplakavala mi, ale jedlo a spánok boli vždy pre ňu stratou času 🤷‍♀️ V noci zle spávala, takže by som sa ani nevedela na robotu od únavy sústrediť.
Ale s tou pracou to boli super 3 mesiace, nabili ma energiou neuveriteľne. Potom som porodila druhé dieťa, tiež je pokojne, ale pri dvoch deťoch doma už by som sa na to nedala. Plánujem ale zas o rok/rok a pol, staršia bude v škôlke, drobec bude mať 1,5/2 roky, tak hádam s jedným doma to budem zvládať. Ale ide len o krátkodobú ukolovu prácu, dlhodobo by som to ja osobne asi nedala pri deťoch ... Ale ťažko ti je plánovať, takže ak chceš deti, tak ich maj, a potom uvidíš 😉 Dopredu by som sa nezavazovala.

@montemotherone Ale samozrejme, veď ja to takto vôbec nedelím "aktívne pracujúce matky" vs "len matky". Do príspevku sa nedalo napísať všetko, ale aby bolo jasné - ja chcem svoje dieťa hlavne dobre vychovať a buď pri ňom, keď ma bude potrebovať, ale zároveň viem (keďže sa sama poznám už nejakých tých 30 rokov), že izolácia od práce mi nerobí dobre plus nerada by som z pracovneho zivota uplne vypadla, lebo som na tuto pracu dlho cakala.

Dá... Pri prvej som písala bakalárku, pri terajšom diplomovku... Nie je to síce to isté, ale tiež sa treba sústrediť a tak... A chlap nepomáha vôbec 🤣

@salonka22 ahoj, ja pracujem z domu. Vratila som sa k tomu 2 tyzdne po narodeni maleho. Ale aj moj muz robi z domu a pomaha mi a pracujem primarne rano od 5:00, kym nevstane, potom poobede, ked spi a nakoniec vecer, ked ide spat. Je to o hubu, ale da sa to zvladat. Vacsinou 🤣

@salonka22 suhlasim s tym, ze zalezi strasne od dietata. My sme si naplanovali dieta na posledny semester vysokej skoly, ze ved to mame len statnice a pisat diplomovku . A babatko sa nam aj hned zadarilo, tak zaciatok siel podla planu, avsak malý bol ozaj narocne babatko. Vedel aj nejaky cas prespat, vtedy som pisala diplomku, alr ked bol hore strasne vela plakal. Potom som sla este robit phd, ale nakolko sme chceli aj druhe babo a prvy uz dal riadne zabrat, som phd nechala. Co akoze vobec nelutujem, ja si ho chcela robit najma kvoli tym 500e mesacne ku rodicaku. No a potom boli este nejake pokusy o vzdelavanie, vselijake kurzy nech som pripravena ked pojdem z rodičovskej (druhe sa tiez zadarilo takze casu este kopa) no ale nakoniec sme sa rozhodli este pre tretie dietatko a ja som sa uz uplne vykaslala aj na vzdelavanie, nakolko kym pojdem z rodičovskej to bude este nejaky cas a navyse, stale som bola nervozna ked deti nespali atd podla mojho harmonogramu aby som vsetko stihala. Prenasala som to na deti a teraz ked ma nic "netlaci" je to omnoho lepsie a hlavne ja som omnoho lepsia mama. Pri tom najstarsom som sa kolkokrat dostala k praci az o 10 ci 11 večer a po obskakovani dietata komplet cely den pkus par krat v noci sa ti uz o tom case nechce ani zit nieto este nieco robit 😂 ale strasne to zavisi od dietata, tvojej prace atd. Proste, uvidis. Btw druhy syn bol uplne bezproblémový, sam sa vedel zahrat aj vyse hodiny, dobre spal, nevyzadoval ziadne uspavanie, lahol, zavrel oci a spal... Starsieho sme uspavali vyse hodiny este ked uz do skolky chodil.

Bože, toto som tu aj ja kedysi riešila pod iným nickom. 😃 Byt doma "len tak", nepredstaviteľné. Nakoniec čakám ďalšie dieťa a budem doma ešte dlhšie, hlavne, že som si myslela, že pol roka nebudem robiť... 😂 Síce si dorabam školu, takže nie som úplne iba v plienkach a hrncoch, ale je krásne, ake veci som riešila, kým sme sa rozhodli, či áno, či nie. A toho je viac, nie len toto. 😃

To jednoducho uvidíš, ako ťa materstvo naplni (to sa nedá predvídať a ani predstaviť), ako bude potrebné skrz financie, ako budeš vládať, ako budeš vôbec môcť... 🙂

Inak, keby mi vtedy ktosi povedal, že budem mať dve plánované deti po sebe a budem doma, vysmejem ho. 😃

@salonka22 jajaj to už bolo mamičiek čo si plánovali že po pár mesiacoch budú pracovať....nakoniec nejedna vyplakávala že nič nestíha, lebo má náročné dieťa🙂🙂🙂 zatiaľ to je zbytočné riešiť a čokoľvek plánovať, lebo nevieš v akej budeš situácii a aké bude dieťa.....suseda prvé tri mesiace po nociach vozila malú v aute po meste aby sa zbytok rodiny vyspal a malá cez deň dospávala jedna radosť...malá jej v aute zaspala, akonáhle zaparkovala auto malá hore a rev a takto dokola. Počítaj s tým že prvé mesiace určite nie, lebo dieťa sa ti môže zmeniť zo dňa na deň - stačí že bude choré, bude ho bolieť bruško alebo pôjdu zúbky... a bábo ktoré bolo dovtedy ako anjelik ti zrazu preplače celé dni.....ono nevie že mamička práve potrebuje súrne niečo dokončiť a poslať 🙂🙂🙂

@salonka22 naša malá mala obdobie že od cca 3-4 mesiaca po pol roku zaspávala až ráno okolo pol tretej🙂to bola paráda, mohla si robiť čokolvek skôr nezaspala, ona si poslala po kúpaní a potom bola od takej desiatej nezaspala ani keby čo bolo....nepomáhalo nič....žiadne posúvanie času či kúpania, či papania alebo nenechať ju spať....a od 6-7 mesiacov by si pri nej neurobila naozaj nič, lebo aktívne bábo spánok cez deň max. 20-30minut aj 5x za deň....

@salonka22 je to loteria. ja som mala "stastie" na dve deticky s vyrazne nadpiemernymi potrebami neschopne byt v kolektive a so zdravotnymi problemami. prvy rok som bola rada ked som stihla ist na wc a pamatam si to iba ako obdobie s vecne uvrestanym dietatom ktore som tisila v satke a vecne som mala nablite mlieko vo vystrihu .. kebyze mi niekto povie ze mam pri tom pracovat tak asi jednu schyta 😀
ale ano, je to na scvoknutie, hlavne po par rokoch. alebo pockaj kym nastupas na zaujimavejsi plat, moznost part-time na istu dobu a potom mozes lahko poriesit opatrovatelku kebyze je nejaky problem s detmi a nevadi ti zverit ich cudzej osobe

z

@salonka22 necitala som prispevky, iba tvoj uvodny a jedine, co ma napadlo ti napisat, ked som docitala je, ze ked budes tehotna a ked sa to dieta narodi, budes vsetko vnimat uplne inak, ako kym si bezdetna. Jasne, pri dietati sa da pracovat, ucit, aktivne zit. Ale vies, mozno ked sa ti doeta narodi, zmeni komplet tvoje priority, tvoj zivot, tvoje postoje, uz nikdy nic nebude tak dolezite ako to male stvorenie. Takze podla mna, nech si dnes naplanujes veci akokolvek, po porode bude mozno vsetko uplne inak, a uz nebudes chciet to, co chces a planujes teraz 🙂 myslim, ze nema zmysel teraz nad tym polemizovat. Dieta maj, ked budes naozaj chciet a budes pripravena, vsetko ostatne potom pojde samo 🙂

Ďakujem všetkým za odpovede, hlavne tým, ktoré pridali aj svoje osobné skúsenosti. Som naozaj rada, že sa to tu nezvrhlo na hádanie a "dohováranie" a prázdne mudrovanie.

@salonka22 a este ti poviem moju skusenost so starsim synom. Bude to ale dlhsi prispevok 😁 Ked som bola tehotna, mala som vselijake predstavy, ako to bude, zvazovala som moznosti, ze dieta bude urevane, nebude spat, bude si vyzadovat neustalu pozornost, alebo bude vela chore alebo tak...proste ratala som s kazdou moznostou, co vsetko nemusi ist podla mojho planu, ze aka budem eko s latkovymi plienkami, ako budeme chodit na poldnove prechadzky, kocikovat, nosit... A stala sa presne vec, s ktorou som absolutne neratala, a nikdy ma ani nenapadla - syn od narodenia grcal ako lasica. A nie ze pogrckaval. Kazdu chvilu hodil sablu ako svet, dusil sa grckami, prezliekanie stokrat do dna, latkove plienky isli na grcky a na zadku pekne krasne ne-eko pampersky... Kazdy den pranie, umyvanie dlazky a nabytku (nie vzdy sa mi efektivne podarilo zachytit sablu do plienky, kybla, do hocicoho. Nosic? Este som nas len zapla a uz tam syn plaval v grcke. V zime obleceneho som jemne vkladala do kocika, bum zrazu vsetko zagrcane nakomplet. Znova prezliekat umyvat usi, vysavat nos, lebo aj z neho mu to islo. Tolko co vygrcal ani nezjedol snad. Proste bolo to hrozne a psychicky niekedy velmi narocne. A trvalo to az do 14mes. Prepac za kvetnaty a expresivny opis. Len ti chcem dat realnu predstavu, co sa napriklad moze stat a preco nema zmysel nieco velmi planovat. Moze sa stat, ze budes potom tym viac sklamana...

@salonka22 ja som asi v tomto trosku extrem..... Pracovat som skoncila deň pred pôrodom a opäť nastupila do práce 10 dni po cisarskom.Robila som v kancelárii účtovníctvo a mzdy. Šéf mi dosť vyšiel v ústrety, ale táto robota sa z domu robiť nedala. Chodila som do prace tak ako mi vyhovovalo, najčastejšie ked mal ísť maly spinkať.Mala som samostatnú kanceláriu, mala som v nej aj postielku. Robila som takto rok aj deväť mesiacov, potom išiel malý do jasličiek. Dost casto to bolo fakt o hubu, najmä ked boli termíny výplat alebo uzávierky..... A malý bol zrovna mrzuty, nechcel spinkat, alebo nebodaj chorý. Ja to povazujem za jedno zo svojich zlých rozhodnutí, lebo som si to mamickovanie s nim moc neužila. Pri dalsom syncekovi som uz zostala na materskej tak ako sa patrí, bez zbytočných stresov navyše.

Ja som bola presne ako Ty a aj teda som - rada by som nieco robila, ale popri narocnej malej sa proste neda. Ano som z toho frustrovana, ale hovorim si, mam kazdy den navareny obed, dieta tiez, relativne upratany byt a chodim ucesana a namalovana - toto vsetko su moje male vitazstva a som na tom lepsie ako mnohe ine mamy,ktore nestihnu ani to :/ Uz som pozerala jasle v okoli, aby som sa vratila do prace a ostal mi len zovrety zaludok, ze to nemozem, ze je este primala... Takze tak. Zeny, ktore tvrdia ze popri materskej zalozili uspesnu firmu mi dvihaju tlak. Az na konci totiz priznaju, ze mali k dispozicii babky a opatrovatelku, napomocneho muza a dieta spalo poobede 3 hodiny vkuse...

@kattyb ja som tom mala podobne ale zuzila som to len robenie vyplat. Teda isla do kacelarie jeden den v mesiaci 🙂 a uhrady robila z domu 🙂

Ahoj ja robim z domu od dcerinho roka, uz asi 4 mesiace, a ak to mam zhrnut do jednej vety, je to o držku 😂 vobec som to neplanovala, chcela som si uzivat materskú s dcerou, venovat sa jej, chodit casto na prechadzky atd no stalo sa ze kolegyna co ma zastupovala musela ist na inu poziciu a za mna nemal kto robit...dcera je zlate dieta, pekne spinka, nie je urevana..tak som to vzala, predsalen aj peniazky sa zidu..no uz som to velakrat olutovala, jediny kto na to dopláca som ja a moje zdravie..som odvtedy vkuse chora lebo malo spim a som vystresovana..robim mzdy a nahadzujem faktúry do uctovnictva, tlačia ma terminy, a ked mala ochorie, idu jej zuby a v noci nespi, tak som hotova. Popri tom sa musim venovat domacnosti, varim upratujem periem, zehlim tak raz do tyzdna viac nestiham, samo ze sa venujem dcere, hrame sa, chodíme vonku, popri tom nákupy a pošta, s kamoskami nemám cas sa stretavat..malu davam parkrat do tyzdna poobede ku svokre aby som stihla co to porobit, vecer ju kupat a uspavat, a okolo 9 vecer mam konecne cas na robotu..cez den nemozem ani sadnut ku pc lebo hned chce ist ku mne a tukat do klavesnice..cez den kym kym spi tak varim pracem a, ledva sa stiham najest..a vecer robím do jednej v noci..muz tiez chodi do roboty cestuje denne, sem tam ju pobavi ale ona chce ist stale ku mame..takze asi tak..som zvedava ako dlho to takto vydrzim a, to neviem co bude ked budeme mat druhe babo 😉

Všetko sa dá,keď sa chce. Len treba byť pripravený na veľa veci. V tehotenstve ti môže byť tak zle,že nebudeš schopná sa pohnúť bez toho,aby ťa nenaplo. Viem o čom hovorím. Do 7mehomesiaca som nemohla fungovať. Malý sa narodil a reval 20hodin denne. Keď som v noci spala dve hodiny v kuse,bola som šťastím bez seba. V pyžame som bola neraz do obeda. Takže môžeš ty plánovať colen chces. Všetko môže byť inak.

@ksebejka tak tak presne ako píšeš..... bez babky alebo opatrovateľky je to na úkor mamičky a aj ostatných vecí ako domácnosti.....muž nápomocný veľmi nebude keďže tiež bude v práci a pri dieťati do roka to dieťa jednoducho potrebuje matku....ten čas kedy dieťa naozaj potrebuje matku je obmedzený a už nikdy sa nevráti.....4-5ročné dieťa ano potrebuje mamu, ale už je samostatné a 10ročné dieťa už je samostatná jednotka - to už bude račej vonku s kamarátmi ako doma s rodičmi.......

@mogaa ja by som si dovolila namietať, lebo vo všetkom sa da nájsť rozumný kompromis a zdravá miera. Ja sa venujem práci denne 2-3 hod, vždy je to počas spánku maleho, mám aj navarené, aj upratané, aj som učesana a namaľovaná a aj stíham chodiť kadernicke, kozmeticke a pod...Keď nie som fyzicky doma, čo je tak 5hod do tyzdna, vtedy je môj manzel veľmi nápomocný, lebo ma flexibilnú prac. dobu, maly tým nijako netrpí, že pár hodin za tyzden ma nevidí, je to vzácny čas, kedy sa mu naplno venuje môj manzel, povedala by som, prospešný čas pre všetky zúčastnené strany. Aspoň teda ja nie som zástancom toho, že dieta ma byt nonstop pripútané pri mame a mama sa od neho nemôže pohnúť. Každý extrém je zlý si myslím, ald ak sa nastavia optimálne limity, všetci sú spokojní. Môj maly je napríklad rovnako naviazaný na mna ako aj na manžela, mne to príde úplne normálne, keďže obaja sme jeho rodičia s takto si buduje zdravý vzťah aj s ostatnými členmi rodiny. Toto je naozaj len môj pohľad, moje skusenosti, ktoré nemusia fungovať vsade. Keby bol nedajbože maly chorý alebo sme mali iné starosti, to by isto menilo situáciu. Ale takto sa to pri trochu pevnej voli da hravo zvládnuť, pričom nikto tým netrpí, ja si naplno tu matersku uzivam a rovnako aj čas, ktor venujem sebe a svojim pracovným aktivitám. Moje dieta je plánované, vytúžene, narodil sa presne v obdobi, kedy sme to plánovali a ja som bola po každej stránke pripravená, len jednoducho som nechcela stratiť samu seba a prist o dobru pozíciu, ktorú som si roky budovala, navyše ak viem, že sa to da hravo zvládnuť bez toho, aby som svoje dieta čo i len trochu zanedbávala.

Dať sa dá, ale nikdy sa nebudeš venovať ani jednému, ani druhému na 100%. Aj ja milujem svoju prácu, no kým ma netlačia financie, tak do práce neutekám. Chcela som, lebo byť doma niekoľko rokov s deťmi je naozaj namáhavé a vyčerpávajúce. Ak to máš mať ako mentálnu hygienu od každodenných “starostí” na pár hodin do týždňa, tak kľudne, to je fajn. Ale ak chceš pracovať každý deň, tak neviem. Asi by som sa radšej venovala dieťatku 🙂 Ani neviem ako a dnes ideme zaniesť prihlášku do škôlky 😢

@salonka22 ja som vždy pracovala aj popri materskej. Pracovala som zdomu a mala som k tomu aj deti aj domácnosť. Na počudovanie nepríjemné reakcie som mala iba od svokrovcov a manželovej sestry. Moje deti neboli 24 hodín denne na mne zavesené, jednotucho som sa im venovala primerane. Myslím že sa to dá, len musíš na to naladiť seba, dieťa a manžela.

@salonka22 ahoj, zavisi to od vela faktorov. jednym je dieta, ale druhym aj zamestnavatel. napr mojej kolegyni to nechcela sefka umoznit, nech sa venuje dietatu, vratila sa potom do prace i od 8mesacnej. Len ta kolegyna bola v inej situacii, uz pred md vedela,ze sa ide rozvadzat a bude na deti sama, pomahaju jej jej rodicia. V praci rozvod oznamila az ked uz bolo po. Tiez zavisi od povahy prace, ci ta potrebuju na konkretmy cas alebo staco odovzdat zadanu ulohu. S detmi je vela necakanych situacii, prebdennych noci, zubky, ockovania, tym ta nechcem strasit,ale aby si si na seba nanalozila privela. Tiez zvaz ako zmluva - ideal ina na inu pracovnu poziciu, aby ti to nepokazilo matersku (pripadne dalsiu). No a potom ako mas nastavene dalsie veci v domacnosti, na com sa podiela manzel, peipadne ci vie pomoct aj niekto dalsi. Mne ked trebalo odovzdat 10 posudkov, do toho sme vsetci ochoreli, tak som si aj ponadavala, ci mi to za to stoji (za peniaze isto nie, tiez som to brala ako istu psychohygienu), ale tak dalo sa mi nieco aj cez mobil pri uspavani a dokoncila som cez nb. Potom som sa zamerala viac na seba, samovzdelavanie a to sa mi dalo s pomocou nazbierat aj 25h za tyzden, ked sme sa prestahovali tak cca 10h. Cim viac toho mas, tym viac stihas, ale zas netreba sa ani prepinat, lebo potom sa to odrazi ci na zdravi al vztahoch. Drzim palce

Ja hovorím iba to, že dieťa určite nie je prekazkou😉

Môj názor je, že keď sa už rozhodnete mať bábo, venuj mu všetok svoj čas... načo chceš bábetko, keď nemáš trpezlivosť alebo chuť (alebo ako to pomenovať) byť s ním doma a zahŕňať ho na 100% svojou pozornosťou ? Jedna vec sú záľuby, ale vec druhá trvalý a krásny vzťah s dieťaťom... treba si určiť priority...
Ja mám dve deti, pracovať by sa dal aj home office, ale je to ukrátenie dieťaťa o čas s matkou.... potom to tak vyzerá v rodinách.... možno nie hneď keď je malé, ale príde puberta a tie nevypovedané citové trápenia sa začnú prejavovať... Je to na tebe, ja neodporúčam
A nemyslím to v zlom

@29simona29 tak 2-3 hodiny sa zvládnuť dá....ono záleží od práce, ak viem že prácu na polovičný úväzok doma zvládnem za 2-3 hodiny, tak uplne v pohode.....ale ak ostanem pracovať na polovičný úväzok a mám nárazovú termínovú prácu tak určite nie....lebo stačí ak mám odovzdať do týždňa spracované nejaké výkazy alebo spracovať tabulky a dieťaťu pôjdu ako na potvoru celý týždeň zúbky - bude stále uplakané, mrzuté, nebude ani spávať ani papať a mamička si to môže hodiť....nevyspaté mrzuté dieťa, nevyspatá mamička a do toho ešte práca...

@sasesoe Ahoj, dakujem za reakciu. Mala by som iba do isteho terminu odovzdavat zadane ulohy. V praci robim 3 dni administratívu (to by sa dalo dohodnut so sefom), 2 dni home office. Praca nie je viazana na konkretne miesto, raz za tyzden treba prist na poradu. Partner odchadza 6.30, vracia sa 16.00. Varit nevarim ani teraz, to robi on, domace prace robime spolu. Byvame v byte, takze ich nie je nejako vela. Perieme tiez obaja, on fungoval 4 roky sam, lebo som pracovala mimo Ba a chodila som na tyzdnovky a vsetko zvladal super. Chce ist aj na matersku (po mne), oplati sa nam to aj financne, lebo moj plat je lepsi.

@mauzi Chápem tvoj pohľad, ale to, že to tak vnímaš ty, neznamená, že môj postoj k veci je nejaký nesprávny. Každý sme iný a inak vnímame veci. Dieťa sa nechystám o nič ukracovať. Moje priority sú v poriadku - nikde som nenapísala, že ak budem mať dieťa, nebude na prvom mieste.