Introvert a práca v banke
Ahojte,
považujem sa za introvertku. S ľuďmi pokecám, ale skôr sa zamýšľam nad tým, čo hovoria z toho hlbšieho psychologického hľadiska, že mi niekedy uniknú informácie, ktoré rozprávajú naďalej a z toho dôvodu nie som dobrý poslucháč. Taktiež sa nerada o niečom vykecávam, rada idem na jadro veci a aj to jadro poviem zopár slovami. Neviem sa zapájať do debaty, radšej bývam ticho, lebo jednoducho nerada rozprávam. Akoby som mala nutkanie radšej nehovoriť nič, lebo mám v podvedomí, že ma vždy niekto preruší. Niekedy, keď som od rána do večera v neustálom kontakte s ľuďmi, či už známymi alebo neznámymi, prídem domov šťastná, že môžem byť konečne sama a mať aspoň chvíľu pre seba. Povypínam telefón, internet.
No napriek tomu som priebojná, stále musím niečo robiť, som kreatívna, húževnatá, vytrvalá, odvážna, som na seba prísna a v živote chcem toho veľa dokázať, zbožňujem sa učiť nové veci, milujem knihy. To je moja čiernobiela povaha. No veľmi ma baví bankovníctvo...hypotéky, úvery, kreditky, balíčky služieb atď. Chodím aj na bankovnícke kurzy, po absolvovaní ktorých mi ponúknu prácu v banke. Ibaže sa bojím, že to nebudem zvládať, najmä komunikovať s klientmi.
Je tu, prosím, nejaký introvertík, ktorý pracuje v banke na hocijakej pozícii? Ako to zvládate vy? Dá sa naučiť komunikovať s klientom a počúvať? Alebo je to pre introverta skôr utrpenie?
Za Vaše akékoľvek postrehy, skúsenosti či rady ďakujem 🙂
Ahojte, včera som sa náhodou dostala k tejto 4 roky starej diskusii a zbadala som, čo som vtedy riešila 🙂 len tak zo srandy, aby ste vedeli, ako som nakoniec skončila s bankami...aj ma zobrali do ČSOB ako klientskú pracovníčku, lenže ma vzali aj do Telekomu ako Obchodného reprezentanta - za víziou "menšieho zla" (veď predsa budem ľuďom vnucovať "iba" paušály) som zobrala Telekom. A hádajte, koľko som tam vydržala! Presne jeden dlhý predlhý mesiac! A to som z toho bola 2 týždne na školeniach, ktoré som tam zvládla na výbornú. Prax som zvládla na 5- 😀 Našťastie som si v tom čase našla prácu laboranta, tak s čistým svedomím a s veľkou radosťou som mohla opustiť priestory Slovak Telekomu 🙂 Vo firme robím laborantku už 3 roky 🙂 Ale ešte teraz mám výčitky svedomia, ako som jednu úbohú babičku nahovorila na poistenie nie veľmi "namakaného" telefónu. Mala som vtedy chvíľkovú radosť z provízie, ale ten pocit, že som takto nahovorila človeka na hlúposť, ktorú nepotreboval, ostal doteraz. Ale aspoň viem, čo naozaj nikdy už viac nechcem robiť. A bolo to presne také, ako napísali do komentárov: @eleanor @cecil36 @chovancova27 🙂 To jest: To Do list, sklamaný šéf za mojou riťou s výrazom, že Čo to prijal, samé otravné otázky, ktoré som musela vnucovať zákazníkom, keď som sa niečo nespýtala, okamžite spovedanie, prečo som sa ho niečo nespýtala, nesplnené požiadavky, nervózni zákazníci - niektorí neskutočne podráždení, atď. VĎAKA, že tam nie som ! Ďakujem pekne všetkým za rady a komenty! 🙂
