Mám epilepsiu a moje možnosti na zamestnanie sa
Ale do teraz ma nidko nezobral do práce kôli Epilepsií preto sa pýtam vopred a na možnosti....
Nie nikde som nepracovala mám čiastočný dôchodok a doktori mi nikdy nepodpísali papier do niakej práce a ani ked som si hladala prácu nikdy ma nechcely- vraj epileptičku nechcu a kdo bude za mňa platiť poistku ked sa niečo stane. Aj mňa to žerie... Invalidný dochodok ano dal by sa vybaviť keby Topolčianský lekári neboli zaujatý pre ných iné diagnozy nie su a Epilepsia je nič iba Pánská choroba...
no vela zavisi od toho, aky vazny je tvoj zdravotny stav. poznam par dvoch epileptikov, obaja pracuju, jeden z nich urobil celkom peknu karieru 😉
pokial ti choroba pracovat nedovoli, tak zatial mas asi rodicak vzhladom na vek maleho, nie? a rodinne pridavky. neskor budes musiet asi poziadat o invalidny dochodok, ak ho este nemas. alebo sa da pracovat aspon na ciastocny uvazok, este popri dochodku. z coho si zila do narodenia syna?
Do narodenia synčeka som žila zo 150.eura čo má čiastočný dôchodok. Ale mala som z Bratislavskej nemocnice papiere aj z Novo zámockej napísane od lekárou že by som mala dostať plný dôchodok ale ako inak Topolčianský lekári - asi iných lekárou nerešpektujú....
@jurko07 to kazdemu vesias pri pohovore na nos, ze si epileticka? preco?
a ak je ta choroba fakt vazna, tak prislusny lekar (myslim obvodak, ale mohlo sa to uz zmenit) by nemal mat problem potvrdit ti ju za ucelom priznania inv dochodku. asi na nich dost netlacis. nenechaj sa odbit. ak treba, aj sa stazuj u nadriadenych, alebo na Urade pred dohlad nad zdrav. starostlivostou. zavolaj si do socialnej poistovne kvoli informaciam, pozri si ich webstranky, zisti co vsetko k tomu treba, a chod si za tym. ved z niecoho musite s malym zit, tak sa posnaz.
Snažím sa a vybavujem čo sa da. Ako vydíš môj zdravoný stav nie je sice zlý ale kolisavý. A nepochopím ani ja prečo ked nechcu aby som išla do práce tak prečo mi nedajú ten dôchodok.... To preto vždy poviem čo mi je aby mi vedely pomocť. ty nevieš že Epileptikou ked nevedia čo mu je považujú za drogovo zavisleho alebo opitého a ja nechcem aby si to mysleli o mne....
Lebo to boli iba papiere čo som ležaLA V NEMOCNICI V MOJEJ KARTOTEKé.
je mi ľúto, že si chorá. Nikomu na svete neželám ani jeden deň v chorobe a nie to nejakú nevyliečiteľnú alebo chronickú chorobu... ale mám pocit, že si prifarbuješ situácia tak, aby ti vyhovovala. Asi berieš lieky. Ak ich berieš poctivo, tak ako často mávaš záchvaty? A ty fakt prídeš do Kauflandu (napr.) a povieš: "dobrý deň, prišla som ohľadom tej práce vykladania tovaru do regálov, ale ja mám epilepsiu..."? ty najlepšie vieš či dokážeš aspoň na čiastočný úväzok niekde robiť a akú prácu by si zvládla a aké máš vzdelanie a kvalifikáciu. A s tým plným invalidným dôchodkom - áno, lekári ti napíšu odporúčanie a opíšu aký je priebeh tvôjho ochorenia a aká je prognóza. Ale dobre vieš, že pri rozhodnovaní o pridelení dôchodku sa vyhodnocuje tvoj zdravotný stav ďalšími lekármi, ktorí posúdia stav tvojho obmedzenia pre reálny život. A oni ti dali polovičný invalidný dôchodok. Nehovorím, možno sa mýlia, možno sú zaujatí z nejakého dôvodu, ale je dosť pravdepodobné, že proste majú za to, že si zaslúžiš polovičný invalidný dôchodok. Mala by si viac energie venovať tomu ako sa zaradíš do normálneho života a kde si nejakým slušným spôsobom zarobíš nejaké eura na vyše, aby si svojmu dieťaťu mohla dať všetko čo potrebuje...a nie len čakať, čo všetko mi ešte štát dá a ako mi všetci krivdia... Poznám viac žien, ktoré sú bud študentky alebo invalidné dôchodkyne alebo starobné dôchodkyne a zarobia si hoci aj tým, že sú šikovné, skromné a pracovité a ľudia im zveria upratovanie či žehlenie ich domácnosti. Alebo peč torty alebo keď už bude tvoj syn väčší a bude chodiť do školky, tak si proste nejakú prácu na polovičný úväzok nájdi.
ako som pisala hladám a nevyhíbam sa robote a to že poviem čo mi je len pre svoje dobro. mám kamošku ktorá zatajila čo jej je a neposkitli jej pomoc lebo je vraj opitá. vysledok - pred dvoma rokmi umrela zadusila sa zapadol jej jazyk.... a toto nechcem zase ja.... ale hladám si prácu aj budem dalej snažím sa....
Je jedná vec ked si hladám prácu a poviem čo mi je a ludia mi pomôžu- druhá vec zatajiť to a za svoju nedbanlivosť prísť o život. Mám klamať povedať že mi nič není - a dostať záchvat a dopadnuť že mi nikdo nedá pomocnú ruku prísť o život a kdo mi potom vychová syna? Tak Mnohý Epilepticy beru svoju chorobu na lahkú vahu ja nie.... Radšej poviem čo je vo veci ako sa ma stať niečo zlé...
🙄 davaj dalej no
ja som vyučená všeobecné dievčenská škola starostlivosť o rodinu domace práce a učila som sa v Novej vsi nad žitavou. ja spravím hoci čo - pre mňa ked aj pomocnú kuchárku.... 🙂
@jurko07 áno, určite máš pravdu, že svoj život musíš prispôsobiť svojmu ochoreniu a skutočnosti, že máš syna. Ja nehovorím, že máš tajiť či dokonca klamať. Ale napr. matka štyroch detí, ktoré sú často choré (myslím bežné ochorenia typu stále chrípka, nádcha, sopel...) tiež nepovie na pracovnom pohovore, že viete, ale ja budem asi veľa chýbať a budem veľa na PNke či OČRke, lebo moje deti sú stále choré. Proste musíš sa chovať trochu strategicky, podpísať pracovnú zmluvu a potom, keď nastúpiš do práce, povedať, že viete beriem lieky, ktoré podstatne zmiernňujú moje ochorenie, ale môže sa stať, že dostanem záchvat a vtedy potrebujem takú a takú pomoc. Ak s tebou bude tvoj zamestnávateľ spokojný, tak určite ťa kvoli tomu (pod inou zámienkou) nevyhodí. A jasné, ty sama si musíš vyberať také pracovné zaradenie, ktoré je kompatibilné s tvojím ochorením (nebudeš robiť napr. taxikárku a ohrozovať svoj aj iné životy v prípade záchvatu). Vieš, úprimne povedané, od kedy si skončila školu prešlo 15 rokov a ty si ešte nikde nepracovala, nemyslím si, že naozaj chceš pracovať... musíš zmeniť svoj postoj a určite si nejaké zamestnanie nájdeš. Pracujú aj ľudia s väčším handikepom ako je ten tvoj...
jasné že robia aj taký ludia no ja som sa stretla zatial iba s tým a nedali mi ani skušobnú lehotu že by si ma vyskušali a posudily. ja chcem pracovať - a aj sa snažím niečo hladať hladala som už aj v tých chránených dielňach. a po materskej budem hladať dalej pretože toto ma odbíjaju... však hladajte dalej... a ja hladám 🙂
no nie životopisy posielam. okrem toho som bola do materskej zaevidovaná na urade práce - kde som bola hned zaradená na hladanie pracoviska do chránených dielni ale nič....
vieš moja sudim sa o plný invalidný dôchodok už vyše 6.rokou a zaroveň hladám prácu skúšam čo bude skôr či robota či dôchodok takto je to u mňa.... same papiere a hoby z toho odvolávam sa a hladám skúšam a nie som jediná....
podľa mňa ty si ukážka toho ako niekto deklaruje jedno, ale má milion vyhovoriek na to, aby tak nerobil... prepáč, že ti to takto na rovinu poviem, ale niekto by ti to asi mal povedať, lebo ked si to raz uvedomíš, tak ti to pomôže vstať na nohy: Nemáš vzdelanie, ktoré by ti takzvane dalo poriadne remeslo do rúk, máš po 30tke a ešte žiadne pracovné skúsenosti. Pravdepodobne nemáš ani pracovné návyky a ešte by si určite chcela, aby ťa veľmi dobre zaplatili (veď ani výšivky neboli dostatočne zaplatené)...musíš sa zmeniť a až potom ťa niekto zamestná.
Ja bydlim v zahranici..moc bych Ti prala, kdyby jsi nasla nekoho, kdo Tvou praci ohodnoti..Verim, ze prijde i na SKdoba,kdy se prace rucni doceni..Vzpominam si na moji babicku (pod Tatrami)- pred 20-30tilety slusne vyrabala..pletla svetry a hackovala..
tady konkretne v Italii byla "rucni prace" velmi znehodnocena tim, ze byla podcenovana.. 😖
Kazdy se citil BLBE az stydlive napr.ve svetru, kdyz byl rucne delany..ted se napak vsichni snazi i znackove veci priblizit pomoci stroju...aspon .napobit rucni praci..
Je tu velmi vyhledavana rucni prace a dobre zaplacena..ale toto je realita poslednich 2-3 let..
kazdy se pysni domaci praci,drive se kazdy stydel a nepouzival.. 😉
tak som zdenkina mamina a myslím že ak pišete o mojej dcére že je lajdák a že nebodaj lenivá nie je to tak. krivdíte jej skutočne hladala prácu... nikdy nič nechcela tak velmi ako pracovať a možno ešte viac ako ti lajdáci ktorý prácu maju majú aj zdravie a nevážia si toho....
@jurko07 ahoj, v Topoľčianskom kauflande berú každú chvýlu brigádnikov na dokladanie tovaru.. Keď už nič iné nezoženieš, tak aspoň to.. Keď pôjdeš nabudúce nakupovať, spýtaj sa na informáciách. len hlavne im nemusíš hneď vravieť, že máš epilepsiu 😝 Dôležité je, aby si brala prácu, ktorá príde. Teraz bez urážky, ale nemôžeš len čakať, že ti pôjdu peniaze zadarmo 😕 aj to, že je ručná práca zle ohodnotená, vieme všetky. ale aj tak sa nájdu maminky, ktoré predávajú háčkované čiapočky,kde na jednej zarobia niekedy len euro, dve... ale aj tak sa snažia, lebo vedia, že nič nie je zadarmo. veď ty si založila diskusiu o tom, aké budeš môcť brať peniaze od štátu, keď bude mať tvoj synček 3 roky... a teraz má pol roka.. ty už podvedome vieš, že nebudeš pracovať... ver tomu, že čím dlhšie to budeš odkladať, tým horšie sa ti bude práca zháňať...
držím palce, neboj sa, sú aj horšie prekážky ako epilepsia, tá sa dá aspoň liekmi upravovať.. 😉
reagujem aj na to čo som dostala cez súkromnú poštu: nikoho neurážam a nikoho si nedovolím súdiť (nie som sudca ani boh). Len hovorím, že o snažení sa nestačí rozprávať. V zásade aj mne je ťa ľúto, najmä preto, že celý život bojuješ s chorobou, áno, úprimne mi to je ľúto. Ale ty si si tu prišla asi pokecať len s ľuďmi čo ti napíšu, že tento štát je sviňa a všetci ti krivdia. Keby som ti vedela pomocť, keby som bývala napr. niekto blízko teba, tak ti ponúknem, aby si mi pomohla v domácnosti a ja ti za to zaplatím... ale neviem ti pomôcť a neviem či ty vôbec o pomoc tohto typu máš záujem. Ak máš nejaké umelecké sklony a si šikovná, skús niečo vyrobiť alebo vyšiť a ponúkni to na www.sasche.sk možno niečo predáš.
@jurko07 máš 33 rokov, to si doteraz nikdy nikde nepracovala? a z čoho si žila doteraz? 😕
neviem, aké je to u teba vážne, ale ak veľmi, nedal by sa vybaviť invalidný dôchodok?
na syna budeš dostávať len tých 22€ prídavky a výživné od jeho otca, ale to tiež asi nepadne z neba a budeš musieť na súd...