Kazde rano vstanem, zatnem zuby a idem do prace. Mam (podla mna) narocnu pracu, musim stale riesit milion veci, tlak, zodpovednost a stale nova a nova vyzva v kazdom dalsom projekte. Z jednej sracky sa vyhrabem a vualaaa je tu dalsia 😀 Kolektiv tak pol na pol, platovo som na tom asi este dobre, lepsie ako posledna praca ale kedze zastavam 3 funkcie naraz mala by som mat o dost vacsi plat. Robim co som vystudovala a musim sa vkuse dalej vzdelavat. Pracovny tyzden len prezivam a je to smutne ale je to tak. Cez vikendy potrebujem vypnut tak vzdy musim vypadnut niekam von, za hocakeho pocasia, prechadzka v lese musi byt. A uprimne? Neviem ani co by som mohla v zivote robit tak aby to bol moj konicek. Zavidim tym ktorych ich praca bavi. O moju pracu sa z rodiny a okolia ani nikto nezaujima takze sa necitim byt ani docenena neviem ako to popisat... takze ked si napisala prispevok preto aby si vedela ci aj niekto iny je frustrovany zo svojej prace tak nie si sama 🙂 ( ak si aj ty teda) ale myslim na to kazdy den a stale rozmyslam kam sa uberiem. Je to dost casu co stravime v robote preto take prezivanie je smutne a speje akurt tak k vyhoreniu... Vydrzim snad este do materskej tam kde som a potom dufam zistim co robit aby som bola stastnejsia 🙂
Kazde rano vstanem, zatnem zuby a idem do prace. Mam (podla mna) narocnu pracu, musim stale riesit milion veci, tlak, zodpovednost a stale nova a nova vyzva v kazdom dalsom projekte. Z jednej sracky sa vyhrabem a vualaaa je tu dalsia 😀 Kolektiv tak pol na pol, platovo som na tom asi este dobre, lepsie ako posledna praca ale kedze zastavam 3 funkcie naraz mala by som mat o dost vacsi plat. Robim co som vystudovala a musim sa vkuse dalej vzdelavat. Pracovny tyzden len prezivam a je to smutne ale je to tak. Cez vikendy potrebujem vypnut tak vzdy musim vypadnut niekam von, za hocakeho pocasia, prechadzka v lese musi byt. A uprimne? Neviem ani co by som mohla v zivote robit tak aby to bol moj konicek. Zavidim tym ktorych ich praca bavi. O moju pracu sa z rodiny a okolia ani nikto nezaujima takze sa necitim byt ani docenena neviem ako to popisat... takze ked si napisala prispevok preto aby si vedela ci aj niekto iny je frustrovany zo svojej prace tak nie si sama 🙂 ( ak si aj ty teda) ale myslim na to kazdy den a stale rozmyslam kam sa uberiem. Je to dost casu co stravime v robote preto take prezivanie je smutne a speje akurt tak k vyhoreniu... Vydrzim snad este do materskej tam kde som a potom dufam zistim co robit aby som bola stastnejsia 🙂