Môžem odmietnuť služobnú cestu z dôvodu bezpečnosti?
Ahojte. Mala by som ísť v dohľadnej dobe na služobnú cestu (cca 4 a pol hodiny autom jednosmerne) s 2 kolegami, z ktorých jeden chce šoférovať celú cestu. Išla som s týmto kolegom už v minulosti neraz, posledný raz nedávno, na bližšiu trasu, a šoféruje ako idiot.
Na diaľnici sa agresívne sa tlačí na autá pred ním, nadáva pritom, šaškuje a frajerí, predbieha aj keď nevidí poriadne kam, lieta do zákrut tak že sa musím vzadu pridržiavať, a už aj druhý kolega mu naposledy povedal, že to v zákrute prehnal, že to auto nie je športové a že by sme sa radi vrátili späť celí.
Čo sa týka mňa, šoférujem aktívne 12 rokov, dovolím si povedať že jazdím normálne, žiaden extrém, ani frajersky, ani pokakane, vrámci možností tak aby sme ja aj ostatní účastníci cesnej premávky dorazili v poriadku.
Neviem si predstaviť trpieť kolegovu jazdu 4 a pol hodiny, prevažne na diaľnici, v plnej premávke. Fakt sa s ním bojím ísť. Stačí že bude nalepený na jednej dodávke cez ktorú nevidí, tá skočí na brzdu a sme v keli. Alebo mu nevyjde predbiehanie a pôjde mu niečo naproti... Nepríde mi akceptovateľná ani varianta, že by sme sa prestriedali dvaja či všetci traja, lebo minimálne hodina jazdy by naňho vyšla tak či tak. Mňa šoférovať nenechá, asi pretože som žena (vždy keď som to navrla tak s tým nesúhlasil), a druhý kolega sa zasa do toho nehrnie.
Moja otázka znie, môžem oficálne odmietnuť ísť s ním ako šoférom v jednom aute na služobnú cestu? Mám právo ísť samostatne? Služobné auto máme len jedno. Som ochotná tak urobiť bárs aj na moje náklady svojim autom, len aby som došla v poriadku tam aj späť.
Jedna vec je prediskutovať to s nadriadeným, no pokiaľ by nesúhlasil a trval na tom, aby sme šli všetci jedným autom, mám právo to odmietnuť? Plánujem za ním zájsť, ale už vidím že jediné čo urobí je poprosí kolegu, aby šiel normálne. To som ho poprosila aj ja naposledy, povedal že "skúsi", no rozdiel tam nebol, dokonca cestou strhol tú zákrutu tak, že sa ozval aj ten druhý kolega. Ten mu okrem okomentovania tej zákruty nepovedal nič viac, a keď som sa pýtala či nemá obavu ak bude kolega idiot šoférovať celú cestu, tak povedal že "mu to je jedno".
Ďakujem za rady.
Ty sa snažíš byť nekonfliktná, tvoj druhý kolega je apatický, šéf sa nechce hádať, a tak znovu vyhrá drzosť a arogancia. Preto sme tam kde sme ako Slovensko a nejdem to ďalej rozvádzať. Ale chápem ťa, som podobný. Ty sa veľmi chceš ozvať, ale bojíš sa reakcie všetkých. Predstav si situáciu, že ležíš v nemocnici už po havárii a ty si jediná, ktorej sa niečo stalo, jemu nič on ďalej behá ako blázon, zamestnávateľ sa na teba vykašle. Alebo si predstav že to urobi druhému. Tak a dosť, už si to radšej nepredstavuj. Jednoducho si stanov svoje podmienky a hranice bez toho, aby si sa za to obviňovala. Uvedom si svoju hodnotu a lásku k sebe a obráň sa. Prídi za šéfom a povedz bez zlosti bez emócií. : ja nepôjdem keď bude on šoférovať. Bojím sa jeho jazdy. (Nie jeho), jeho jazdy, jeho spôsobu šoférovania. Opíš situácie ktoré si zažila. Chcem šoférovať ja a striedať sa len s druhym kolegom. Viete to zabezpečiť? Ak nie ja idem sama po vlastnej osi. Zaplatíte mi cestovné? Ak nie, idem aj tak. Nekomentuj viac, nie si povinná nič viac vysvetľovať podala si týmito vetami dostatok informácií a asertívnych požiadaviek. Vydrž byť ticho a čakaj aj desať minút na rozhodnutie a neodíď a odmietni odísť z miestnosti kým nedostaneš odpoved. Uplatňuješ si svoje právo v rámci nejakých pravidiel. Nemôžeš ich donútiť mu zakázať šoférovať ale môžeš uplatniť svoje právo v rámci seba. Budeš so sebou spokojná, že si sa ozvala, že si vyjadrila tieto informácie a podmienky. Oni budú spracovávať a reagovať desiatkami spôsobov, posmeškami možno a možno nie. Nereaguj, neodpovedaj na každú otázku. Nabudúce pôjdeš s ním, ale len pod podmienkou že pôjde normálne. Uvidíš, že pôjde.
Bud budeš riskovať zivot alebo (na oko) dobre vztahy vo firme - vyber si.