Nová práca po 40-tke

Nemyslim, prestup z firmy do firmy, ale uplna zmena profesie.
Ide o to, ze uz ma chyta zufalstvo, ze nemozem najst pracu už dlhsi cas. Teda pracujem v predajni, ale isla som tam s tym, ze to bude odcasne riesenie, kym nenajdem nieco lepsie. A uz som tam skoro 3 roky a nikam som sa neposunula. Pozeram ponuky, posielam zivotopisy, ale stale nic.
Po maturite som hned zacala pracovat, nedostala som sa na vysku. Zacala som pracovat v odbore, ktory som vystudovala - odevnictvo. Vo firmach som si postupne presla celym vyrobnym procesom, po 5 rokoch som robila na oddeleni kvality. Vtedy sme s kamoskou na 2 roky odisli do zahranicia a ked som sa vratila, opat som zacala pracovat vo fachu. Bola to firma, ktory si navrhovala a vyrabala svoju znacku detskeho oblecenia. Tam som robila konstrukterku strihov, naucila som sa specialny program, praca ma bavila, bola som tam 7 rokov, potom som sla na MD. Po 4 rokoch doma, po 2 MD, som zacala pacovat v podobnej firme, ako pred MD. Vacsia firma, viac moznosti, po 2 rokoch, ked nadriadena odchadzala do dochodku, navrhla ma na svoje miesto veducej oddelenia. Takze som sa tam zase naucila nove postupy, novy specialny program a tiez aj riadenie malej skupiny ludi. Po 1,5roku vsak prislo obdobie covidu. Firma prisla o kopec zakaziek, postupne to islo do stratena, az firma zanikla. Celkovo v tom obdobi zaniklo velmi vela firiem z odevnej oblasti v meste, kde zijem a aj v okoli. V podstate som sa pri hladani prace nemala kam v tomto smere pohnut. A navyse kedze deti boli v predskolskom veku a potrebovali sme s muzom byt pri nich na striedacku, tak som isla pracovat do predajne s tym, ze to bude docasne. Platovo som isla dole, pracovna doba dost nanic. V zalohe som mala firmu podobnu tej, v ktorej som pracovala naposledy, lenze bola 55km daleko a ja som si nemohla dovolit s casovych dovodov ohladom deti cestovat tak daleko. Reku, ked budu vacsie, potom. Ale aj tato firma minuly rok zanikla. Cize siroko daleko nie je nic v odobre, v ktorom som pracovala skoro 20rokov, nic kde by som vyuzila to, co viem najlepsie.
Cize potrebovala by som sa uplne rekvalifikovat, ale ani v tom sa neviem nejak rozhodnut, ktorym smerom sa dat. Este pred materskou som si externe urobila bakalara zo socialnej pedagogiky. Magistra som vtedy nedokoncila jednak preto, lebo zrusili akreditaciu na univerzite, kde som studovala (dalsia univerzita, kde by som mohla studium dokoncit, bola na opacnom konci republiky), jednak preto, že som bola maximalne znechutena systemom externeho studia a jednak som bola uz tehotna. Kamoska ucitelka ma nahovara, aby som si teraz dokocila magistra a isla robit asistentku ucitela alebo vychovavatelku. Na to vsak nemam financie a keby aj, pride mi to riskantne, kedze s asistentkami je to neiste a urcite radsej zamestnaju vystudovanu ucitelku. Obcas robim nejake zakazky ohladom sitia, ale popri pracovnej dobe a starostlivosti o deti sa toho moc stihat neda. Rozmyslala som aj nad zivnostou, ale v tejto dobe neviem, ci by to bol dobry napad.
Skusala som aj rekvalifikacny kurz v oblasti IT, myslim, ze by mi to slo, technicke myslenie mam. Dala som si ziadost na preplatenie kurzu cez urad prace, ale zamietli mi ho.
Ja som rada, ze nejaku pracu mam. Nechcem, aby to vyznelo, ze som upistana. Platovo to vsak je bieda, moznost postupu tam nie je a uz aj muz ma komenty na to, ako sme na tom zle kvoli mojmu nizkemu zarobku.
A najviac zo vsetkeho mam mindraky z toho, ze aj keby som sa konecne niekam rozhodla posunut, naskrabala by som nejake financie na studium/kurz, kto ma zamestna? Bez skusenosti v tom novom obore, vo veku cca 45 rokov??? Pridem si uz urcite za zenitom , urcite radsej vezmu mladeho cloveka.....Posledne 2 roky som dost intenzivne pozerala profesiu, nasla som velmi malo ponuk, kde som mohla poslat zivotopis, kde sa nevyzadovali nejake extra specialne znalosti, alebo nic co by clovek nebol schopny sa rychlo naucit, ale skoro ziadna odozva na moje ziadosti. Vychadza mi z toho, ze som uz proste stara a ze uz mi ostava len moznost nejakej nekvalifikovanej prace, kde sa clovek namaka kvanta hodin, za par drobacov.... ☹.
Neviem sa nejak vymotat z tohto kruhu a rozhodnut sa, ktorym smerom sa dat.
Co by ste robili vy? Alebo ak ste boli niekto v podobnej situacii, co ste urobili?
Dakujem.