Práca zo mňa vyciciava dušu
Je mi to strašne blbé sem napísať ale asi sa potrebujem vypísať už..
Každý deň, keď prídem z práce domov, tak som emocionálne totálne otupená. Necítim nič k rodine. K mužovi. K deťom. Vadia mi. Skrývam sa pred nimi. Nič k nim necítim...Som totálne ,,vypnutá,,. Nie unavená, nie ohučaná..proste bez citov, duše alebo ako to nazvať.
Svoju prácu neznášam. Paradox je, že je dobre platená, pomerne jednoduchá, monotónna, flexibilná, blízko, v kolektíve bez problémov. Robím ju, lebo musíme platiť hypo, živiť sa atď.
Viem čo je to robiť 12 - 14h denne, pod brutálnym tlakom, stresom, krik, veľká fin. zodpovednosť, mala som job, ktorý za 2 roky vyskúšalo 15 ľudí a nevydržali toľko čo ja. A napriek tomu, som tam nikdy nemala tak otrasné pocity ako v súčasnom ,,úžasnom,, zamestnaní. Premýšľam, keďže som potom v 30tke dostala infarkt a vlastne som aj úplne vyhorela, že asi som sa z toho vyhoretia nedostala. Ale to je jedno. Zarábať sa musí a sama sa štípem do ruky aby som nevymýšľala, čo by iní za to dali atď atď.
Ale nechcem aby kvôli mojej ,,rozmaznanosti,, trpela moja rodina, aby videli, aká som odťažitá, ako sa pretvarujem, že ma zaujíma čo hovoria, aký mali deň, aby cítili to prázdno a chlad zo mňa. Aká som podráždená...a pritom sa nič zlé v práci nedeje, mala som klasický pokojný deň.
V práci trvá hodina snáď 10 hodín... mám prácu a neviem sa donútiť začať ju robiť a keď ju aj robím tak mi je do revu od jedu, že mi život uteká medzi prstami, nie som s deťmi, trčím kdesi medzi 4 stenami a ešte ma čaká x hodín a vlastne ,,míňam,, život akousi vecou ktorá ide úplne mimo mňa...Proste ma doma čakajú deti, vonku je krásne, život je strašne rýchlo minuteľný, chvíľku sme tu a chvíľku už môžeme o niekoho vzácneho prísť a miesto toho tu ja riešim nejakú splatnosť na faktúre??? Je mi to plaču. No a od tej 12h začínam strácať city... Ale nie o tom som chcela a ani Vás tým nechcem zaťažovať.
Ráno som úplne v pohode, cez víkend som úplne v pohode...ale každý boží deň v týždni prichádzam domov ako kus betónu.
Ako cez deň nestratiť emócie a byť naozaj psychicky a emočne ,,prítomná,, pre rodinu?
Veľmi dobre tieto pocity poznam. Rozdiel u mna bol v tom, ze prácu som mala rada ale bolo toho na mna toľko nahadzane, ze uz som bola vyhoreta, nevladala som ju uz robiť, chodila znechutena, tiež som mala pocit, ze život mi unika pomedzi prsty... Mna zachránilo tehotenstvo.. Každopádne viem, ze aj ked ma praca bavila, uz sa tam nechcem vrátiť, nicilo ma to uz a kedykoľvek si ešte na tu prácu spomeniem, chytajú ma uzkosti...
Za mna - bud rozhovor so sefom, spraviť niečo, aby si sa opäť cítila dobre, nenadcasovat. Pripadne zobrať dlhšiu dovolenku. Ak to nie je možné, tak výpoveď a nová praca. Ako sama hovoríš, mame len jeden život, v práci si nahraditena vždy, nikto tam za teba slzu neuroni. Je na čase myslieť na seba a svoju rodinu. Drzim palce ❤️🍀🫂
Ahoj, keď chces napíš mi súkromne.
Ja sa cítim podobne ako ty. Dopoludnia pozerám na hodinky kedy už bude obed, popoludní kedy už konečne možem vypadnút. Celý týždeň netrpezlivo vyčkávam víkend, ale v nedeľu večer som už nervózna že zajtra je zasa pondelok. V práci pozerám von z okna a cítim sa ako vták v klietke, premýšlam nad tým že by som radšej bola von, robila si na čo mám chuť, len tak si sadnút na terasu pred dom a popíjat kávu, alebo sa ísť prejsť. Práca ma neskutočne nebaví, ale zasa viem že mám dobrú prácu (dobrý kolektív, je celkom dobre platená, zvládnem ju, nie je tažká atď.) a nechcem ju meniť pretože každá práca bude po istom čase rovnaká (viem pretože to nie je moja jediná firma a pozícia na ktorej som pracovala).
Poradila by si to čo robím ja. Pripomeň si stále že pokiaľ nemáš žiadnu inú alternatívu, je to iba práca a si tam aby si zarobila peniaze z ktorých musíš ty a tvoja rodina žiť. Peniaze šetri a premýšlaj nad tým ako by si sa osamostanila a vytvorila iný zdroj príjmu aby si jedného krásneho dňa do práce ísť nemusela.
Može to byť hocičo čo vieš robiť - otvoriť si vlastnú živnosť, piecť torty, štrikovať, investovať do nehnuteľností ktoré budeš prenajímať atď. Pomaly to rozbehni a postupne vylepšuj a vypracuj, keď ti to začne vynášať možeš napr. pracovať iba na skrátený úvazok, neskor uz vobec. Mysli na svoj veľký cieľ, keď sa budeš cítiž zle a stratená.
Keď si šikovná a svoju prácu spravíš rýchlo, možeš sa svojim veciam venovať nenápadne už počas tvojej pracovnej doby. Budeš prekvapená čo hodina denne každý deň spraví.
myslíš si, že ak by sa tam niečo zmenilo, pracovalo by sa ti tam lepšie? ak sa niečo nájde, tak by som s tým skúsila niečo spraviť, no ak ti tvoja práca ničí zdravie a tak isto aj tvoju rodinu a tvoje vzťahy k nej, tak radšej by som to riskla, odišla a hľadala si niečo iné
Presne viem o com je rec, zazivam to kazdy den. Lenze z tychto vsetkych vyssie popisovanych stavov ma dostava prave rodina.
Prave na nich sa vzdy najviac tesim, ked odratavam v praci hodiny. Ze budem ma svoj klud, vypijem si s manzelom kavu a prozpravame sa. Vie ako svoju pracu neznasam a vypocuje si moje staznosti. So synom sa porozpravame ako bolo v skole, varim, robime ulohy, proste rodinna pohoda ktora ma akoby na chvilu vylieci. Aj mne je tazko a na chvilu ma prejde nalada ked si spomeniem ze zajtra sa do tej jamy levovej musim znova vratit.
Ale pre mna je domov utociskom. Preto by som hladala problem aj inde, nie len v praci.
Toto som mala aj ja, bola som potom na muza nervna, nevrla, kazda poznamka, otazka ma vytacala. Nemala som chut sa rozpravat, nikam chodit ani nic. Pomohlo mi, ked som zmenila pracu. Sice pocitili sme to financne, ale moja psychika sa vyrazne zlepsila.
@martina1985ba mám to podobne, išla som robiť na kvalitu, je to stereotyp a to som tam cca mesiac... úplne mi to gumuje mozog, takisto som bola vyhoreta, a problém nájsť normálnu prácu, dnes podnikatelia idú zodrať z kože a za minimum pomaly, toto som zobrala len aby bolo z čoho platiť účty...🙈🙈 Ale radšej niečo čo by ma bavilo...
Tazko povedat, co s tym, to, co ta doraza je psychicka unava po intenzivnom case v praci, poznam to velmi dobre... mne tiez tazko resetuje, ked v praci milion nedokoncenych tem a nabeh noveho projektu ako mame napr. teraz 🙄 Pondelky chodime vecer plavat s detmi 3h na plavarni, to je nas relax, v stvrtky tenis s kamoskou... viac nedavam, beha okolo nich muz...okolo burn outu to neslo, proste vstavam o piatej, navarim, nachystam desiaty do skoly, o pol siedmej v praci, potiahnem desat hodin, dojdem domov a robime ulohy, vozim na kruzky, chystame veceru, pokecame chvilu s deckami a padam do postele, proste neni nic medzi tym... neviem, ci sa to da velmi inak...teraz ked som tehotna som este unavenejsia... ale tak o to intenzivnejsie su vikendy a dovolenky...